Označenie EY sa vzťahuje na celosvetovú organizáciu spoločností, ktorej riadiacou spoločnosťou je britská Ernst & Young Global Limited. Každá členská spoločnosť je nezávislým právnym subjektom. Ernst & Young Global Limited neposkytuje služby priamo klientom.
Zobraziť všetky výsledky pre
'
'
Nenašli sa žiadne výsledky
Všeobecné
Zobraziť všetkoPeople
Zobraziť všetkoPosledné vyhľadávania
Výrobný priemysel dnes čelí bezprecedentnej transformácii – od akútneho nedostatku kvalifikovaných talentov až po rýchlo sa meniace očakávania zákazníkov aj zamestnancov, ktoré spolu s rastúcimi nákladmi vytvárajú tlak na marže a celkovú konkurencieschopnosť. V tomto prostredí registrujeme významnú zmenu vo faktoroch určujúcich hodnotu podnikov a ich investičnú atraktivitu. Zatiaľ čo v minulosti sa pri hodnotení spoločností prioritne sledovali finančné ukazovatele, v súčasnosti sa zvyšuje dôraz aj na externé faktory, akými sú energetické náklady a geopolitické riziká.
Hoci slovenské domácnosti dlhodobo patria medzi skupiny s najnižšími koncovými cenami energií v rámci EÚ, podnikový sektor čelí výrazne odlišnej realite. Firmy na Slovensku zápasia s nadpriemerne vysokými energetickými nákladmi, keďže štát smeruje podstatnú časť podpory primárne k domácnostiam – či už formou príspevkov, regulovaných cien, alebo energo-poukážok. Podniky pritom získali len obmedzenú pomoc prostredníctvom dočasných dotácií, čo prehlbuje ich nákladovú záťaž a znižuje konkurencieschopnosť v európskom kontexte.
Prudký nárast cien energií v ostatných rokoch bol výsledkom súbehu viacerých štrukturálnych aj geopolitických faktorov. K najvýznamnejším patrilo postupné obmedzovanie dodávok ruského zemného plynu do Európy a následná invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022, ktoré zásadne narušili dlhodobo stabilné energetické toky. Tento vývoj vyvolal výrazný nárast cien plynu na európskych burzách, čo sa priamo premietlo aj do cien elektriny. Trhové napätie ďalej umocnili rast cien emisných povoleniek, nízke zásoby plynu v Európe, odstávky viacerých atómových reaktorov vo Francúzsku, volatilita výroby z obnoviteľných zdrojov či postpandemické oživenie dopytu. Rastúce energetické náklady zároveň urýchľujú tlak na inovácie. Výrobný priemysel tak vstupuje do novej éry, kde automatizácia, robotika a umelá inteligencia (AI) predstavujú nielen nástroj na zvýšenie produktivity, ale aj nevyhnutnú odpoveď na potrebu energeticky efektívnejšej výroby.
Budúcnosť výroby je preto neodmysliteľne spojená s dátami – od optimalizácie spotreby energií až po inteligentné riadenie výrobných procesov a novú prácu s pracovnou silou aj zákazníkmi.
Martin Jablonka
senior manažér na oddelení EY-Parthenon | Deals - Financial Diligence
Cena elektriny pre slovenské firmy sa medzi polrokom 2021 a polrokom 2022 viac ako zdvojnásobila – z 0,093 €/kWh na 0,189 €/kWh a následne dosiahla vrchol 0,229 €/kWh v prvej polovici roka 2023. Porovnanie s okolitými krajinami a priemerom EÚ ukazuje, že Slovensko sa drží vo vyššej strednej úrovni. Maďarsko zažilo ešte výraznejší nárast, s cenou elektriny 0,300 €/kWh v 2023-S1, a odvtedy sa udržuje nad úrovňou Slovenska, zatiaľ čo Česká republika a Poľsko zostali pod jeho úrovňou.
Zaujímavé je aj porovnanie cien elektriny za prvý polrok 2025, kde sa Slovensko (0,164 €/kWh) nachádza nad priemerom EÚ (0,155 €/kWh), čo ukazuje, že slovenské firmy aj naďalej čelia vyšším nákladom, než je priemer v rámci EÚ.
Podobný trend je viditeľný aj pri cenách zemného plynu, kde sa náklady pre slovenské firmy medzi prvým polrokom 2021 a prvým polrokom 2023 zvýšili z 0,0261 €/kWh na 0,0967 €/kWh, čo predstavuje takmer štvornásobný nárast. V posledných polrokoch sa Slovensko v rámci krajín V4 pohybuje na hornej hranici cenového spektra a aj napriek postupnej stabilizácii cien zostávajú náklady na zemný plyn v prvom polroku 2025 (0,0646 €/kWh) nad európskym priemerom (0,0552 €/kWh).
