Správa obsahuje analýzu viac ako 850 spoločností z 50 krajín a 13 sektorov, ktoré boli identifikované ako klimatickí lídri. Zisťuje, v akom rozsahu podnikajú kroky na dosiahnutie dôležitých klimatických cieľov a či o svojich aktivitách transparentne informujú v klimatickom reportingu. Zároveň skúma konkrétne kroky, ktoré spoločnosti uskutočňujú, a identifikuje oblasti, v ktorých zaostávajú.
Štúdia nezahŕňa slovenské spoločnosti, pretože ani jedna sa nedá pokladať za klimatického lídra. Viacero spoločností je výrazne ovplyvnených svojimi materskými spoločnosťami zo západnej Európy alebo USA, ale pri tých, čo majú lokálny kapitál, sa nedajú predpokladať také rozsiahle investície.
Zistenia odhaľujú, že hoci dve tretiny vybraných firiem (64 %) majú plány prechodu na nulové emisie a jedna z desiatich (12 %) dosiahla výrazný posun pri ich vypracovaní alebo zverejnení, existujú nedostatky, ktoré ohrozujú ich pokrok v dekarbonizácii.
Menej ako polovica (48 %) spoločností udržala svoje ciele v súlade s vedeckými usmerneniami na zmiernenie najhorších účinkov globálneho otepľovania (Science-based Targets).
Okrem toho takmer dve tretiny (63 %) spoločností, ktorých cieľom je dosiahnuť nulové emisie, sa spoliehajú na uhlíkové kredity, čo znamená, že jednoducho kompenzujú svoje emisie namiesto toho, aby ich aktívne znižovali. Tento spôsob využívania uhlíkových kreditov sa uplatňuje najmä v sektore finančných služieb (78 %) a dopravy (69 %) – v sektoroch, ktoré majú problémy s dekarbonizáciou.
Dr. Velislava Ivanova, EY Global Strategy and Markets Leader, Climate Change and Sustainability Services, hovorí:
„Vedecké poznatky o klimatickej zmene hovoria jasne: svet sa otepľuje a zvrátenie tohto trendu závisí od toho, či firmy podniknú dôveryhodné kroky a zavedú plány prechodu, ktoré zabezpečia skutočný pokrok smerom k stanoveným klimatickým cieľom. Nie je to ľahká úloha – neistota, volatilita a rozvrat existujúcich systémov sú všadeprítomné. Bude sa však dariť tým spoločnostiam, ktoré sa postavia tejto výzve čelom a prispôsobia svoje obchodné modely tak, aby dosiahli klimatické ciele.“
„Príležitosť iniciovať zmenu nikdy nebola väčšia. S blížiacim sa termínom konferencie COP 30 sa 190 krajín aktívne pripravuje na aktualizáciu svojich vnútroštátne stanovených príspevkov (Nationally Determined Contributions, NDC). To znamená, že firmy na celom svete majú pred sebou možnosť chopiť sa kľúčovej úlohy, a to, premeniť tieto národné ambície na hmatateľné výsledky s reálnym dosahom.“
Výskum ukazuje, že jedna tretina (34 %) oslovených firiem pristúpila k revízii svojich klimatických cieľov, aby zohľadnila faktory ako obmedzené finančné prostriedky alebo regulačnú neistotu. Viac ako dve pätiny (44 %) týchto revízií však viedli k oslabeniu cieľov: buď sa znížili ambície, alebo sa posunul termín splnenia na neskoršie.
Podľa Barometra väčšina spoločností (68 %) posúdila tranzičné aj fyzické riziká, ktorým čelí v súvislosti s klimatickými zmenami – t. j. riziká, ktorým firmy čelia pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a tie, ktoré priamo vyplývajú z klimatických udalostí. O finančnom dosahu týchto rizík však reportuje menej ako pätina (17 %) , čo znamená, že ich vystavenie klimatickým zmenám nie je jasné alebo kvantifikovateľné.
Dr. Ivanova hovorí:
„Z práce s klientmi vieme, že mnohé firmy robia pre riešenie klimatických rizík oveľa viac, než verejne priznávajú. Je však dôležité, aby tieto snahy nezostali nezverejnené. Nesmieme zabúdať na hodnotu, ktorú transparentné zverejňovanie informácií a reporting prinášajú – tie spoločnosti, ktoré otvorene komunikujú o svojom pokroku a výzvach, si budujú dôveru v radoch svojich zákazníkov, investorov a ďalších zainteresovaných strán.“
Z výsledkov výskumu vyplýva, že hoci veľká väčšina firiem (92 %) dôkladne analyzovala pravdepodobný dosah fyzických rizík na svoje podnikanie, iba dve pätiny (44 %) respondentov reálne zaviedli opatrenia, ktoré im pomôžu prispôsobiť sa týmto rizikám.
Výskum tiež poukazuje na nedostatočnú efektivitu riadenia v mnohých spoločnostiach, čo môže podkopávať ich úsilie konať v oblasti zmeny klímy. Svedčia o tom zistenia, podľa ktorých má predstavenstvo dohľad nad alokáciou kapitálu len v 8 % spoločností, nad stanovovaním cieľov v 21 % a nad monitorovaním pokroku k dosiahnutiu klimatickej neutrality len v 41 % spoločností.
Samostatná analýza EY, spolu s výsledkami Barometra, upozorňuje, že nečinnosť v tejto oblasti môže mať pre firmy vážne finančné dôsledky. Ukazuje, že firmy, ktoré zanedbajú riešenie rizík spojených so zmenou klímy, môžu prísť až o 15 % svojich ročných tržieb.