
Kombinovaný model dodania liekov - rozsudok NSS ČR vo veci Eli Lilly
Kombinovaný model dodania liekov - rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci Eli Lilly
Najvyšší správny súd Českej republiky („NSS“) zverejnil prelomový rozsudok vo veci 3 Afs 54/2020–73 Eli Lilly. V posudzovanom prípade sa NSS zaoberal otázkou, či marketingová služba fakturovaná českým distribútorom liekov materskej spoločnosti do Švajčiarska predstavuje (i) samostatné plnenie zdaniteľné vo Švajčiarsku, alebo (ii) podlieha českej DPH, pretože sa jedná o vedľajšie neoddeliteľné plnenie k hlavnému plneniu, ktorým je dodanie liekov v ČR (dodanie marketingovej služby by sa tak malo zahrnúť do základu dane pri predaji liekov tak, ako to navrhoval súd nižšej inštancie)[1].
Záver NSS je pozitívny, keďže spoločnosť Eli Lilly súdny spor napokon vyhrala. Je to dobrá správa pre farmaceutické odvetvie, v ktorom cenová regulácia vedie distribútorov k vyrovnávaniu ziskovosti podobným nastavením, teda kombináciou dodania liekov za regulované ceny a poskytovania marketingových služieb zahraničnému dodávateľovi.
NSS v tejto súvislosti predovšetkým konštatoval, že zahraničný dodávateľ (v tomto prípade švajčiarska materská spoločnosť) môže mať záujem na propagácii svojich výrobkov v ČR a byť príjemcom marketingovej služby, ktorú český distribútor poskytuje aj v prípade, keď sám nie je výrobcom daného lieku. NSS v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zmluvnej dokumentácie.
Vzhľadom na svoju viazanosť predmetom sporu už NSS detailnejšie neposudzoval konkrétny rozsah marketingových služieb, ani spôsob stanovenia súvisiacej odmeny.
Hoci rozsudok považujeme za pozitívny, nemožno ho podľa nášho názoru automaticky aplikovať na platby v rámci skupiny za „akékoľvek“ marketingové služby. NSS podrobne skúmal skutočnú obchodnú podstatu transakcie, a jej kvalita do veľkej miery ovplyvnila samotné rozhodnutie. V kontexte existujúcej cenovej regulácie pri dodaniach liekov sa platby za marketingové služby do určitej miery využívajú aj ako prostriedok na dosiahnutie primeranej ziskovosti distribútora liekov. Podľa nášho názoru je preto potrebné v konkrétnom prípade skúmať, či platby prijaté od tretej strany predstavujú v plnom rozsahu úhradu za službu, ktorá bola osobe zo skupiny skutočne poskytnutá. V opačnom prípade by nemusel byť záver prípadného sporu priaznivý.
Napriek záverom NSS tak téma ostane v slovenských podmienkach naďalej predmetom diskusie, najmä pokiaľ ide o otázky zmluvného nastavenia pri kombinovanom modeli, o aspekty účtovného vykazovania a o dopad na oblasť cenovej regulácie liekov.
Fungovanie kombinovaného modelu dodania liekov v praxi z daňového a regulatórneho pohľadu po zverejnení uvedeného rozsudku detailnejšie rozoberieme na EY webinári „Daňové špecifiká farmaceutického odvetvia", ktorý sa uskutoční v utorok, 14. decembra 2021, na ktorý sa môžete zaregistrovať kliknutím sem.
V prípade otázok sa obráťte na autorov článku alebo na váš klientský tím, s ktorým spolupracujete.