Lekcia č. 1
Situácia
Na svete je len niekoľko lídrov, ktorí svojimi inováciami stimulujú zmeny a priťahujú väčšinu tokov zelených peňazí.
Index atraktívnosti krajín z pohľadu obnoviteľných zdrojov (Renewable Energy Country Attractiveness Index, RECAI) z dielne EY poukázal na konkurencieschopnosť hŕstky vedúcich krajín, pokiaľ ide o vyspelosť a potenciál ich sektorov obnoviteľnej energie. Táto skupina s najatraktívnejšími trhmi a príležitosťami na využívanie zdrojov má predpoklady udržať si vedúce postavenie a pravdepodobne urýchliť investície a inovácie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie aj ďalších „zelených“ technológií.
V tejto kapitole sme sa pozreli, ako sa týmto krajinám darí udržať si náskok, a to analýzou nasledujúcich oblastí:
- rozdelenie výskumu v oblasti klímy a jeho dosah
- rozdelenie rizikového kapitálu pre rozbiehajúce sa podniky či projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, udržateľnej dopravy a mnohých ešte nevyspelých technológií, ktoré budú mať zásadný význam pre dosiahnutie stavu „net-zero“
- verejné finančné záväzky vzhľadom na kľúčové oblasti transformácie
- úroveň patentovateľných inovácií do zelených technológií, ktoré produkujú krajiny na celom svete
Toto rozdelenie duševného a rizikového kapitálu tvorí len časť celej mozaiky. Financovanie je potrebné aj na dosiahnutie zásadného pokroku v oblasti udržateľnosti, ktorý sa dosiahne zavádzaním existujúcich technológií na celom svete. Napriek tomu nám toto rozdelenie pomáha vytvoriť obraz o globálnom prostredí, ktoré bude určovať toky zelených peňazí, a má zásadný význam pre pochopenie ich distribúcie a dosahu.
USA a Čína: zelené inovačné „veľmoci“
Spojené štáty a Čína sú najväčšími svetovými trhmi so zelenými technológiami, ktoré sa zaviazali spolupracovať na „konkrétnych opatreniach zameraných na zníženie emisií s cieľom udržať teplotný limit stanovený Parížskou dohodou“.4 Zároveň sú hnacou silou globálneho trhu s elektrickými vozidlami (EV).
Aj ďalšie krajiny budú mať obrovský vplyv na formu globálnej transformácie smerom k budúcnosti s obmedzenejšími emisiami CO2. Analýza EY sa zamerala na niekoľko takýchto krajín (India, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko) s cieľom preskúmať, kam zelené peniaze tečú a prečo.
USA realizujú špičkový výskum v oblasti udržateľnosti
Hlavným ukazovateľom pokroku, ktorý USA zaznamenali v environmentálnych vedách a technológiách súvisiacich s klímou, je ich aktívna akademická obec. Z hľadiska objemu Čína v roku 2020 publikovala 75-tisíc dokumentov, čo je takmer dvakrát viac ako USA. Najväčší dosah však jednoznačne mal výskum USA, po ktorom nasledovali Spojené kráľovstvo, Nemecko, Čína a Austrália.
V USA existuje rozsiahly ekosystém rizikového kapitálu financujúci obnoviteľné zdroje energie a elektrické vozidlá
Pokiaľ ide o podnikové investície, podľa analýzy EY majú USA oproti iným ekonomikám výraznú výhodu z hľadiska počtu podnikov aktívnych v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, vrátane rozbiehajúcich sa podnikov.
Čína je lídrom v oblasti inštalovanej kapacity pre obnoviteľné zdroje energie a dodávok materiálu pre udržateľnú dopravu
Čína za 10 rokov vynaložila viac než 58 miliárd USD na dotácie na elektrické vozidlá,5 čím vytvorila kapacitu na výrobu polovice všetkých elektrických vozidiel na svete6 a prilákala veľký objem finančných prostriedkov pre podniky rozbiehajúce sa v tomto sektore.
Geografická koncentrácia trhu s elektrickými vozidlami je jasná. Podľa najnovšej správy IEA Global EV Outlook v roku 2020 stúpli registrácie elektrických vozidiel o 41 % a nepochybne najväčšími trhmi boli EÚ, USA a Čína (hoci elektrické vozidlá stále predstavujú len 2,6 % celkového ročného počtu predaných automobilov na celom svete).7
Od uzatvorenia Parížskej dohody v roku 2015 Čína posilnila svoje inovácie do elektrických vozidiel a súvisiacich batériových technológií. Podľa analýzy EY Čína jasne dominuje v počte súvisiacich patentov (z ktorých sú všetky klasifikované ako vynálezy súvisiace s elektrickými vozidlami či vylepšenia batériových technológií). Spolu so svojím vedúcim postavením v materiálových dodávateľských reťazcoch sa Číne podarilo získať významný vplyv na globálne dodávky elektrických vozidiel.