Tento vývoj cien zvyšuje tlak na prevádzkové marže firiem, zhoršuje predvídateľnosť cash flow a popri klimatických cieľoch EÚ posúva do popredia aj otázky energetickej bezpečnosti a flexibility. Tieto faktory sa čoraz výraznejšie premietajú do strategických rozhodnutí manažmentu – od investičných rozhodnutí a optimalizácie nákladov až po hodnotenie akvizičných príležitostí a dlhodobej konkurencieschopnosti.
Priemerný európsky podnik vynakladá na energie približne 1 až 3 % svojich celkových výrobných nákladov. V prípade energeticky náročných odvetví, napríklad pri výrobe papiera, chemikálií či stavebných materiálov na báze hliny, je tento podiel výrazne vyšší a môže dosahovať približne 5 až 10 % celkových nákladov. Práve preto patria tieto sektory medzi najzraniteľnejšie voči rastúcim cenám energií, keďže zdraženie elektriny alebo plynu sa do ich hospodárenia premieta podstatne výraznejšie.[1]
[1]SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Tento vývoj bolo možné pozorovať aj na Slovensku najmä od roku 2022, keď vysoké ceny energií citeľne zasiahli viaceré veľké energeticky náročné podniky, ako napríklad Slovalco, Duslo, 4i OFZ, ktoré boli nútené reagovať obmedzovaním výroby, útlmom prevádzok alebo zvýšeným tlakom na kompenzácie zo strany štátu.
Jedným z najvýraznejších prípadov spojených s rastom cien energií je situácia spoločnosti Slovalco, výrobcu hliníka v Žiari nad Hronom. Podnik pôvodne prevádzkoval vyše 220 elektrolýznych pecí a zamestnával približne 500 ľudí, no v dôsledku prudkého rastu cien elektriny a nedostatočných kompenzácií zo strany štátu začal v lete 2022 postupne utlmovať výrobu primárneho hliníka. Začiatkom roka 2023 odstavil posledné pece a výrobu definitívne ukončil. Spoločnosť v súčasnosti funguje v obmedzenom režime, pričom zaviedla optimalizovanú organizačnú štruktúru, naďalej zamestnáva približne 180 ľudí a prevádzkuje recyklačné centrum na spracovanie procesného šrotu.[2]
Okrem veľkých energeticky náročných podnikov však rast cien energií významne ovplyvnil aj malé a stredné podniky. Aj keď ich spotreba elektriny býva rádovo nižšia, zvýšené ceny sa môžu výrazne premietnuť do ich prevádzkových nákladov a konkurencieschopnosti. Pre lepšiu ilustráciu preto uvádzame modelový príklad ročných nákladov na elektrinu pri spotrebe 500 MWh, pričom zároveň porovnávame rozdiely medzi krajinami. Z uvedených údajov ďalej vyplýva, že pri tejto úrovni spotreby boli v prvom polroku 2025 náklady na elektrinu na Slovensku v porovnaní s Francúzskom vyššie približne o 16 %.
[2]TVNOVINY.sk, Výročné správy: Vláda chce podpísať memorandum o spolupráci s hlinikárňou Slovalco
Skúsenosti EY-Parthenon z transakčnej praxe na Slovensku aj v širšom regióne potvrdzujú, že výrazná volatilita cien energií sa priamo premieta do valuácií cieľových spoločností, ich rizikových profilov, ako aj do samotného zamerania due diligence procesov.
Martin Jablonka
senior manažér na oddelení EY-Parthenon | Deals - Financial Diligence
Mnohé energeticky náročné podniky dnes čelia strategickým rozhodnutiam, ktoré majú priamy vplyv na ich transakčnú atraktivitu – od re-negociácie dlhodobých dodávateľských kontraktov, cez optimalizáciu odberových profilov až po zvažovanie investícií do vlastných energetických zdrojov. Zároveň pozorujeme, že extrémne trhové výkyvy v rokoch 2022 – 2023 vytvorili aj krátkodobé príležitosti, keď niektoré spoločnosti dokázali realizovať jednorazové zisky prostredníctvom vysporiadania zahedžovaných objemov energií alebo poskytovania podporných energetických služieb.
Energetická volatilita má zároveň čoraz výraznejší dopad na riadenie pracovného kapitálu a investičné rozhodnutia v oblasti CAPEX – od nárastu strategických zásob surovín až po investície do energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov.
CO2 povolenky už nie sú len environmentálnou témou – ich alokácia a očakávaný deficit čoraz viac ovplyvňujú dlhodobú ziskovosť a marže podnikov. Pri hodnotení transakcií sa preto do popredia dostáva flexibilita výroby, schopnosť reagovať na volatilitu cien energií a pripravenosť spoločností na dekarbonizačné a regulačné výzvy.