Kapitola 1
Investori sa snažia presmerovať kapitál
Pre podniky, ktoré majú negatívny vplyv na biodiverzitu, môže byť ťažšie získať prístup ku kapitálu.
Podobne ako v prípade zmeny klímy sa investori pravdepodobne vynasnažia, aby predbehli regulačnú krivku a získali istotu, že nebudú vystavení uviaznutým aktívam, ktoré vzniknú v dôsledku progresívnych právnych predpisov v oblasti biodiverzity. Rozdiel je však v tom, že zatiaľ čo trvalo niekoľko desaťročí, kým spoločnosti a trhy začali brať riziko zmeny klímy vážne, potreba pochopiť a zmierniť riziká v oblasti biodiverzity by mohla napredovať rýchlejšie. Už čoskoro by mohlo dôjsť k odkláňaniu kapitálu od podnikov, ktoré priamo či nepriamo negatívne ovplyvňujú biodiverzitu, a k jeho presúvaniu do podnikov, ktoré majú k prírode pozitívny postoj.
Očakáva sa aj celý rad nových prístupov v oblasti regulácie, vrátane prísnych pravidiel týkajúcich sa komerčného využívania určitých pozemkov, reforiem dotácií, daní a pokút, implementácie vedecky podložených cieľov (SBT) a smerníc v oblasti obchodu. Mnohé krajiny a regióny najmä v Európe sa už na túto cestu vydali.
Spoločnosť EY je hrdá, že môže podporovať dôležitú prácu TNFD. Skvalitňovanie štandardov pre finančné informácie súvisiace s prírodou a ich lepšia integrácia do kľúčových finančných investícií umožnia investorom podporovať zelenšiu ekonomiku a organizáciám zase zdokonaľovať ich stratégie v oblasti biodiverzity a vytvárať dlhodobé hodnoty pre ľudí a našu planétu.
Kapitola 2
Ako môže biodiverzita ovplyvniť váš podnik
Kolaps ekosystémov by mohol viesť k vzniku významných prevádzkových rizík.
Podľa Svetového ekonomického fóra je viac než polovica globálneho hrubého domáceho produktu závislá od prírody.3 Iniciatíva OSN na financovanie environmentálnych programov zistila, že 13 z 18 sektorov tvoriacich index FTSE 100 — čo predstavuje 1,6 bilióna USD trhovej kapitalizácie — sa spája s výrobnými procesmi, ktoré sa vyznačujú vysokou alebo veľmi vysokou materiálovou závislosťou od prírody.4
To znamená, že každá piata spoločnosť by mohla čeliť významným operačným rizikám v dôsledku kolapsu ekosystémov.5 Tieto významné prírodné riziká môžu byť zvyčajne ovplyvnené nasledujúcimi faktormi:
- Závislosť — Ak je podnik v rámci svojho obchodného modelu priamo závislý od prírody (napr. vody, opeľovania alebo úrodnej pôdy), môže to mať vplyv na jeho finančnú výkonnosť. Napríklad spoločnosti vyrábajúce nápoje by mali mať spoľahlivé dodávky pitnej vody, potravinárske spoločnosti sa spoliehajú na stabilitu plodín a ornej pôdy a biofarmaceutické spoločnosti využívajú ekosystémy na získavanie nových zdrojov liekov.
- Dosah — V prípade, že obchodné aktivity majú buď priamy, alebo nepriamy negatívny vplyv na prírodu, dôsledky na podnik môžu mať rôzne formy, od poškodenia dobrého mena, právnych krokov až po finančné straty. Zamestnanci, spotrebitelia, tvorcovia politík a komunity čoraz viac od spoločností očakávajú, že budú riadiť svoj vplyv na biodiverzitu, aby si udržali svoje spoločensky akceptované postavenie.
Kapitola 3
Podobnosti medzi rizikami biodiverzity a rizikami zmeny klímy
Biodiverzitu aj zmenu klímy možno posudzovať z hľadiska fyzických rizík a rizík spojených s transformáciou.
Biodiverzita a klíma sú navzájom úzko prepojené. Lesy a ekosystémy, ako sú mangrovníky, mokrade a koralové útesy, môžu zachytávať uhlík, a tým prispievať k zmierňovaniu emisií skleníkových plynov. Zároveň môžu byť aj dôležitými prírodnými riešeniami, ktoré môžu pomôcť pri prispôsobovaní sa dôsledkom zmeny klímy, napr. zabezpečovať ochranu pred pobrežnou eróziou a zabraňovať povodniam. Biodiverzita podobne ako klíma sa v jednotlivých oblastiach či lokalitách líši a jedným z dôležitých aspektov rámca TNFD bude identifikovať prioritné lokality, na ktorých sa organizácie zhodnú, a následne vyhodnocovať, či sú ekosystémy vystavené vysokým alebo extrémnym úrovniam stresu. Keď sa povie biodiverzita, zvyčajne nás napadnú nedotknuté dažďové pralesy, no rovnako dôležité je o biodiverzite premýšľať aj v súvislosti s mestským prostredím.
Riziká biodiverzity majú spolu s rizikami zmeny klímy niekoľko spoločných znakov. Oba typy rizík majú ďalekosiahly dosah, pokiaľ ide o ich rozsah a významnosť, a majú svoje body zlomu, ktoré ak sa prekročia, nebude už cesty späť. Ďalším spoločným znakom je, že sú neisté, no zároveň predvídateľné a ich dosah by sa mal dať vymedziť krátkodobými opatreniami.