Ďalším kľúčovým faktorom určujúcim líderstvo v oblasti zelených energetických a dopravných technológií sú popri inováciách aj suroviny. Čína uspokojuje veľkú časť svetového dopytu po kľúčových materiáloch potrebných pre zelené technológie.8
Napriek podpriemerným investíciám do rozbiehajúcich sa podnikov dosiahlo celkové zelené financovanie v Číne v roku 2018 v celoročnom priemere 320 miliárd USD, a to pod vedením aktérov z verejného sektora, ako sú centrálne štátne podniky a veľké štátne banky.
Prvý čínsky národný fond pre zelený rozvoj (National Green Development Fund), ktorý začal fungovať v júli 2020, vyzbieral v prvej fáze viac než 12 miliárd USD.9 Číne sa navyše podarilo predbehnúť USA v objeme výdavkov na výskum a vývoj, ktoré sa podľa čínskeho národného štatistického úradu vyšplhali v roku 2020 o 10,3 % na 2,44 bilióna jüanov (378 miliárd USD).10
Obnoviteľné zdroje energie v súčasnosti predstavujú 42 % celkovej kapacity na výrobu energie v Číne. K tomuto výraznému nárastu prispelo uplatňovanie vstupných sadzieb na podporu využívania distribuovanej výroby solárnej energie spolu s cielenými dotáciami na podporu veternej energie na mori (krajina sa už teraz podieľa 32 % na celosvetovej kapacite výroby energie z obnoviteľných zdrojov).11
Ostatné vedúce krajiny
- Pokiaľ ide o prilákanie zelených investícií, ambiciózne ciele má India. V rokoch 2016 až 2018 predbehli v tejto krajine zelené investície rast HDP – zaznamenané investície do zelenej infraštruktúry vzrástli o 24 %, kým HDP o 7,2 %. V uvedenom období investície do energetiky rástli v Indii najrýchlejším tempom na svete.12 Indickým skupinám pôsobiacim v oblasti obnoviteľnej energie sa od roku 2019 podarilo prilákať investície v hodnote niekoľko miliárd dolárov. Podľa agentúry IEA by India mala v rokoch 2021 a 2022 dosiahnuť nové rekordy v rozvoji obnoviteľných zdrojov.13
- Spojené kráľovstvo prepája svoje výskumné kapacity s plánmi v oblasti veternej energie na mori a iných obnoviteľných zdrojov. V roku 2019 táto krajina zakotvila do legislatívy cieľ dosiahnuť nulovú bilanciu emisií do roku 2050. Jasné je aj postavenie Spojeného kráľovstva ako akademického lídra v oblasti klimatológie. Mnohí poprední svetoví poradcovia v oblasti klímy a klimatológovia sú z organizácií so sídlom v Spojenom kráľovstve a publikácie vydané v tejto krajine sa z hľadiska vplyvu umiestnili na druhom mieste. Všetky významné retailové banky ponúkajú programy na ekologické pôžičky (tzv. zelené pôžičky). Až 500 investorov prijalo záväzok dodržiavať zásady OSN pre zodpovedné investovanie. Významnou udalosťou v roku 2021 bolo začatie činnosti národného centra CGFI (UK Centre for Greening Finance & Investment), ktoré sa zaviazalo integrovať klimatické a environmentálne analýzy do finančných prognóz.
- Francúzsko sa popri dotáciách určených na obnoviteľné zdroje energie zameriava aj na hybridné a elektrické vozidlá. Krajina sa snaží zvýšiť atraktívnosť investičných príležitostí v oblasti zelenej energie a zároveň chce do konca roka 2021 zvýšiť podporu pre energiu z obnoviteľných zdrojov o 25 %. Na diverzifikáciu svojho energetického mixu plánuje vynaložiť 6 miliárd eur, vďaka čomu by sa do roku 2028 mala zvýšiť kapacita výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na 113 GW (z úrovne 48,6 GW v roku 2018), pričom dominantným obnoviteľným zdrojom by sa mala stať veterná energia na mori s výkonom 34,7 GW. Francúzsko tiež vyraďuje z prevádzky svoje staršie jadrové reaktory a časť tejto kapacity nahrádza vodnou energiou, ktorá je v súčasnosti hlavným zdrojom obnoviteľnej energie v krajine.
- Nemecko je európskym lídrom v oblasti inteligentných sietí. Výdavky vynaložené na jeho energetický a klimatický fond (Energy and Climate Fund, EKF) sa podľa očakávaní v roku 2021 mali strojnásobiť na takmer 27 miliárd eur (hoci v roku 2022 by mali výdavky na fond EKF klesnúť na približne 25 miliárd eur a počas nasledujúcich dvoch rokov na 21 miliárd eur). Okrem toho Nemecko plánuje do roku 2025 zvýšiť svoj príspevok na medzinárodné financovanie opatrení na boj proti zmene klímy zo štyroch na šesť miliárd eur ročne. Nemecko je lídrom EÚ v rozvoji inteligentných sietí vrátane efektívneho prepájania sietí so zvyškom kontinentu, čo je podľa vyjadrenia nemeckého spolkového ministerstva hospodárstva a energetiky nevyhnutným predpokladom na zvládnutie prirodzenej nestability dodávok obnoviteľnej energie.
