mato jablonka

Martin Jablonka z EY-Parthenon: Firme rastú tržby, no dochádzajú peniaze. Kde robí chybu?

Rozhovor pre TREND: Firme rastú tržby, no dochádzajú peniaze. Kde robí chybu? Každá ďalšia objednávka môže prehĺbiť stratu. Majiteľ si to často všimne až vtedy, keď musí zaplatiť zásoby, mzdy a reklamu, ale na účte chýbajú peniaze. Firma predáva viac než pred rokom, no peniaze od zákazníkov prichádzajú neskôr, než musí zaplatiť dodávateľom a zamestnancom. S každou ďalšou objednávkou tak rastie aj suma, ktorú potrebuje na prevádzku.

Ako zvládnuť expanziu a kedy jej začne prekážať samotný zakladateľ, vysvetľuje Martin Jablonka, senior manager v oblasti strategy & execution v EY-Parthenon.

Podnikateľovi rastú tržby o desiatky percent. Prečo by mal byť nervózny?

Pretože rast musí vedieť zaplatiť a zvládnuť. V praxi vidíme dva hlavné problémy. Firma buď precení budúci dopyt, alebo nestíha obslúžiť rast, ktorý už má. Tržby pribúdajú rýchlejšie než hotovosť a manažment či procesy zaostávajú.

Ako vyzerá precenenie dopytu v praxi?

Majiteľ si povie: minulý rok sme rástli o 30 percent, budúci rok to zopakujeme. Nakúpi zásoby, najme ľudí a investuje do reklamy či logistiky. Minie vlastné peniaze alebo sa zadlží. Lenže trh už môže byť nasýtený a ďalšia sezóna nevyjde podľa očakávaní. Náklady už vznikli, no očakávané tržby neprídu. Marža EBITDA, teda zisk pred úrokmi, zdanením a odpismi v pomere k tržbám, môže klesnúť z desiatich na tri percentá a firme začne chýbať hotovosť. Takéto situácie poznáme zo spotrebného tovaru, z maloobchodu, e-commerceu aj logistiky. Firma môže stále vykazovať rast tržieb, hoci sa jej finančná situácia zhoršuje.

A keď zákazníci prichádzajú podľa plánu? Ani vtedy rast nemusí byť dobrá správa?

Nemusí. Nie každý zákazník, produkt či trh prináša rovnaký výsledok. Po odpočítaní zliav, dopravy, vratiek a marketingu môže byť nový predaj stratový. Ďalšie peniaze navyše zostávajú viazané v zásobách. Videli sme e-shopy, ktoré vďaka intenzívnej reklame zvýšili tržby o 30 percent. Náklady na získanie zákazníka však vzrástli z 12 na 25 eur, priemerná objednávka zostala na 35 eurách a hrubá marža bola 55 percent. Už náklady na získanie zákazníka tak prevýšili hrubý zisk z objednávky. K tomu treba pripočítať dopravu, balenie či platobnú bránu.

Takýto e-shop teda platí za to, aby predával so stratou?

Na prvej objednávke áno. Ekonomický zmysel to môže mať, ak sa zákazník vracia a firma na jeho ďalších nákupoch zarobí dosť na pokrytie nákladov na jeho získanie. Musí však vedieť, či sa to naozaj deje. 


Samotný rast obratu jej túto odpoveď nedá. Potrebuje sledovať maržu, hotovosť a návratnosť vložených peňazí.

Ako si má majiteľ vybrať, do ktorej príležitosti vloží peniaze?

Každú by mal posúdiť ako investíciu. Existuje dostatočný dopyt? Koľko vložím, koľko a kedy sa mi vráti? Má firma ľudí, kapacitu a financovanie, aby to zvládla? Ak predajca spotrebného tovaru plánuje vstup do troch krajín, každú musí vyhodnotiť samostatne. Potrebuje poznať veľkosť trhu, predajné kanály, náklady na získanie zákazníka, priemernú objednávku, logistiku aj potrebné zásoby. Päť miliónov eur tržieb znie lákavo. Ak však nový trh vyžaduje dva milióny eur na marketing, ďalšieho jeden a pol milióna viaže v zásobách a na nulu sa dostane až v treťom roku, peniaze možno dokáže využiť lepšie inde. Preto má investičný plán obsahovať základný, optimistický aj nepriaznivý scenár. Už vopred si treba určiť hranice, pri ktorých firma investíciu zmenší alebo zastaví.

Firma môže byť zisková a napriek tomu jej chýbajú peniaze na prevádzku. Kde uviaznu?

