15 minút čítania 16 feb 2021
Tax and Legal News 1-2/2021

Daňové a právne novinky 1-2/2021

Autor: Marián Bíž

vedúci partner EY na Slovensku, líder oddelenia daňového a právneho poradenstva

Absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave, špecializácia: dane a daňové poradenstvo, certifikovaný daňový poradca od roku 2006.

15 minút čítania 16 feb 2021
Related topics Tax

Daň z príjmov právnických a fyzických osôb

OECD vydalo aktualizované usmernenie o dôsledkoch pandémie COVID-19 na zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia – určenie daňovej rezidencie fyzických osôb a zdaňovanie príjmov zo zamestnania

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila 21. januára 2021 aktualizované usmernenie o dôsledkoch pandémie COVID-19 („aktualizované usmernenie“) na zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré reviduje usmernenie vydané k tejto problematike v apríli 2020.

Aktualizované usmernenie poskytuje nezáväzné odporúčania týkajúce sa, o. i, určenia daňovej rezidencie fyzických osôb a zdaňovania príjmov zo zamestnania so zameraním na obmedzenie cestovania a cezhraničných pracovníkov. Aktualizované usmernenie, aj keď jeho závery zostávajú zväčša nezmenené, obsahuje detailnejšie úvahy a praktické príklady súvisiace s pretrvávajúcimi obmedzeniami, ktoré sa ešte nepredpokladali v apríli 2020.

• Problematika určenia daňovej rezidencie fyzických osôb

Východiskom pri určovaní daňovej rezidencie fyzických osôb je lokálna legislatíva. Ak je osoba daňovým rezidentom len v jednej krajine, nie je potrebné uplatniť pravidlá v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia („ZZDZ“). Ak je však osoba daňovým rezidentom dvoch alebo viacerých krajín, finálna daňová rezidencia sa určí podľa ZZDZ a v nej uvedených tzv. rozhraničovacích kritérií. Rozhraničovacie kritériá sa aplikujú hierarchicky, až kým nie je podľa nich možné jasne určiť daňovú rezidenciu fyzickej osoby (zvyčajne v poradí určenia krajiny, kde má osoba k dispozícii stály byt, stredisko životných záujmov („SŽZ“) alebo sa zvyčajne zdržiava atď.).

Aktualizované usmernenie potvrdzuje závery z apríla 2020, podľa ktorých je nepravdepodobné, aby cestovné obmedzenia počas pandémie COVID-19 ovplyvnili daňovú rezidenciu fyzickej osoby z pohľadu ZZDZ. Na rozdiel od usmernenia z apríla 2020, ktoré predpokladalo, že určenie daňovej rezidencie fyzickej osoby by malo byť možné na základe SŽZ, aktualizované usmernenie rozoznáva situácie, kde kritérium SŽZ nie je vhodné na určenie finálnej daňovej rezidencie fyzickej osoby.

Takýmto príkladom je situácia, keď osoba, ktorá je daňovým rezidentom v jednej krajine, sa z dôvodu pandémie COVID-19 dočasne vrátila do svojej „predchádzajúcej domovskej krajiny“. Keďže vzťahy s predchádzajúcou domovskou krajinou sú zvyčajne silnejšie, určenie rezidencie podľa SŽZ nemusí byť možné alebo sa môže SŽZ dokonca prikláňať k predchádzajúcej domovskej krajine. Aktualizované usmernenie uvádza, že v prípadoch, keď sú osobné a ekonomické väzby k obom krajinám silné, možno o určení daňovej rezidencie rozhodnúť pomocou kritéria „zvyčajného pobytu“, ktorý zohľadňuje frekvenciu, dĺžku a pravidelnosť pobytu osoby (vrátane obdobia pred pandémiou). Pri uplatnení tohto kritéria by sa osoby mohli považovať za daňových rezidentov v krajine, kde pracovali pred pandémiou.