Títo lídri však musia svoje tempo ešte viac zrýchliť, pričom významnú úlohu zohrávajú vláda, podniky aj finančné inštitúcie.
K rozvoju vyššie opísaných zelených ekonomík prispievajú faktory ako výskum a vývoj, relatívne vysoký objem podnikových investícií, existujúca priemyselná infraštruktúra a cielené politiky zamerané na podporu neustáleho rastu trhov, na ktorých možno investovať.
Zelené „veľmoci“ a ďalšie popredné rozvinuté krajiny musia teraz ukázať, že sú schopné urýchliť vlastnú transformáciu, ako aj splniť svoj záväzok poskytnúť do medzinárodných finančných prostriedkov určených na boj proti zmene klímy ročne ďalších 5,8 miliardy USD (záväzok bol prijatý v rokoch 2016 až 2020) a v neposlednom rade spolupracovať s rozvojovými krajinami v súlade s vyhlásením iniciatívy Mission Innovation 2.0.14
Zrýchlenie toku zelených peňazí zo strany vlád a inštitucionálnych investorov predstavuje pre podniky obrovskú príležitosť, a to za predpokladu, že sa podarí spustiť dostatočný počet investovateľných projektov a ekosystém finančných služieb sa dokáže prispôsobiť novým požiadavkám na financovanie globálnej transformácie.
Lekcia č. 2
Komplikácia
Treba viac investícií a inovácií. Do urýchlenia globálnej transformácie sa budú musieť zapojiť všetky ekonomiky.
Články 6 a 9 Parížskej dohody ustanovujú rámec pre dobrovoľnú spoluprácu medzi krajinami prostredníctvom trhov s emisiami skleníkových plynov a poskytovania finančných zdrojov na pomoc rozvojovým krajinám. No dostatočné zdroje sa ešte len musia získať. V dohodách z Kankúnu, ktoré vzišli z rokovaní COP16 v Mexiku v roku 2010, sa rozvinuté krajiny zaviazali k dosiahnutiu cieľa OSN spoločne do roku 2020 zmobilizovať 100 miliárd USD ročne v rámci medzinárodného financovania opatrení na boj proti zmene klímy, aby sa reagovalo na potreby rozvojových krajín. Tento záväzok sa zatiaľ nepodarilo splniť, keďže v roku 2019 sa zmobilizovalo len 79,6 miliardy USD.
Riešenie globálnej nerovnováhy investícií do zelenej energie
Niektoré krajiny prechádzajú na zelenú energiu, iné v nahrádzaní tradičných zdrojov energie tou zelenou príliš nepokročili. V najnovšom indexe ETI Svetového ekonomického fóra sa na najvyšších priečkach umiestnili Švédsko, Nórsko a Dánsko. Do prvej desiatky sa dostali krajiny západnej Európy a Nový Zéland. Rozvojové krajiny sa dlhodobo umiestňujú na oveľa nižších priečkach.15
Ako sme boli svedkami v prípade vývoja a distribúcie vakcín proti COVID-19, nerovnosť výrobných kapacít a odborných znalostí či skúseností spôsobila, že mnohí ľudia zostali bez prístupu k vakcínam. Súčasná nadmerná závislosť mnohých rozvojových krajín sveta od fosílnych palív predstavuje naliehavý dôvod na rýchlejšiu distribúciu zelených financií na podporu skutočne rozsiahlej globálnej transformácie.
Lídri a ich nasledovníci musia pracovať na odstránení rozdielov
Niekoľko vedúcich krajín v rámci G20 je pripravených pokračovať v inováciách technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, pričom plánujú uplatniť svoje existujúce kapacity.
Iné krajiny mimo G20 budú čistými dovozcami týchto zelených technológií, pričom však môžu čeliť kapitálovým deficitom, ktoré obmedzia ich investície a transformáciu. Konkrétne priemyselné odvetvia navyše zápasia s akútnym problémom v podobe obmedzeného kapitálu a meniacich sa preferencií spotrebiteľov, čo spôsobuje, že infraštruktúra a pracovné miesta trpia. Ak rozvojové krajiny nebudú schopné licencovať, importovať a rozširovať zelené technológie za prijateľnú cenu, ich motivácia ťažiť a používať fosílne palivá pretrvá.
