Ako by mohla technológia blockchain umožniť vykonávanie auditu v reálnom čase

Technológia blockchain je pripravená zásadne zmeniť finančné transakcie a tým aj svet podnikového výkazníctva. Aké to bude mať dôsledky na sektor finančných služieb, finančné oddelenia a audítorské spoločnosti?

Predstavte si svet, v ktorom sa transakcie vykonávajú automaticky a overujú v reálnom čase a v ktorom zmluvy o derivátoch vo vašom mene vybavuje počítač. Stane sa tento scenár vďaka blockchainu čoskoro realitou?

Blockchain je technológia distribuovanej decentralizovanej databázy, ktorú využíva napríklad aj digitálna mena bitcoin. Existuje však aj množstvo ďalších oblastí, v ktorých sa musia údaje bezpečne prenášať a v ktorých by tak táto technológia našla ďalšie využitie: spracúvanie platieb, online hlasovanie, uzatváranie zmlúv, digitálne podpisovanie dokumentov, vytváranie overiteľných audítorských postupov a registrovanie digitálnych aktív, ako sú akcie, dlhopisy a listy vlastníctva k pozemku. Hoci má blockchain veľký potenciál uplatniť sa najmä v sektore finančných služieb založenom na transakciách, je relevantný pre podniky pôsobiace v každom sektore.

Ak by sme sa posunuli vo vývoji trocha ďalej, v niektorých odvetviach by táto technológia mohla dokonca úplne zmeniť obchodné modely, a to podporou rastu tzv. decentralizovaných autonómnych organizácií (decentralized autonomous organizations, DAO). DAO sú virtuálne organizácie, ktoré riadia počítačové programy, známe aj pod názvom „smart kontrakty“. Uvedené programy plnia pokyny akcionárov automatickým plnením podmienok príslušnej zmluvy – vykonávajú napríklad prevody peňazí či aktív.

Podľa správy Q1 2016 State of Blockchain vypracovanej spravodajskou webovou stránkou CoinDesk, špecializujúcou sa na digitálne meny, sa v období do prvého štvrťroka 2016 do meny bitcoin a blockchainových startupov investovalo 1,1 mld. USD rizikového kapitálu.

„Technológia blockchain predstavuje druhú generáciu internetu,“ tvrdí Alex Tapscott, CEO poradenskej spoločnosti Northwest Passage Ventures a spoluautor knihy Blockchain Revolution. „Táto technológia bude mať obrovský vplyv nielen na sektor finančných služieb, ale na celý podnikateľský svet a širokú spoločnosť. Keďže blockchain ako taký zabezpečuje dôveryhodnosť v ňom zaznamenaných údajov, po prvýkrát v histórii sa dve alebo viaceré strany nemusia ani poznať, ani si dôverovať, aby mohli spolu uzatvárať transakcie či robiť biznis online.“

Automatizované procesy

S uplatnením umelej inteligencie by finančné tímy mohli v budúcnosti využívať distribuované databázy na automatizáciu celého radu procesov: od platieb a devízových transakcií až po podávanie daňových priznaní. Aby sa finančné oddelenia stali ešte efektívnejšími, mohli by dokonca presunúť velkú časť svojich pracovných úloh na DAO spoločnosti.

Keďže údaje uložené v distribuovaných databázach overujú viaceré strany a zabezpečuje sa ich pravidelná aktualizácia, finančné tímy môžu manažmentu a externým audítorom poskytovať správy či výkazy v reálnom čase, čím sa ich spolupráca s poskytovateľmi externých audítorských a daňových služieb stáva efektívnejšou.

Dôsledky pre audit

Technológia blockchain môže výrazne ovplyvniť aj audit. Alex Tapscott hovorí: „Ak sa každá transakcia spoločnosti automaticky uloží ako nemenný dátový záznam do distribuovanej databázy... mohlo by ísť v skutočnosti o audit v reálnom čase, pretože v tejto distribuovanej databáze sú zaznamenané všetky údaje o transakciách.“

„Vidím, ako sa svet uberá smerom k auditom v reálnom čase,“ hovorí futurológ Rohit Talwar, spoluautor a editor publikácie The Future of Business. „Audítorské firmy budú poskytovať blockchainové moduly, vykonávať audit v reálnom čase a zisťovať akékoľvek anomálie. Hlbšia analýza ľuďmi sa vykoná len v prípade potreby, a to iba vtedy, ak to softvér za nich nebude schopný urobiť.“ Blockchain by mohol znamenať aj koniec výberu náhodných vzoriek audítormi, keďže blockchainové kódy by v budúcnosti kontrolovali každú jednu transakciu.