• Problematika týkajúca sa príjmu zo zamestnania

Vo všeobecnosti sú príjmy zo zamestnania zdaňované v krajine, v ktorej sa zamestnanie fyzicky vykonáva (za predpokladu, že v danej krajine je príjem zdaniteľný). Aktualizované usmernenie opätovne potvrdzuje túto pozíciu a poukazuje na nasledujúce scenáre týkajúce sa dôsledkov pandémie COVID-19 a ich navrhovaný daňový režim:

  • Ak štát pristúpil k štátnej podpore udržania zamestnania napriek tomu, že zamestnancovi nie je umožnené prácu vykonávať, takýto príjem by mal byť zdanený v krajine, v ktorej zvyčajne vykonával zamestnanie pred pandémiou.
  • Ak osobe (daňovému rezidentovi jednej krajiny, ktorý vykonáva zamestnanie v inej krajine) nie je umožnené opustiť túto inú krajinu z dôvodov cestovných obmedzení v dôsledku pandémie COVID-19 a inak by bol z krajiny odišiel a jeho príjem zo zamestnania by bol oslobodený od zdanenia podľa ZZDZ (test 183 dní), aktualizované usmernenie odporúča, aby daná krajina nezapočítavala takto dodatočne strávené dni na svojom území.
  • Pri práci na diaľku z jednej krajiny pre zamestnávateľa v druhej krajine je potrebné dôkladne preskúmať dodržiavanie daňových povinností, pretože tie sa môžu významne líšiť medzi krajinami. Aktualizované usmernenie zároveň odkazuje na ad hoc opatrenia, ktoré prijali individuálne krajiny, aby zmierňovali tieto daňové následky.

• Dôsledky

Vzhľadom na dočasnosť usmernení by sa daňovníci mali zamerať na zaznamenávanie zmien prijatých v dôsledku pandémie COVID-19, ktoré by sa po ukončení obmedzení mali opätovne preveriť z daňového pohľadu.

Ak máte akékoľvek otázky alebo chceli by ste získať ďalšie informácie týkajúce sa tejto témy, neváhajte ma kontaktovať.

  • Transferové oceňovanie vo svetle usmernenia OECD k dôsledkom pandémie COVID-19

    Martina Nosková

    Po množstve otázok zo strany daňovníkov, správcov dane, ale aj daňových poradcov, ako sa vyrovnať s následkami pandémie na kontrolované transakcie, OECD priniesla na konci minulého roka dlho očakávané usmernenie k dôsledkom pandémie COVID-19 na transferové oceňovanie (ďalej len „usmernenie“).

    Usmernenie sa pokúša objasniť a ilustrovať na príkladoch uplatnenie princípu nezávislého vzťahu v zmysle aktuálne platných princípov ustanovených smernicou OECD v kontexte pandémie. Jeho snahou nie je rozvíjať nové princípy, ale priniesť praktické postupy pre spoločnosti pôsobiace v rámci nadnárodných skupín.

    OECD sa zamerala na štyri oblasti, ktoré v súvislosti s vplyvom pandémie na transferové oceňovanie považuje za najzásadnejšie a ktorými sa v tomto článku budeme zaoberať.

    • Analýza porovnateľnosti (benchmark)

    Významná časť usmernenia je zameraná na riešenie následkov skutočnosti, že dostupné finančné dáta porovnateľných spoločností za predchádzajúce obdobia 2017 až 2019, ktoré by sa za bežných okolností použili na preukázanie súladu s princípom nezávislého vzťahu v roku 2020, nezohľadňujú dôsledky súčasnej krízy, a zároveň údaje za rok 2020 budú k dispozícii najskôr v druhej polovici roka 2021.

    Usmernenie síce naďalej odporúča uplatniť princíp priemerovania niekoľkých predchádzajúcich zdaňovacích období, ale z dôvodu špecifickosti roku 2020 vyžaduje úpravu historických dát s využitím akýchkoľvek dostupných dát za uplynulý rok, ktoré možno použiť ako podpornú dokumentáciu o následkoch pandémie na daňovníka. Ako podporu usmernenie demonštratívne vymenúva najmä analýzu dôsledkov pandémie na hospodárske odvetvie, v ktorom daňovník pôsobí, na jeho obchodné aktivity alebo na kontrolovanú transakciu, ďalej analýzu poklesu predaja počas pandémie, obsahujúcu porovnanie s minulým rokom alebo použitie metódy štatistickej regresnej analýzy.