Týmto problémom budú s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť krajiny, ktoré sú súčasnými vývozcami ropy a plynu, ako Rusko, Líbya, Irak, DR Kongo, Angola a Južný Sudán. Iné krajiny, ako napr. Nórsko či Nigéria, budú podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA) skôr zelené technológie dovážať, prípadne môžu aj naďalej využívať svoje zásoby fosílnych palív a znížené ceny za dovoz energie v dlhodobom horizonte.16
Tento komplikovaný problém nepomáha zlepšiť ani Parížska dohoda, keďže nezabezpečuje potrebný presun kapitálu či technickej pomoci. Z tohto dôvodu je nevyhnutné urobiť všetko pre to, aby sa zrýchlili investície do lokálnych zmierňovacích a adaptačných opatrení a zvýšil rozsah pomoci, ktorú rozvojové krajiny budú potrebovať na svoje úspešné zavŕšenie transformácie. Viac ako 100 rozvojových krajín požiadalo o medzinárodnú podporu v oblasti rozvoja a transferu technológií, aby dosiahli svoje vnútroštátne stanovené príspevky (Nationally Determined Contributions, NDC), pričom takmer tretina z nich konkrétne uviedla svoj záujem o technológie na boj proti zmene klímy.17
Investície do obnoviteľnej energie podľa agentúry IRENA dosiahli v roku 2018 hodnotu 322 miliárd USD a naďalej rastúI.18 Stále však nedosahujú úroveň potrebnú na splnenie klimatických cieľov. Rozdiely v investíciách do energie z obnoviteľných zdrojov medzi rozvinutým a rozvojovým svetom sú obrovské. V rámci krajín G20 sú investície do obnoviteľnej energie v podnikoch (podniky sú prvé, ktoré tieto investície realizujú) takmer 50-krát vyššie ako vo zvyšku sveta. Podľa príslušného energetického výhľadu by však výroba energie z obnoviteľných zdrojov mala dramaticky stúpnuť v rozvíjajúcich sa ekonomikách Ázie a subsaharskej Afriky.19
Riešenie „riadeného poklesu“ uhlíka
Toky zelených peňazí môže brzdiť celý rad ďalších faktorov: slabé stimuly z hľadiska rizík a odmien, nedostatočná infraštruktúra, zlý systém správy a riadenia a nedostatočná koordinácia. Ďalším faktorom je pretrvávajúca atraktívnosť fosílnych palív ako finančnej príležitosti.
Napriek záväzkom pokročiť v dekarbonizácii financujú vlády krajín G20 aj naďalej projekty v oblasti fosílnych palív. Podľa organizácie Energy Monitor krajiny G20 nasmerovali v rokoch 2013 až 2019 viac než tri štvrtiny svojich exportných úverov a financií určených na rozvoj do projektov v oblasti fosílnych palív.20 Nedávna správa organizácie Energy Policy Tracker odhalila, že významné ekonomiky neprestali vyčleňovať verejné peniaze do odvetví, v ktorých sa intenzívne využívajú fosílne palivá.21
Tento trend, žiaľ, môže pokračovať, ak sa nepodarí zvýšiť atraktívnosť zelených investičných príležitostí. Finančné inštitúcie majú úlohu stimulovať ponuku a dopyt po zelenom financovaní, potrebujú však podporu zo strany tvorcov politík a regulačných orgánov či už z hľadiska dopytu, alebo z hľadiska zabezpečenia financovania s prijateľnou mierou návratnosti.
Je najvyšší čas vytýčiť kurz smerom ku skutočne globálnej transformácii
Zdá sa, že toky financií určené na boj proti zmene klímy sú stále značne pod úrovňou potrebnou na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody.22 Navyše prevláda aj neistota v súvislosti so strednodobými až dlhodobými vyhliadkami týchto financií v dôsledku prebiehajúcej pandémie COVID-19. Výzva je jasná, čo zdôrazňujú aj najnovšie predpovede IEA a IPCC.
Existuje množstvo faktorov, ktoré môžu pomôcť urýchliť toky zelených peňazí a vyvážiť nadmernú koncentráciu zelených kapacít v rámci vyspelých ekonomík. Ako by teda všetky krajiny mohli odomknúť potenciál financií určených na transformáciu, zvýšiť tempo inovácií a zohrávať úlohu v globálnom úsilí o dosiahnutie nulovej bilancie emisií?
Kapitola č. 3
Návrh
Subjekty verejného a súkromného sektora musia spolupracovať, aby zabezpečili inovácie, investície a rozsah pomoci, ktoré sú nevyhnutné na zvládnutie klimatických výziev.
