Expert EY na akvizície: Slovenské firmy musia myslieť globálne

Osemdesiat percent slovenských firiem neplánuje na viac ako rok dopredu.

Partner EY-Parthenon Jozef Mathia hovorí v rozhovore pre TREND o atraktivite Slovenska pre investorov, úskaliach pri získavaní kapitálu a o tom, prečo slovenské firmy musia prestať žiť vo svojej bubline.

Je Slovensko pre zahraničný kapitál stále atraktívnou destináciou?

Slovensko má zaujímavých podnikateľov, zaujímavé podnikateľské prostredie aj spoločnosti. Zahraniční investori sa však pozerajú na krajinu z dlhodobého pohľadu. Sledujú, aká je regulácia, aké bariéry musia podnikatelia prekonávať. Pre týchto investorov je najdôležitejšia dlhodobá udržateľnosť. Za posledné roky zvyšovanie nákladov, odvodov pre zamestnávateľov, ale aj na zamestnancov rastie. A toto investori vnímajú.

A sme konkurencieschopní aspoň v regióne V4?

V krajine je veľa konkurencieschopných firiem. Za pár mesiacov som mal veľa interakcií aj s kolegami zo Škandinávie a naozaj musím potvrdiť, že toho o Slovensku veľa nevedeli. Ale keď sme s nimi zdieľali informácie o spoločnostiach, ktoré na Slovensku pôsobia – hlavne v technológiách, industriálnom priemysle, vo výrobnom priemysle, ale aj v službách – boli až prekvapení, aké zaujímavé spoločnosti tu vyrástli.

Aká je vaša rola v tom, aby sa slovenské firmy nestratili ani v Európe?

Naša rola je aj v tom, že sa snažíme podnikateľom na Slovensku prinášať informácie zo zahraničia a možnosti, kam vedia svoje podnikanie posunúť. A čo je veľmi dôležité – teraz to zjednoduším –, aby nežili len vo svojej bubline.

Ako to myslíte?

Ak je šikovný podnikateľ alebo firma napríklad vo Vranove nad Topľou, určite vníma a eviduje konkurenciu z okolia Vranova, eviduje aj konkurenciu na Slovensku. Ale je veľmi dôležité vnímať aj to, čo robí konkurencia mimo Slovenska – to znamená v Poľsku, Maďarsku, Česku či Škandinávii. Na to, aby sa podnikateľ vedel posúvať, sa potrebuje inšpirovať tými lepšími. Preto je dôležitá porovnávacia analýza alebo benchmarking s konkurenciou.

A to je jedna z našich rolí, snažíme sa podnikateľom ukazovať zaujímavé príklady, diskutujeme s nimi, akým spôsobom môžu posúvať svoje podnikanie v rámci stratégie na dlhšie obdobie ako jeden rok alebo dokonca päť rokov. Ak majú záujem o nejakú expanziu alebo majú záujem posunúť svoju firmu väčšiemu strategickému alebo finančnému investorovi, vieme im pomôcť sprostredkovať tieto kontakty aj celú transakciu.

Ako sú slovenskí podnikatelia úspešní v schopnosti vytvárať si stratégiu do budúcna?

Mohli by byť lepší, diplomaticky povedané. Za uplynulý rok som sa stretol s viacerými podnikateľmi, s viacerými ľuďmi z manažmentu. A moja prvá otázka je, či majú víziu alebo biznisplán na obdobie dlhšie ako jeden rok, napríklad na päť rokov.

V osemdesiatich percentách prípadov je odpoveď nie. Väčšina firiem plánuje na obdobie jedného roka, čo je veľká škoda, pretože som presvedčený, že je to prikrátka perióda na to, aby majiteľ alebo manažment vedeli správne vyhodnotiť riziká a udržateľnosť svojej firmy.

Sú vaše názory založené aj na osobnej skúsenosti?

Áno. Strávil som na druhej strane – to znamená nie ako konzultant, ale naozaj v exekutíve – dlhé roky. A musím povedať, že som sa toho veľa naučil. Konzultantov veľakrát podnikatelia alebo korporátny svet vnímajú tak, že prinášajú odporúčania a služby, ale tie musia byť realizovateľné. A to som sa práve naučil na tej druhej strane – nie každé riešenie je realizovateľné, pretože to nie je o teórii. Je to o implementácii riešení. Tie musia byť realizovateľné a implementácia účelná.

Čo to znamená v praxi?

Nemôžu to byť len čísla. Za implementáciou sú ľudia, ktorí budú za ňu zodpovední. Skúsenosť, ktorú som v korpo­rácii získal, bola obrovskou pridanou hodnotou. Dnes viem vyhodnocovať, čo je naozaj realizovateľné a čo nie. A to sa aj snažím implementovať do našich odporúčaní pre klientov.

Povedali ste, že máme šikovných ľudí. Máme pre nich aj dostatok kapitálu?

Slovenským spoločnostiam vieme v rámci stratégie navrhnúť rôzne možnosti získania kapitálu. Najjednoduchšia možnosť je bankové financovanie. Ak spoločnosti rozmýšľajú nad nejakou investíciou, najskôr sa obrátia na banku. Je to v poriadku, pretože bankový sektor na Slovensku je zdravý a s rozumnými podmienkami.

