Martina Nosková
Po množstve otázok zo strany daňovníkov, správcov dane, ale aj daňových poradcov, ako sa vyrovnať s následkami pandémie na kontrolované transakcie, OECD priniesla na konci minulého roka dlho očakávané usmernenie k dôsledkom pandémie COVID-19 na transferové oceňovanie (ďalej len „usmernenie“).
Usmernenie sa pokúša objasniť a ilustrovať na príkladoch uplatnenie princípu nezávislého vzťahu v zmysle aktuálne platných princípov ustanovených smernicou OECD v kontexte pandémie. Jeho snahou nie je rozvíjať nové princípy, ale priniesť praktické postupy pre spoločnosti pôsobiace v rámci nadnárodných skupín.
OECD sa zamerala na štyri oblasti, ktoré v súvislosti s vplyvom pandémie na transferové oceňovanie považuje za najzásadnejšie a ktorými sa v tomto článku budeme zaoberať.
• Analýza porovnateľnosti (benchmark)
Významná časť usmernenia je zameraná na riešenie následkov skutočnosti, že dostupné finančné dáta porovnateľných spoločností za predchádzajúce obdobia 2017 až 2019, ktoré by sa za bežných okolností použili na preukázanie súladu s princípom nezávislého vzťahu v roku 2020, nezohľadňujú dôsledky súčasnej krízy, a zároveň údaje za rok 2020 budú k dispozícii najskôr v druhej polovici roka 2021.
Usmernenie síce naďalej odporúča uplatniť princíp priemerovania niekoľkých predchádzajúcich zdaňovacích období, ale z dôvodu špecifickosti roku 2020 vyžaduje úpravu historických dát s využitím akýchkoľvek dostupných dát za uplynulý rok, ktoré možno použiť ako podpornú dokumentáciu o následkoch pandémie na daňovníka. Ako podporu usmernenie demonštratívne vymenúva najmä analýzu dôsledkov pandémie na hospodárske odvetvie, v ktorom daňovník pôsobí, na jeho obchodné aktivity alebo na kontrolovanú transakciu, ďalej analýzu poklesu predaja počas pandémie, obsahujúcu porovnanie s minulým rokom alebo použitie metódy štatistickej regresnej analýzy.
Usmernenie sa kriticky stavia k aplikácii dát z rokov 2008/2009, pretože kríza spôsobená pandémiou a jej vplyv na ekonomické podmienky sa značne odlišuje od poslednej krízy a takisto sa za posledných dvanásť rokov podstatne zmenila ekonomická situácia vo všetkých odvetviach.
• Straty a mimoriadne náklady súvisiace s COVID-19
Vo všeobecnosti platí, že alokácia zisku, resp. straty medzi jednotlivými závislými spoločnosťami odzrkadľujú ich funkčný a rizikový profil, vrátane spoločností so značne limitovaným profilom, a tak nemožno automaticky tvrdiť, že spoločnosť s limitovaným profilom by nemohla znášať straty. Usmernenie prostredníctvom konkrétnych príkladov naznačuje, že ani tieto spoločnosti nie sú úplne bez rizika, a teda ak spoločnosť v súlade s vykonávanými funkciami znáša časť rizík, napr. trhové, a na trhu dôjde k významnému poklesu dopytu v dôsledku pandémie, táto spoločnosť môže znášať časť straty súvisiacej so zhmotnením tohto rizika. Inými slovami, usmernenie upozorňuje, že aj spoločnosti s obmedzenými rizikami môžu znášať určitý podiel strát v prípade, ak je to v súlade s ich funkčným a rizikovým profilom.
Pokiaľ ide o mimoriadne náklady súvisiace s pandémiou, podobne ako v prípade alokácie zisku, resp. strát, aj tie by sa mali deliť v závislosti od toho, kto v zmysle funkčného a rizikového profilu vykonáva funkcie súvisiace s týmito nákladmi, a tým znáša vyplývajúce riziká. Usmernenie nabáda daňovníkov preskúmať a uplatniť postup, aký pri mimoriadnych nákladoch uplatňujú nezávislé porovnateľné spoločnosti. Usmernenie uvádza aj možnosť absorpcie časti nákladov zákazníkmi v rámci predajných cien za predpokladu, že to daňovníkovi umožňuje situácia na trhu. Okrem toho usmernenie zdôrazňuje, že mimoriadne jednorazové náklady, ktoré nesúvisia s kontrolovanou transakciou, by sa nemali zohľadňovať pri výpočtoch ziskových ukazovateľov ani na strane testovanej spoločnosti, ani pri porovnateľných spoločnostiach.
• Programy štátnej pomoci
Dostupnosť, efektivita a trvanie týchto programov majú rôzny dosah na transferové oceňovanie s ohľadom na to, že štátna pomoc bola poskytnutá ako spoločnostiam v rámci skupín, tak aj nezávislým spoločnostiam, čím sa ovplyvnilo správanie spoločností zapojených do potenciálne porovnateľných transakcií.
Porovnateľné spoločnosti v jurisdikciách, kde sa podnikatelia dostali k podpore včas a v dostatočnej miere, môžu vo svojich finančných výkazoch zobrazovať značne priaznivejšie výsledky ako spoločnosti v jurisdikciách bez efektívnej štátnej podpory. V tejto súvislosti však neexistuje žiaden mechanizmus, ktorý by pri výbere porovnateľných spoločností na účely analýzy porovnateľnosti vedel zohľadniť vplyv štátnej pomoci na finančné výsledky jej príjemcov. Z toho dôvodu by mal daňovník viesť detailnú analýzu povahy a dôsledkov prijatej štátnej pomoci, ak priamo ovplyvňuje kontrolovanú transakciu.
• Rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia („APA“)
Usmernenie sa vo svojej poslednej časti venuje tzv. APA – existujúcim aj tým, ktoré sú v procese dojednávania, vrátane praktických príkladov postupov pre daňovníka aj správcu dane. Viac než kedykoľvek predtým sa od daňovníka očakáva proaktívny prístup v súvislosti so vzniknutými zmenami vyvolanými pandémiou a všetky zúčastnené strany by mali reagovať flexibilne a spolupracujúco vzhľadom na aktuálnu hospodársku situáciu a jej vplyv na kontrolovanú transakciu. Samotná pandémia ešte neznamená automatickú zmenu alebo porušenie podmienok rozhodujúcich pre vydanie a uplatňovanie APA, preto je potrebné postupovať od prípadu k prípadu. Pri porušení, resp. zmene týchto podmienok môžu nastať tri potenciálne situácie – revízia, zrušenie alebo odstúpenie od APA.
• Aké sú praktické dôsledky?
Keďže pandémia v niektorých oblastiach ovplyvnila trh dramaticky a v niektorých len minimálne, je nutné ustanovenia usmernenia a praktické dôsledky pandémie na oblasť transferového oceňovania zvažovať jednotlivo pri konkrétnych kontrolovaných transakciách slovenských daňovníkov a s prihliadnutím na postupy slovenskej daňovej správy.
Ak chcete získať viac informácií alebo máte akékoľvek otázky týkajúce sa tejto témy,
neváhajte ma kontaktovať.