Zvládnuť klimatické výzvy možno len nadväzovaním partnerstiev a spolupráce na všetkých úrovniach – či na medzinárodnej a národnej, alebo na úrovni verejného a súkromného sektora. OSN je organizácia, ktorý dohliada na uzatvorenie prelomových záväzných medzinárodných zmlúv o opatreniach proti zmene klímy, napr. Parížskej dohody: teraz musí pracovať na zabezpečení interoperability a dohliadať na plnenie vytýčených cieľov. Dôležitú úlohu pri monitorovaní a podpore financovania určeného na prispôsobenie sa zmene klímy a zmiernenie jej následkov zohrávajú aj multilaterálne rozvojové banky. Skupina Svetovej banky v roku 2020 zaznamenala svoj doteraz najväčší ročný objem finančných prostriedkov určených na boj proti zmene klímy – do nízkouhlíkovej infraštruktúry, zmierňovania následkov prírodných katastrof a budovania zelených komunít nasmerovala 21,4 miliardy USD.
Je však nevyhnutné urobiť viac. Identifikovali sme päť oblastí zamerania, ktoré spoločne dokážu vytvoriť podmienky na urýchlenie prechodu všetkých krajín na stav „net zero“, tzn. nulovú bilanciu emisií.
1. Krajiny musia spolupracovať a využívať svoje silné stránky
Vývoj a implementácia dôležitých zelených technológií má mnoho rôznych fáz. Tvorcovia politík by mali na základe dostupných zdrojov a kapacít určiť, na ktoré časti hodnotového reťazca sa zamerať a akými spôsobmi nadväzovať partnerstvá s inými krajinami, aby sa využili ich kolektívne silné stránky. V niektorých prípadoch to môžu byť výskum a vývoj, v iných výroba a distribúcia. Pokiaľ ide o zelené „veľmoci“ a ďalšie rozvinuté krajiny, tie by mali do svojho programu zapracovať aj to, ako budú financovať a zabezpečovať prenos technológií a kapacít do rozvinutejších ekonomík.
Vyspelé technológie pripravené na vstup na trh budú tvoriť len 25 % celkového zníženia emisií, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie nulovej bilancie emisií na celom svete. Agentúra IEA predpovedá, že takmer polovica celkového zníženia emisií potrebného na dosiahnutie existujúcich cieľov na rok 2050 bude musieť pochádzať z technológií, ktoré ešte nie sú vyspelé.23 Z kľúčových technológií – moderné batérie, zelený vodík a zachytávanie CO2 – zaznamenal v posledných rokoch významné podnikové investície len zelený vodík.
V súčasnosti sa kľúčové inovácie v etape prototypu či demonštrácie môžu vyvíjať kdekoľvek, kde pôsobia moderné výskumné inštitúcie. Krajiny disponujúce odbornými znalosťami o technológiách alebo elektrických zariadeniach podľa typu paliva sa môžu špecializovať na „zelené témy“ a export týchto inovácií. Vlády môžu spolupracovať s výskumnými inštitúciami s cieľom určiť, ako prispievajú k tomuto rozvoju, a v prípade potreby poskytovať dotácie alebo iné formy financovania.
V minulom roku svoje sily spojili energetické spoločnosti z Dánska, Španielska, Saudskej Arábie, Austrálie, Talianska a Číny a odštartovali projekt s názvom Green Hydrogen Catapult, ktorého cieľom je znížiť náklady na zelené palivo o polovicu päťdesiatnásobným zvýšením produkcie na 25GW do roku 2026.24 Očakáva sa, že tento projekt si vyžiada investície vo výške 110 miliárd USD a vygeneruje 120-tisíc pracovných miest. S iným prístupom prišli traja výrobcovia energetických technológií, ktorí investovali 260 miliónov eur do súkromného infraštruktúrneho fondu určeného výlučne na realizáciu rozsiahlejších projektov infraštruktúry pre čistý vodík. Cieľom tohto projektu je získať celkovú sumu vo výške 1 miliardy eur od finančných a priemyselných investorov.25
Na dosiahnutie nulovej bilancie emisií do roku 2050 bude dôležité zabezpečiť postupné zlepšovanie existujúcich čistých energetických a dopravných technológií, ako je výroba veternej a solárnej energie. Nepopierateľne dôležitejší však je vývoj prierezových technológií, ktoré možno integrovať do globálnych energetických systémov. Onedlho sa rozšíria technológie na zachytávanie CO2 a hoci sa v tejto oblasti významne presadili USA a Čína, niekoľko patentov relevantných pre tieto technológie sa podarilo získať a austrálskym investorom.
Cieľom Technologického centra a siete pre zmenu klímy (Climate Technology Centre and Network, CTCN) je poskytovať rozvojovým krajinám technickú pomoc, prístup k informáciám a sieť odborníkov na podporu spolupráce. Bolo založené pred rokom 2015 a na svojich prvých projektoch začalo pracovať ešte pred podpisom Parížskej dohody. Hoci počet žiadostí rozvojových krajín o technickú pomoc stúpol do začiatku roka 2021 z 53 na 227, výška investícií prostredníctvom tejto iniciatívy doteraz dosiahla menej než 62 miliónov USD.