Je však veľmi dôležité, aby podnikatelia vnímali a vedeli, že sú aj iné možnosti. Medzi ne patrí napríklad financovanie pomocou finančného sponzora alebo finančného investora, ktorý má často pasívnu rolu – prenechá vedenie súčasným majiteľom. Na svete aj v Európe je veľa takzvaných private equity domov, ktoré musia zhodnocovať svoj kapitál, ktorý majú od inštitucionálnych investorov, a tiež hľadajú príležitosti.

Aj to je jedna príležitosť, akým spôsobom môžu slovenskí podnikatelia získať kapitál. Možno je to drahší kapitál, ale na druhej strane určite existuje prínos private equity domov pre spoločnosti, pretože prispievajú silným know-how, ktoré si vybudovali za posledné roky v riadení spoločností, hľadaní synergií a implementovaní riešení a návrhov. Ale sú aj iné možnosti, ako napríklad vydávanie dlhopisov. Získanie kapitálu cez dlhopisový trh by na Slovensku však potrebovalo väčšiu osvetu.

Aká veľká má byť firma, aby mohla získať private equity financovanie?

Private equity fondy sa sústreďujú na rôzne typy veľkostí firiem. Dokážu si nájsť partnerov aj medzi menšími firmami.

Dokážu tie firmy posunúť ďalej aj v exekutíve?

Veľakrát áno. Takiež to závisí od private equity fondu, ale vo všeobecnosti platí, že prinášajú svoje know-how. Minimálne vo forme ľudí, ktorí v danej private equity pracujú.

Čo to znamená?

Podnikateľ má často potrebu sa s niekým poradiť – či je napríklad správne expandovať do zahraničia alebo nájsť nového manažéra, alebo investovať do novej výrobnej linky. Má na to peniaze, má na to zdroje, ale chce sa poradiť, chce to s niekým prediskutovať. Private equity fondy majú ľudí, ktorí majú skúsenosti s riadením podobných spoločností. A ak nie, majú prístup k ľuďom a ku komunite, na ktorú sa môžu obrátiť. A to je obrovskou pridanou hodnotou.

Ako je to so záujmom kapitálovo rovno vstúpiť do slovenských firiem?

Je o ne veľký záujem. Je tu veľmi veľa startupov aj technologických firiem, ktoré sú menšie a len začínajú. Zahraniční investori tieto firmy sledujú. Môžem potvrdiť, že zahraniční investori monitorujú Slovensko aj firmy s potenciálom do budúcna. Slovensko je však malá krajina – potenciálne úspešných firiem tu nebudú stovky. Čiže aj štatisticky je tých transakcií v priemere v priebehu dvoch rokov asi desiatka. Aj v tomto prípade len málokedy ide o naozaj kompletný predaj spoločnosti. Zahraniční investori si totiž uvedomujú, že bez zakladateľov, ktorí za firmou stoja, ktorí ju vybudovali, ktorí získali pracovníkov – bez nich by to bolo veľmi náročné. Preto vytvárajú takzvané joint ventures alebo partnerstvá a snažia sa spolupracovať na rozvoji týchto firiem.

Aké sektory sú pre zahraničných investorov na Slovensku najatraktívnejšie?

Sú to IT, technológie, výrobné závody, ale aj retail. Sú to spoločnosti, ktoré majú potenciál rásť a naozaj hľadajú hlavne možnosti expanzie mimo Slovenska. Zahraniční investori sa pozerajú najmä na možnosti expanzie, pretože Slovensko je v porovnaní s inými krajinami v rámci Európy malé. Preto zahraniční investori, ak majú investovať do slovenskej spoločnosti, sa stále pozerajú aj na možnosti expanzie – či sa konkrétny biznis model dá replikovať na väčší trh ako len slovenský.

V tom prípade je asi skutočne dôležitým termínom due diligence. Sú nejaké medzery, ktoré slovenské firmy v tomto smere majú?

Je to iný typ služieb ako audit. Je to naozaj hĺbková previerka, ktorá sa realizuje naozaj len v prípade, ak je potenciálna transakcia veľmi reálna. Hĺbková kontrola preverí čísla a potenciál spoločnosti. Počas nej sa identifikujú slabiny, ale aj benefity. Svojím spôsobom sa spoločnosť ukáže potenciálnym investorom v reálnom svetle.

Čo by ste odporučili slovenským firmám, aby boli pri expanzii a hľadaní kapitálu úspešné?

Vedieť počúvať. Lebo čím viac človek počúva, tým viac sa učí. A druhé odporúčanie – ak rozmýšľate alebo ak máte plán len na obdobie jedného roka, len si dajte otázku, či nepotrebujete naozaj vedieť, čo sa stane alebo čo môžete očakávať za obdobie dlhšie ako jeden rok. Čo sa stane o dva roky? Kde chcete mať spoločnosť o tri roky? Čo chcete robiť vy, keď prejde päť rokov? Chcete ísť do dôchodku? Chcete byť úspešný podnikateľ? Chcete tú firmu niekomu odovzdať? Odpovede na tieto otázky budú formovať aj stratégiu firmy.