Často v zásobách a pohľadávkach. Predstavme si distribútora, ktorému sa zásoby obracajú pomalšie a zákazníci platia neskôr. Ak sa čas obratu zásob predĺži zo 60 na 100 dní a inkaso pohľadávok z 30 na 50 dní, potrebuje viac peňazí na financovanie prevádzky. Pritom môže vykazovať rast tržieb aj zisk. V maloobchode a e-commercee býva kritický nákup zásob pred sezónou. Vo výrobe sa môže stretnúť investícia do novej linky s nákladmi na jej rozbeh a dlhými splatnosťami zákazníkov. V stavebníctve stačí oneskorené odovzdanie projektu alebo zadržaná platba.

Kedy má firma začať hľadať financovanie?

V čase, keď má ešte priestor vyberať si a rokovať. Niekoľko týždňov pred vyčerpaním hotovosti je už veľmi neskoro. Banka aj investor chcú vidieť dôveryhodný plán a schopnosť reagovať na horší vývoj. Firma preto potrebuje výhľad hotovosti po jednotlivých mesiacoch a vo viacerých scenároch. Ak jej v základnom scenári zostáva v najslabšom mesiaci pol milióna eur, ale v nepriaznivom jej chýbajú dva milióny, musí riešiť financovanie v predstihu. Keď začne meškať s platbami alebo poruší podmienky bankového úveru, jej možnosti sa výrazne zúžia.

Majiteľ firmu vybudoval a roky ju úspešne riadil. Ako sa môže stať prekážkou jej rastu?

Na začiatku je jeho osobné nasadenie zásadné. Pozná produkt aj zákazníkov a rozhoduje rýchlo. Pri 40 zamestnancoch môže takýto spôsob riadenia fungovať. Pri 300 ľuďoch, viacerých krajinách a tisícoch produktov sa však rozhodovanie cez jedného človeka môže stať brzdou. 


Firma potrebuje rozdeliť právomoci a zodpovednosť medzi manažérov, nastaviť procesy a pravidelne sledovať výsledky. Inak sa vedenie dozvie o problémoch až z účtovníctva, keď už rieši ich následky.

Nehrozí, že namiesto rýchleho rozhodovania vznikne byrokracia?

Manažérsky reporting nemusí mať desiatky strán. Má ukázať, čo firme prináša peniaze a čo jej ich berie. Dôležité je vybrať ukazovatele, podľa ktorých sa dá rozhodovať. E-shop potrebuje sledovať marže, náklady na získanie zákazníka, opakované nákupy, vratky a to, ako dlho leží tovar v sklade. Výrobná firma aj kapacitu, nepodarky, prestoje, produktivitu a včasné dodávky. V logistike sú podstatné výnosy a marže na jednotlivých trasách, vyťaženosť, prázdne kilometre či inkaso pohľadávok. Vedenie má tieto údaje používať pri úprave podnikateľského plánu. Ak nemá spoľahlivý obraz o tom, ako firma funguje dnes a čo ju čaká, rast ju môže prerásť.

Čo odlišuje použiteľný podnikateľský plán od tabuľ ky so želanými tržbami?

Musí vysvetliť, odkiaľ rast príde a čo bude stáť. Ak chce výrobná firma zvýšiť tržby z 30 na 45 miliónov eur, potrebuje vedieť, koľko prinesú vyššie ceny, väčší objem, nové produkty, zákazníci a trhy. Zároveň musí ukázať, akých ľudí, výrobné a skladové kapacity, zásoby či investície bude potrebovať a ako ich zaplatí. Ak plánuje rast o 50 percent a všetky tieto položky necháva bez zmeny, musí vedieť vysvetliť, ako ho zvládne. Plán má prepájať predaj s prevádzkou, hotovosťou a návratnosťou.

Čím má začať majiteľ, ktorý v niektorom z týchto príkladov spoznal vlastnú firmu?

Najprv si potrebuje urobiť poctivý obraz o jej dnešnom stave. Kde zarába, kde peniaze stráca a aké riziká už má. Až potom môže rozhodovať, čo zmeniť a aký výsledok od toho očakáva. Výsledkom má byť plán, podľa ktorého dokáže firmu riadiť. Musí z neho vidieť, ktoré premenné najviac ovplyvňujú jej výsledky a čo sa stane, ak sa vyvinú horšie. Zložitý excelový model mu pomôže len vtedy, keď sa podľa neho dokáže aj rozhodnúť.

Zhrnutie

Rozhovor s Martinom Jablonkom pre TREND bol publikovaný 7. 10. 2026.


O tomto článku