Všetky krajiny môžu lepšie riešiť problematiku zmeny klímy prostredníctvom spolupráce v každej fáze reťazca tvorby hodnôt, tzn. financovať výskum a vývoj, prispôsobovať technológie miestnym trhom a podmienkam, rozširovať výrobu a urýchľovať distribúciu. Konferencia COP27 je príležitosťou na väčšie uznanie spoločnej zodpovednosti všetkých vlád za využívanie svojich individuálnych možností a schopností počas obdobia globálneho prechodu na obnoviteľnú energiu.
2. Tvorcovia politík musia spolupracovať s podnikmi, aby vytvorili trhy vhodné na investovanie a stimulovali správne typy podnikania
Je mimoriadne dôležité, aby všetky jurisdikcie vyvíjali tlak na budovanie trhov vhodných na investovanie s cieľom prilákať zelené peniaze. Kľúčovou výzvou v rámci globálnej transformácie je stimulovať trh pre investovateľné projekty v regiónoch s rozsiahlou infraštruktúrou historicky založenou na fosílnych palivách a rastúcim domácim dopytom po energii.
Tento krok by mal zahŕňať stratégie umožňujúce „sprístupnenie trhu", ktoré odstránia prekážky pre investície, umožnia podnikom v oblasti zelenej energie prístup do siete (v prípade potreby), zjednodušia režimy plánovania a umožnia hospodársku súťaž súkromného sektora so štátnymi operátormi. Rovnako potrebná môže byť aj intervencia zo strany vlád pri budovaní alternatívnych trhov, rozbíjaní monopolov, podpore podnikania a v neposlednom rade aj pri zvyšovaní ceny CO2. Pri prechode od fosílnych palív budú krajiny musieť použiť mnohoraké prostriedky, aby vybudovali investovateľné trhy s rôznymi zelenými technológiami a systémami. V EY sme identifikovali niekoľko krajín, v ktorých sa to už deje.
3. Vlády by mali podporiť prechod z tradičných zdrojov energie na zelenú energiu nielen motivačnými, ale aj demotivačnými opatreniami
Krajiny G20 od začiatku roka 2020 vyčlenili 297 miliárd USD na produkciu fosílnych palív — tento trend môže, žiaľ, sprevádzať spomalenie investícií do zelenej energie.26 Aby sa tomu predišlo, vlády by mali prehodnotiť motivačné aj demotivačné opatrenia, ktoré uplatňujú vo všetkých oblastiach spoločnosti na podporu svojich ambícií dosiahnuť nulovú bilanciu emisií. Ako sme už uviedli, musia podporiť súkromný sektor, aby zvýšil výrobu vyspelých zelených technológií. Vlády musia tiež stimulovať podniky vo všetkých sektoroch, aby sa zaviazali dosiahnuť nulovú bilanciu emisií, a spotrebiteľov a občanov, aby zmenili svoje správanie.
Možné politické opatrenia by mohli zahŕňať podmienenie schválenia nových žiadostí o plánovanie splnením cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov, revíziu daňových politík, dotovanie vylepšení domov a bytov, financovanie vzdelávacích programov a udeľovanie výskumných grantov. Tieto politiky môžu pomôcť urýchliť prechod na zelené inovácie a investície. Okrem toho môžu znížiť aj náklady na transformáciu pre tých, ktorí si ju najmenej môžu dovoliť, a zmierniť negatívny dosah transformácie na komunity, ktoré boli predtým závislé od odvetví využívajúcich tradičné zdroje energie.
Pomoc podnikom pri zvyšovaní ich efektívnosti a znižovaní nákladov využívaním výhod zo stimulov zelených politík je priamy spôsob, ako podnietiť inovácie a investície – od programov startupových inkubátorov po spoluprácu medzi priemyselnými odvetviami.
V Austrálii chce vláda Nového Južného Walesu v rámci svojej cestovnej mapy pre energie z obnoviteľných zdrojov investovať 32 miliárd austrálskych dolárov (32 miliárd USD) vo forme nových súkromných investícií do elektroenergetickej infraštruktúry do roka 2030 s cieľom nahradiť starnúcu fosílnu infraštruktúru čistejším a efektívnejším systémom (vrátane budovania zón obnoviteľných zdrojov energie a projektov skladovania energie). Na podporu týchto cieľov bude slúžiť ochranný mechanizmus pre investície do elektrickej energie (Electricity Infrastructure Investment Safeguard). Na základe dohôd vláda ponúkne v rámci projektov, ktoré budú v súlade s jej stratégiou, spodnú hranicu ceny elektrickej energie, čím sa zabezpečí, že sa na trh vyšlú správne investičné signály na výstavbu správnych projektov na správnom mieste, a bude sa usilovať o znižovanie rizík a nákladov na financovanie projektov. Očakáva sa, že plán zníži emisie v sektore elektrickej energie približne o polovicu, a z Nového Južného Walesu sa tak stane jeden z regiónov s najnižšími nákladmi vo vyspelom svete. Podľa modelov vypracovaných vládou Nového Južného Walesu by sa vďaka tomuto plánu mali znížiť maloobchodné ceny elektrickej energie o približne 8 % v porovnaní so scenárom, v ktorom by sa neprijali žiadne opatrenia, a ušetriť približne 12,4 miliardy USD v rámci nákladov na energetický systém. V neposlednom rade tento plán podporí vytvorenie 6 300 nových pracovných miest v stavebníctve, pričom v rokoch 2032 až 2037 sa očakáva čistý prírastok 23 600 pracovných miest v celom hospodárstve.