    Usmernenie sa kriticky stavia k aplikácii dát z rokov 2008/2009, pretože kríza spôsobená pandémiou a jej vplyv na ekonomické podmienky sa značne odlišuje od poslednej krízy a takisto sa za posledných dvanásť rokov podstatne zmenila ekonomická situácia vo všetkých odvetviach.

    • Straty a mimoriadne náklady súvisiace s COVID-19

    Vo všeobecnosti platí, že alokácia zisku, resp. straty medzi jednotlivými závislými spoločnosťami odzrkadľujú ich funkčný a rizikový profil, vrátane spoločností so značne limitovaným profilom, a tak nemožno automaticky tvrdiť, že spoločnosť s limitovaným profilom by nemohla znášať straty. Usmernenie prostredníctvom konkrétnych príkladov naznačuje, že ani tieto spoločnosti nie sú úplne bez rizika, a teda ak spoločnosť v súlade s vykonávanými funkciami znáša časť rizík, napr. trhové, a na trhu dôjde k významnému poklesu dopytu v dôsledku pandémie, táto spoločnosť môže znášať časť straty súvisiacej so zhmotnením tohto rizika. Inými slovami, usmernenie upozorňuje, že aj spoločnosti s obmedzenými rizikami môžu znášať určitý podiel strát v prípade, ak je to v súlade s ich funkčným a rizikovým profilom.

    Pokiaľ ide o mimoriadne náklady súvisiace s pandémiou, podobne ako v prípade alokácie zisku, resp. strát, aj tie by sa mali deliť v závislosti od toho, kto v zmysle funkčného a rizikového profilu vykonáva funkcie súvisiace s týmito nákladmi, a tým znáša vyplývajúce riziká. Usmernenie nabáda daňovníkov preskúmať a uplatniť postup, aký pri mimoriadnych nákladoch uplatňujú nezávislé porovnateľné spoločnosti. Usmernenie uvádza aj možnosť absorpcie časti nákladov zákazníkmi v rámci predajných cien za predpokladu, že to daňovníkovi umožňuje situácia na trhu. Okrem toho usmernenie zdôrazňuje, že mimoriadne jednorazové náklady, ktoré nesúvisia s kontrolovanou transakciou, by sa nemali zohľadňovať pri výpočtoch ziskových ukazovateľov ani na strane testovanej spoločnosti, ani pri porovnateľných spoločnostiach.

    • Programy štátnej pomoci

    Dostupnosť, efektivita a trvanie týchto programov majú rôzny dosah na transferové oceňovanie s ohľadom na to, že štátna pomoc bola poskytnutá ako spoločnostiam v rámci skupín, tak aj nezávislým spoločnostiam, čím sa ovplyvnilo správanie spoločností zapojených do potenciálne porovnateľných transakcií.

    Porovnateľné spoločnosti v jurisdikciách, kde sa podnikatelia dostali k podpore včas a v dostatočnej miere, môžu vo svojich finančných výkazoch zobrazovať značne priaznivejšie výsledky ako spoločnosti v jurisdikciách bez efektívnej štátnej podpory. V tejto súvislosti však neexistuje žiaden mechanizmus, ktorý by pri výbere porovnateľných spoločností na účely analýzy porovnateľnosti vedel zohľadniť vplyv štátnej pomoci na finančné výsledky jej príjemcov. Z toho dôvodu by mal daňovník viesť detailnú analýzu povahy a dôsledkov prijatej štátnej pomoci, ak priamo ovplyvňuje kontrolovanú transakciu.

    • Rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia („APA“)

    Usmernenie sa vo svojej poslednej časti venuje tzv. APA – existujúcim aj tým, ktoré sú v procese dojednávania, vrátane praktických príkladov postupov pre daňovníka aj správcu dane. Viac než kedykoľvek predtým sa od daňovníka očakáva proaktívny prístup v súvislosti so vzniknutými zmenami vyvolanými pandémiou a všetky zúčastnené strany by mali reagovať flexibilne a spolupracujúco  vzhľadom na aktuálnu hospodársku situáciu a jej vplyv na kontrolovanú transakciu. Samotná pandémia ešte neznamená automatickú zmenu alebo porušenie podmienok rozhodujúcich pre vydanie a uplatňovanie APA, preto je potrebné postupovať od prípadu k prípadu. Pri porušení, resp. zmene týchto podmienok môžu nastať tri potenciálne situácie – revízia, zrušenie alebo odstúpenie od APA.

    • Aké sú praktické dôsledky?

    Keďže pandémia v niektorých oblastiach ovplyvnila trh dramaticky a v niektorých len minimálne, je nutné ustanovenia usmernenia a praktické dôsledky pandémie na oblasť transferového oceňovania zvažovať jednotlivo pri konkrétnych kontrolovaných transakciách slovenských daňovníkov a s prihliadnutím na postupy slovenskej daňovej správy.

    Ak chcete získať viac informácií alebo máte akékoľvek otázky týkajúce sa tejto témy,

    neváhajte ma kontaktovať.

  • Aktualizovaný zoznam spolupracujúcich štátov

    Ján Somóši

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR) aktualizovalo zoznam krajín, na ktoré sa nevzťahuje zvýšená 35 % sadzba zrážkovej dane v prípade cezhraničných platieb vykonaných slovenskými daňovými rezidentmi. Okrem zvýšenej 35 % zrážkovej dane bude od 1. 1. 2022 zoznam dôležitý aj pri posúdení, či zahraničná spoločnosť, v ktorej vykonáva skutočnú kontrolu alebo má účasť fyzická osoba – slovenský daňový rezident, bude považovaná za tzv. kontrolovanú zahraničnú spoločnosť na účely § 51h ZDP. Tento zoznam pravidelne publikuje MF SR na svojej oficiálnej internetovej stránke (odkaz).

    • Predmetný zoznam štátov vo všeobecnosti zahŕňa krajiny:

    • s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní; alebo
    • ktoré sú zmluvnými partnermi medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií na daňové účely v obdobnom rozsahu.

    • Podľa novely ZDP sa spresňuje a dopĺňa negatívne vymedzenie štátov, ktoré nebudú uvedené v zozname. Podľa nových pravidiel sa zo zoznamu vyradí štát, ktorý:  

    • je uvedený v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely (tzv. EU Blacklist); alebo
    • neuplatňuje daň z príjmov právnických osôb; alebo
    • uplatňuje nulovú sadzbu dane z príjmov právnických osôb.

    Vyradenie štátu zo slovenského zoznamu spolupracujúcich štátov z dôvodov uvedených vyššie, s ktorými však má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, nebude mať vplyv na uplatnenie danej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a jej prednosť pred zákonom (uvedené sa týka napr. Spojených arabských emirátov, ktoré nie sú uvedené v aktuálnom zozname účinnom od 1. 1. 2021, ale SR má so SAE stále platne uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia).

    K 1. januáru 2021 bol tento zoznam doplnený o štáty Kapverdské ostrovy, Keňa, Omán a zo zoznamu boli vyradené nasledujúce krajiny: Anguilla, Bahamy, Bahrajn, Barbados, Bermudy, Britské Panenské ostrovy, Guernsey, Jersey, Kajmanie ostrovy, Ostrov Man, Panama, Seychely, Turks a Caicos, Spojené arabské emiráty.

    Ak máte akékoľvek otázky k tejto alebo inej téme, neváhajte ma kontaktovať.

  • Daň z pridanej hodnoty

    Alica Demitrovičová

    Pripravovaný návrh zákona o zasielaní údajov z faktúr finančnej správe

    Začiatkom roka Ministerstvo financií Slovenskej republiky zverejnilo predbežnú informáciu k pripravovanému návrhu zákona o zasielaní údajov finančnej správe z faktúr daňových subjektov.