Talwar sa okrem toho domnieva, že by blockchain spolu s umelou inteligenciou mohli transformovať postupy uplatňované v oblasti vyšetrovania sporov a forenzného účtovníctva. „Systémy v reálnom čase by okamžite rozpoznali a preskúmali abnormality a nezvyčajné vzorce transakcií,“ vysvetľuje Talwar.

Mnohí komentátori však naznačujú, že audítori budú vždy potrební, aby navrhovali primerané stratégie auditu v zložitých systémoch. To zahŕňa prijímanie rozhodnutí o tom, aká úroveň auditu sa vyžaduje, aké údaje by sa mali zbierať a aký typ auditovej analytiky by sa mal uplatniť. Ešte dôležitejšiu úlohu v čoraz zložitejšom kontrolnom prostredí budú zohrávať uisťovacie procesy. Môže ísť napríklad o uistenie, že strana alebo subjekt, ktorého záznamy sa vkladajú do distribuovanej databázy, naozaj existuje a že príslušná transakcia má ekonomické opodstatnenie.

„Práca audítorov zahŕňa oveľa viac ako len sčítavanie čísiel a sledovanie presnosti výsledkov,“ hovorí Nigel Smart, profesor na Bristolskej univerzite. „Overujú aj kontrolné mechanizmy, havarijné plány, procesy, odolnosť a systémy. Audítori budú teda musieť overovať, či systémy distribuovanej databázy fungujú správne.“

Znie to až príliš dobre, aby to bola pravda?

Technológia blockchain je v zásade veľmi bezpečná, pretože každá v nej zaznamenaná transakcia je digitálne podpísaná. Tento podpis poskytuje uistenie, že transakciu zaznamenala iba určitá strana. Údaje okrem toho validuje aj väčšina ďalších používateľov systému. Ak by však v údajoch väčšiny používateľov distribuovaných databáz došlo k akémukoľvek poškodeniu, blockchain by mohol zlyhať. Citlivým miestom blockchainu sú aj chyby v programovaní, čo zistila spoločnosť The DAO so sídlom v Švajčiarsku, keď v júni 2016 prišla o virtuálnu menu v hodnote 50 mil. USD po tom, čo niekto využil chybu v programovaní. Žiadny systém nie je bezchybný a to platí aj pre blockchain.

Technológia blockchain má aj ďalšie nedostatky, ktoré treba riešiť. Napríklad je pomerne pomalá, má vysokú spotrebu energie (prevádzka blockchainu je preto nielen nákladná, ale aj nešetrná k životnému prostrediu) a nemá doriešené niektoré záležitosti, ako je ochrana údajov (ostatní používatelia databázy potrebujú vidieť údaje, aby ich mohli validovať) či normy upravujúce priemyselné odvetvia. Problematickým faktorom je aj jej naďalej obmedzená škálovateľnosť.

Vzhľadom na príležitosti a riziká súvisiace s blockchainom nie je prekvapujúce, že sa o túto technológiu zaujímajú vlády, centrálne banky a regulačné orgány. V júni 2016 Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) oznámil, že sa radí, či by sa na trhu s cennými papiermi nemali používať technológie distribuovaných záznamov.

„Pri každej významnejšej aplikácii blockchainu v podnikovom účtovníctve a výkazníctve sa bude vyžadovať schválenie regulačným orgánom. Preto sa táto technológia nebude rozširovať tak rýchlo,“ vyjadruje sa k aktuálnemu stavu Paul Brody, vedúci globálneho oddelenia EY pre inovácie – blockchain.

„V neregulovaných oblastiach sa však blockchain šíri rýchlo,“ ďalej vysvetľuje Brody a dodáva: „a to ako technológia na všeobecné IT účely aj ako nástroj na zlúčenie finančných služieb s prevádzkovými technológiami. Spoločnosti budú využívať tieto neregulované scenáre použitia na budovanie dôvery popritom, ako budú postupne implementovať blockchain do svojich kľúčových finančných procesov.“

Stále sme len na začiatku nášho pochopenia, čo blockchain dokáže, avšak dlhodobý potenciál tejto technológie je nepochybne obrovský. „V budúcnosti bude každá spoločnosť potrebovať blockchainovú stratégiu,“ predpovedá Alex Tapscott. „Bude musieť úplne prehodnotiť organizáciu svojho podniku a oblasti jej činnosti.“