Stimulovaním súkromných investícií a spoluprácou s podnikmi sa vláda môže zamerať aj na sekundárne trhy pre zelené technológie. Poskytovaním licencií na patentované technológie zo strany inovátorov a špecializáciou na výrobu a distribúciu tohto tovaru sa niektoré krajiny budú môcť zúčastniť na syndikácii obrovského množstva elektrických vozidiel, solárnych panelov, turbín, batérií a obvodov podľa potreby.
4. Finančné inštitúcie musia urobiť viac na podporu transformácie a zelených inovácií
Sektor finančných služieb musí nasmerovať viac financií do zelených iniciatív. Hoci súčasné financovanie môže v niektorých častiach sveta postačovať na uspokojenie momentálneho dopytu, celkové požiadavky na financovanie globálnej transformácie budú rásť. Finančné inštitúcie musia zohrávať významnú úlohu pri podpore dopytu a uľahčovaní ponuky zelených peňazí prostredníctvom nových zelených finančných produktov. Vďaka spolupráci s vládami a regulačnými orgánmi môžu identifikovať politické a regulačné zmeny, ktoré umožnia inovovať finančné produkty a služby, zjednodušia usmernenia, harmonizujú taxonómie27 a zabezpečia sledovanie tokov zelených peňazí, aby sa splnili potreby týkajúce sa zelenej transformácie na celom svete.
Rovnako naliehavá je potreba prerozdeliť kapitál do odolnej infraštruktúry s nízkymi emisiami. Finančný sektor musí urobiť viac, ak sa majú klimatické vplyvy stať súčasťou investičných rozhodnutí, a zároveň podnecovať transparentnosť a zverejňovanie informácií na finančných trhoch.
Trh so zelenými dlhopismi je jednoznačne najlepším príkladom zapojenia finančných služieb do transformácie. V roku 2020 sa na celom svete vydali zelené dlhopisy v hodnote 269,5 miliardy a na rok 2021 sa predpokladajú emisie v hodnote 400 – 450 miliárd USD.28 Čína je v súčasnosti po Spojených štátoch druhým najväčším trhom so zelenými dlhopismi; pokiaľ ide o predaj zelených dlhopisov, Číne sa podarilo predbehnúť USA v prvom štvrťroku 2021.29
Asociácia britských poisťovateľov (ABI) nedávno oznámila svoju cestovnú mapu boja proti zmene klímy pre oblasť poisťovníctva a dlhodobého sporenia.30 Táto cestovná mapa stanovuje plán na sprístupnenie 900 miliárd GBP (1,2 bilióna USD) vo forme investícií pre podniky, ktoré chcú dosiahnuť svoj cieľ – nulovú bilanciu emisií do roku 2035. To by predstavovalo 60 miliárd GBP (82 miliárd USD) ročne a až tretinu celkových finančným požiadaviek Spojeného kráľovstva na dosiahnutie svojho cieľa nulovej bilancie emisií.
5. Záväzky podnikov týkajúce sa nulovej bilancie môžu byť katalyzátorom zmien
Podniky čelia čoraz väčšiemu tlaku, aby vypracovali vlastné stratégie nulovej bilancie a demonštrovali, že ich investičné rozhodnutia, ako aj ich výrobky a služby sú účinné z hľadiska znižovania emisií CO2 a mali by byť nápomocné pri plnení cieľov v oblasti udržateľnosti. Čím viac spoločností prijme tento záväzok a v ideálnom prípade urýchli už zavedené plány, tým viac sa stimuluje dopyt po zelenej energii, doprave a výrobných kapacitách.
Investovanie do nových zelených technológií je jedným zo spôsobov, ako podniky môžu demonštrovať svoj záväzok znižovať vlastné emisie a zároveň umožňovať rozširovanie novovznikajúcich technológií. Mali by sa zamyslieť aj nad tým, ako využívajú zelené financovanie, napr. dlhopisy viazané na udržateľnosť, s cieľom financovať aspoň časť svojich transformačných plánov.