    Zámerom návrhu je prostredníctvom zavedenia nových povinností na strane podnikateľských subjektov bojovať proti daňovým podvodom a znížiť medzeru vo výbere DPH na priemer EÚ.

    Návrh ráta so zavedením nasledovných povinností pre všetky podnikateľské subjekty, t. j. nielen pre registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty:

    • vyhotovovať v stanovenej lehote faktúru z každej obchodnej transakcie, okrem tých, pri ktorých sa musí tržba evidovať pokladnicou e-kasa klient;
    • zasielať vybrané fakturačné údaje finančnej správe ešte pred vyhotovením konečnej verzie faktúry prostredníctvom vlastného účtovného softvéru alebo štátnej online aplikácie;
    • odberatelia budú musieť zasielať informácie o zaevidovaných došlých faktúrach.

    V dôsledku tejto zmeny bude potrebné náležite prispôsobiť účtovné systémy na zasielanie týchto informácií, čo môže byť náročný a zdĺhavý proces, na ktorý sa treba vopred pripraviť.

    • Čo to pre nás znamená?

    Tento návrh má zvýšením administratívnej záťaže u daňových subjektov priniesť daňovým úradom prehľad o uskutočňovaných transakciách všetkých podnikateľských subjektov v reálnom čase. Návrh ráta aj s prehodnotením v súčasnosti uplatňovaných opatrení a zároveň uvádza, že kontrolný výkaz nedostatočne reflektuje súčasný vývoj a tempo daňových únikov a prináša potrebné údaje z faktúr príliš neskoro. V tejto súvislosti sa domnievame, že pravdepodobne sa povinnosť podávania kontrolného výkazu zruší alebo sa výrazne obmedzí detail jeho vykazovania, inak by sa potrebné údaje vykazovali duplicitne.

    Pripomienkové konanie k legislatívnemu zámeru by sa malo začať v marci 2021. Účinnosť samotného zákona možno predpokladať najskôr od začiatku roka 2022, hoci vzhľadom na rozsah a potrebu príprav by pre podnikateľov bol prijateľný termín najskôr v polovici roka 2022. O konkrétnom návrhu zákona vás budeme informovať.

    V prípade ďalších otázok k tejto téme ma neváhajte kontaktovať.

  • Právne novinky

    Katarína Segečová

    Novela Zákona o archívoch a registratúrach

    Koncom roka 2020 bola prijatá novela zákona o archívoch a registratúrach s účinnosťou od 1. januára 2021. Cieľom predmetnej novely je zabezpečiť implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty a taktiež zapracovať požiadavky štátnych archívov.

    Predmetná novela sa týka, tak povinností archívov a vlastníkov archívnych dokumentov, ako aj povinností pôvodcov registratúry, medzi ktorých patria najmä právnické osoby vytvárajúce registratúrne záznamy (za registratúrny záznam sa považuje každá informácia, ktorú právnická osoba eviduje, teda aj odoslaná, či došlá faktúra).

    • Obsah novely možno zhrnúť nasledovne:

