Označenie EY sa vzťahuje na celosvetovú organizáciu spoločností, ktorej riadiacou spoločnosťou je britská Ernst & Young Global Limited. Každá členská spoločnosť je nezávislým právnym subjektom. Ernst & Young Global Limited neposkytuje služby priamo klientom.
Zobraziť všetky výsledky pre
'
'
Nenašli sa žiadne výsledky
Všeobecné
Zobraziť všetkoPeople
Zobraziť všetkoPosledné vyhľadávania
Niektorí z nás si po náročnom pracovnom dni idú zabehať alebo zacvičiť. Náš kolega Ján Rusko z auditu sa však rozhodol pre výzvu s úplne iným rozmerom. Absolvoval Cestu hrdinov SNP, najdlhšiu turistickú trasu na Slovensku, dlhú približne 770 kilometrov. K myšlienke prejsť túto trasu sa nedostal zo dňa na deň. Turistika ho baví od detstva, a tak si stanovil cieľ, ktorý sa na prvý pohľad zdal „takmer“ nemožný.
Rozprávali sme sa s ním o tom, ako dlho sa pripravoval, prečo prvý pokus nevyšiel, ale aj aké ponaučenia si z tejto výzvy odniesol do práce aj osobného života.
Čo ťa priviedlo k myšlienke absolvovať Cestu hrdinov SNP?
J: Turistika ma baví odmalička a vždy som mal rád pobyt v prírode. Keď som sa dozvedel o diaľkových trasách, začal som hľadať, či niečo podobné existuje aj na Slovensku. Postupne som narazil na Cestu hrdinov SNP a začal som si o nej čítať viac. Približne dva roky som sa na túto myšlienku pripravoval hlavne mentálne, až som si povedal, že to jednoducho skúsim.
Približne dva roky som sa na túto myšlienku pripravoval hlavne mentálne, až som si povedal, že to jednoducho skúsim.
Vieme, že sa ti ju podarilo dokončiť až na druhý pokus. Čo sa stalo?
J: Prvý pokus sa skončil po niekoľkých dňoch. Objavili sa zdravotné problémy s nohami a bolesť bola taká silná, že som nemohol pokračovať. Samozrejme, bol som sklamaný, ale zároveň som vedel, že ak to nevyskúšam znovu, bude ma to dlho mrzieť. O rok som sa preto postavil na štart opäť, lepšie pripravený a s niekoľkými zmenami vo výbave.
Ako vyzerala príprava na takúto výzvu?
J: Asi oveľa detailnejšie, než by si väčšina ľudí predstavovala. Každú vec v ruksaku som mal odváženú a vedel som presne, koľko váži. Snažil som sa minimalizovať všetko, čo som niesol. Bez jedla a vody mal ruksak približne šesť a pol kilogramu. Veľa času som venoval plánovaniu trasy, zdrojov vody, možností prenocovania a celkovej logistike.
Čo ťa počas cesty najviac prekvapilo a čo bolo najťažšie?
J: Asi to, aká dôležitá je psychická stránka. Mnohí si myslia, že rozhodujúca je fyzická kondícia, ale po určitom počte kilometrov je to najmä o mentálnej odolnosti. Po niekoľkých dňoch na trase sa začala bolesť nôh, ktorú si človek dovtedy nevie ani predstaviť. Boli chvíle, keď doslova každé došliapnutie bolelo. Práve vtedy som najviac premýšľal nad tým, či neprestanem. Nakoniec však rozhodla hlava a vedomie, že som si túto výzvu stanovil sám a chcem ju dokončiť. Zároveň ma prekvapilo, koľko dobrých ľudí som stretol. Na viacerých miestach mi úplne neznámi ľudia ponúkli pomoc, nocľah alebo občerstvenie. Boli to momenty, ktoré mi zostanú v pamäti možno ešte dlhšie než samotné kilometre.
Mnohí si myslia, že rozhodujúca je fyzická kondícia, ale po určitom počte kilometrov je to najmä o mentálnej odolnosti.
Máš nejaký zážitok, na ktorý nikdy nezabudneš?
J: Bolo ich naozaj veľa. Ale jeden z najsilnejších prišiel v čase, keď som nemal vyriešený nocľah. Schádzal som po ceste a premýšľal, kde prespím. Zastavilo pri mne auto a vodič sa ma spýtal, či idem Cestu hrdinov SNP. Keď som povedal, že áno, pozval ma k sebe domov. Mohol som sa osprchovať, vyprať si veci, oddýchnuť si a stráviť príjemný večer s jeho rodinou. Takéto situácie človeku pripomenú, akí ochotní vedia byť ľudia.
Ktorá časť Slovenska na teba zapôsobila najviac?
J: Jednoznačne Nízke Tatry. Ich hrebeň patrí k najkrajším miestam, aké som na trase videl. Pri takýchto výhľadoch človek rýchlo zabudne na únavu aj náročné kilometre.
Našiel si nejakú paralelu medzi touto skúsenosťou a pracovným životom?
J: Určite. Pri takejto dlhej trase sa nemôžete sústrediť na všetkých 770 kilometrov naraz. Musíte si ju rozdeliť na menšie úseky, sústrediť sa na najbližší cieľ a postupne pokračovať ďalej. Podobne fungujú aj veľké projekty. Keď si ich rozdelíte na zvládnuteľné časti, zrazu nepôsobia tak neprekonateľne.
Čo ti táto skúsenosť dala do života?
J: Potvrdila mi, že naše limity bývajú často oveľa ďalej, než si myslíme. A tiež to, že neúspech nemusí znamenať koniec. Ja som trasu na prvýkrát nedokončil. Keby som sa vtedy vzdal, nikdy by som nezistil, že ju dokážem prejsť. Niekedy jednoducho treba skúsiť ešte raz.
Aký odkaz by si dal študentom a mladým ľuďom na začiatku kariéry?
J: Nebojte sa skúšať veci, ktoré sa na prvý pohľad zdajú príliš náročné. Často nás neobmedzujú naše schopnosti, ale predstava o tom, čo všetko zvládneme. A ak niečo nevyjde na prvýkrát, nevzdávajte sa. Ani ja som svoju výzvu nedokončil hneď na prvý pokus. Práve neúspechy nás často naučia najviac a posunú nás ďalej.