Podniky by mali pomáhať stimulovať dopyt spotrebiteľov tým, že budú uprednostňovať vývoj udržateľných produktov a služieb, ktoré ponúkajú cenovo dostupnú alternatívu k súčasným produktom a službám. Podľa prieskumu EY si spotrebitelia chcú vyberať zelené produkty či služby, no významnou prekážkou zostáva cena. Spoločnosti možno budú musieť nadväzovať partnerstvá s finančnými inštitúciami, aby svojim zákazníkom pomohli pri prechode na zelené produkty a služby. Spotrebitelia budú vyžadovať nové finančné produkty, ktoré podporia hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, v ktorom je platba založená skôr na používaní než na vlastníctve produktu. Pokiaľ ide o domácnosti, aj tie budú potrebovať podporu, aby mohli znášať počiatočné náklady na ekologizáciu, ako sú modernizácia domu s udržateľnejšou izoláciou či výmena vykurovacích systémov využívajúcich fosílne palivá.
Čo bude nasledovať?
Ľudstvo ešte nikdy nečelilo takej vážnej výzve. Klimatická zmena má významné dôsledky na naše ekosystémy a ekonomiky, dotýka sa každého z nás. Tí, ktorí majú moc, majú aj zodpovednosť chopiť sa príležitosti vytvoriť lepšiu budúcnosť a zamerať sa na dlhodobú hodnotu.
Aby sa to dalo zrealizovať, naše systémy treba prispôsobiť. Keďže nemôžeme nanovo vynájsť všetky ekonomické systémy sveta, rozvinuté krajiny musia urobiť viac pre to, aby zabezpečili, že zelené technológie a kapacity budú cenovo dostupné pre všetkých. Trhy môžu pomôcť identifikovať nielen tradičné zdroje výnosov, ale aj obrovský prínos v sociálnej a environmentálnej oblasti, ku ktorému dopomôžu investície do čistejšej energie, infraštruktúry a dopravy. Práve podniky majú najlepšie predpoklady na to, aby zabezpečili kľúčové technológie, ktoré sa musia do roku 2050 podieľať na 50 % celkového zníženia emisií. Môžu spolupracovať s vládami na poskytovaní odborných znalostí a nových poznatkov pre všetky transformujúce sa sektory, pričom táto spolupráca môže mať formu partnerstiev orientovaných na ciele. Vo väčšine krajín však verejný sektor nie je pripravený prevziať túto zodpovednosť sám. Riešenia preto budú prichádzať vďaka spoločnému úsiliu, v rámci ktorého sa využijú odborné znalosti vlád aj podnikov.
Podniky, vlády a občania môžu spolupracovať na globálnej dekarbonizácii prostredníctvom investícií, zdaňovania, dotácií a zmeny správania. Kľúčovou úlohou bude zosúladiť ceny nízkouhlíkových alternatív s cenami na súčasných trhoch, čo v konečnom dôsledku spôsobí, že svet sa posunie smerom k udržateľnejšej budúcnosti.
Očakávania spojené s pripravovanou konferenciou COP27 ako hraničným momentom v globálnych opatreniach na boj proti zmene klímy sú obrovské. Rovnako veľké sú však aj komplikácie a prekážky. Ťažká práca súvisiaca s prijímaním zásadných zmien či už na úrovni biznisu, alebo širokej spoločnosti sa musí urýchliť už teraz. Parížska dohoda sa považuje za historicky najvýznamnejšiu politiku v oblasti klímy. Napriek tomu nepriniesla dostatočne veľké zmeny pre všetky krajiny a čas sa kráti. Čo prinesie konferencia COP27? Konferencia COP26 zopakovala ambicióznejší cieľ obmedziť otepľovanie na 1,5 stupňa °C nad úrovňou pred industrializáciou a zdôraznila, že v reakcii na zmenu klímy sú rozhodujúce stratégie zmierňovania a adaptácie.
Súvisiace články
Zhrnutie
Všetky krajiny musia zrýchliť svoje tempo prechodu na zelenú energiu, dopravu a výrobu. Súčasná nerovnosť v oblasti zelených technológií a financií spolu s neustálymi investíciami do odvetví s vysokou produkciou skleníkových plynov ohrozujú celosvetovú snahu dosiahnuť ciele Parížskej dohody. Riešenie tejto „zelenej energetickej priepasti“ predstavuje hlavnú výzvu pre konferenciu COP27 a zároveň obrovskú príležitosť pre podniky. Urýchlenie investícií v krajinách, ktoré potrebujú financie na transformáciu, by mohlo viesť k veľkému zníženiu emisií CO2, ako aj k finančnej návratnosti. Všetky krajiny sa musia sústrediť na budovanie trhov vhodných na investovanie, aby stimulovali túto zmenu a podporili svoje ambície inovovať technológie, ktoré sú pre transformáciu kľúčové.
Pre viac informácií neváhajte kontaktovať Mareka Mikolaja, partnera na oddelení uisťovacích služieb v EY.