    • Novelou zákona došlo k upresneniu povinností súvisiacich s možnosťou likvidácie registratúrnych záznamov po tom, ako ich povinné osoby prenesú do elektronickej podoby zaručenou konverziou. Ak má registratúrny záznam trvalú dokumentárnu hodnotu, nemožno ho zlikvidovať ani po tom, ako ho povinná osoba zaručenou konverziou prenesie do elektronickej podoby. Po novele teda prestáva mať zmysel konvertovať registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou do elektronickej podoby, ak ste povinní to robiť zaručenou konverziou. Trvalú dokumentárnu hodnotu môžu mať najmä rôzne korporátne dokumenty, zmluvy, výročné správy, či personálna agenda. Medzi registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty možno zaradiť najmä faktúry, či iné drobné účtovné doklady.
    • Novelou sa zjednodušuje proces, na základe ktorého je možné vyviesť registratúrny záznam. Povinnosť žiadať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o povolenie k vývozu registratúrnych záznamov formou písomnej žiadosti sa nahrádza oznamovacou povinnosťou. V praxi to znamená menšiu administratívnu záťaž, nie je potrebné čakať na schválenie vývozu. Vývoz sa oznamuje ministerstvu prostredníctvom zverejneného formuláru, pričom v prípade opakovaného vývozu, nie je potrebné oznamovať ministerstvu vývoz znovu. Ďalšie oznámenie je nutné podať, iba ak dôjde k zmene druhu, rozsahu, či časového rozpätia vyvážanej agendy. Oznámenie možno uskutočniť písomne aj elektronicky. Bola tiež zrušená maximálna doba, po ktorú môžu registratúrne záznamy zostať vyvezené (pôvodne 12 mesiacov), registratúrne záznamy možno vyviesť síce stále len dočasne, ale za to na celú dobu trvania povinnosti ich archivácie.
    • Nakoniec, novelou došlo k predĺženiu lehoty, v rámci ktorej môže ministerstvo udeliť pokutu za porušovanie povinností stanovených zákonom o archívoch a registratúrach z 3 rokov na 5 rokov.

    V prípade záujmu o bližšie informácie sa neváhajte na mňa obrátiť.

    Katarína Segečová

  • Krátke správy

    Zmeny v zákone o DPH

    Od januára 2021 je v účinnosti novela zákona o DPH, ktorá prináša zmeny najmä v oblasti zavedenia možnosti vrátenia DPH pri nezaplatení za dodanie tovaru alebo služby zo strany odberateľa, ak sa pohľadávka stane nevymožiteľnou. Zákon presne vymenúva situácie, kedy sa pohľadávka považuje za nevymožiteľnú, a len v týchto prípadoch umožňuje dodávateľovi opraviť ním uplatnenú DPH.

    Zmeny v oblasti elektronického obchodovania s tovarom a službami nadobudnú účinnosť až 1. júla 2021.

    Zároveň NR SR v skrátenom legislatívnom konaní plánuje s okamžitou účinnosťou zaviesť nulovú sadzbu DPH na respirátory kategórie FFP2 a FFP3, čo by malo platiť len necelé tri mesiace, a to do 30. apríla 2021.

    Mzdové veličiny v roku 2021

    V oblasti dane z príjmov fyzických osôb a mzdovej evidencie je sledovanie zmien nevyhnutné. Aj tento rok sa menili mzdové veličiny spolu so zmenou životného minima a treba ich zohľadniť už pri spracovaní januárových miezd. Zmena životného minima ovplyvňuje výšku nezdaniteľnej časti, daňový bonus na dieťa aj sadzbu dane (výška príjmu podliehajúca 19 % alebo 25 % sadzbe dane).

    • Finančná správa

    Chceli by sme vás informovať, že Finančná správa SR vydala metodické usmernenie k potvrdzovaniu daňovej rezidencie pre daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR a metodické usmernenie k vydávaniu potvrdení o zaplatení dane na území Slovenskej republiky. S účinnosťou od 1. 1. 2021 sú daňovníci povinní vyžiadať potvrdenie o daňovej rezidencii a potvrdenia o zaplatení dane v štruktúrovanej forme zverejnenej na webovom sídle Finančnej správy SR. Žiadosti zaslané príslušnému daňovému úradu v inej ako štruktúrovanej podobe sa v zmysle zákona nebudú akceptovať a budú sa preto považovať za neplatné.

    Finančná správa vydala ešte informáciu k možnosti predĺženia lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2020 a k základným číselným údajom súvisiacim s podaním daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2020.

Zhrnutie

Daňové a právne novinky – 1-2/2021.

O tomto článku

Autor: Marián Bíž

vedúci partner EY na Slovensku, líder oddelenia daňového a právneho poradenstva

Absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave, špecializácia: dane a daňové poradenstvo, certifikovaný daňový poradca od roku 2006.

Related topics Tax