Vo všeobecnosti by sa riziká spojené s biodiverzitou mohli dať vypočítať podobným spôsobom ako riziká zmeny klímy. Tieto riziká možno identifikovať nasledovnými spôsobmi:
1. Fyzické riziká
Ide o poškodenie hmotného majetku alebo stratu ekosystémových služieb potrebných pre výrobné procesy. Príkladom sú lokálne či regionálne finančné straty v poľnohospodárskom sektore v dôsledku zníženého opeľovania hmyzom (235 až 577 miliárd USD ročnej svetovej produkcie potravín závisí od opeľovačov6), a globálne finančné straty zaznamenané liekovým a technologickým sektorom v dôsledku zníženej genetickej biodiverzity, ktorá brzdí výskum a vývoj.
2. Riziká spojené s transformáciou
K týmto rizikám patria politické zmeny, vývoj právnych predpisov a technologické zmeny. Vzhľadom na urgentnosť, s akou niektorí stakeholderi žiadali, aby sa v rámci Konferencie zmluvných strán (COP15) Dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD) oznámilo prijatie globálneho cieľa — dosiahnuť čistú pozitívnu bilanciu vo vzťahu k prírode do roku 2030 — a úplnú obnovu prírody do roku 20507, je čoraz pravdepodobnejšie, že sa tieto riziká zhmotnia. Najnovší návrh cieľov8, ktorý bol zverejnený v júli 2021, je v súlade s týmto predpokladaným smerovaním, čo naznačuje, že tieto riziká sa môžu objaviť a pravdepodobne najviac ohrozia podniky, ktoré majú v súčasnosti negatívny vplyv na prírodu.
3. Disruptívne riziká
Ide o riziká, keď strata alebo vplyv na prírodu narúša širšie spoločenstvo a trhy, napr. zásah do prirodzených biotopov vedúci k vypuknutiu zoonotických chorôb.
Kapitola 4
Rozdiely medzi rizikami biodiverzity a rizikami zmeny klímy
Biodiverzita nadobúda pre spoločnosti skôr rozmery finančného rizika.
Zmena klímy je zrelšia a ľahšie sa chápe ako obchodné riziko. Predtým sa ňu nazeralo ako na environmentálnu externalitu, no za posledné desaťročie sa zmenila na environmentálne riziko a v súčasnosti už patrí medzi finančné riziká. Biodiverzita má na tejto krivke v porovnaní so zmenou klímy ešte čo doháňať.
Čiastočne z dôvodu tejto nezrelosti je chápanie a riadenie rizík biodiverzity iné, a to aj napriek uvedeným podobnostiam s rizikami zmeny klímy.
Absencia jednotnej metriky
Pre spoločnosti je relatívne jednoduché vypočítať emisie uhlíka. Meranie biodiverzity však môže predstavovať zložitý proces, pre ktorý sú príznačné nasledujúce dva aspekty:
- Spôsoby posúdenia hodnoty ekosystémov z hľadiska biodiverzity, napr. meraním počtu ohrozených druhov či inou vhodnou metrikou.
- Použitie tohto posúdenia na meranie vplyvu vašej činnosti na biodiverzitu, napr. na objem opeľovačov v poľnohospodárstve či stále čisté riečne toky. Meranie možno vykonávať na rôznych úrovniach, napr. na úrovni podniku, lokality či projektu.
Rámec TNFD by mal pomôcť podnikom rozpoznať ich riziká a príležitosti v oblasti biodiverzity a ukázať im, ako zverejňovať informácie o dosiahnutých výsledkoch. To by následne umožnilo presúvať globálne finančné toky do oblastí, ktoré prinášajú priaznivé výsledky pre prírodu. Hoci je namieste hovoriť o paralelách s rámcom TCFD, organizácie by nemali okamžite očakávať rovnakú úroveň smerovania a precíznosť nástrojov, ktoré sa v budúcnosti poskytnú. Úplné uvedenie tohto rámca na trh sa očakáva v druhej polovici roka 2023.
Offsety sa nebudú môcť počítať podľa zásady „rovnakým za rovnaké“
Neexistujú žiadne kompenzácie, ktoré by dokázali nahradiť stratu spôsobenú zničením prastarých ekosystémov so vzácnymi druhmi. Navyše pri výmene kompenzácií bude vždy dochádzať k určitej strate biodiverzity, keďže žiadne dve oblasti biotopov či populácie druhov nie sú identické. Navyše aby mali offsety v oblasti biodiverzity nejaký zmysel, je potrebné prijať dlhodobý záväzok — plne zohľadňovať priame, nepriame a kumulatívne vplyvy, a to z geografického aj časového hľadiska. Pokiaľ ide o riadenie rizík v oblasti biodiverzity, prioritou by malo byť predchádzanie a znižovanie vplyvu na stratu biodiverzity a offsety by mali byť krajným riešením.
Potreba zohľadniť množstvo hodnôt
Ku krajine ako takej a k jej správe by sa malo pristupovať s prihliadnutím na hodnoty, ktoré prináša na úrovni produktivity, divokej prírody a kultúrnych čŕt. Ochrana biodiverzity neznamená, že krajinu bude treba uzatvoriť ako divočinu. Môžeme sa inšpirovať bohatými poznatkami pôvodného obyvateľstva, aby sme pochopili možnosti koexistencie týchto hodnôt.
Súbor zručností
Biodiverzita predstavuje rozsiahlu multidisciplinárnu oblasť, ktorá od podnikov vyžaduje, aby uplatňovali nový typ zručnosti – ktorá je zvyčajne mimo ich komfortnej zóny. Mnohí ochranári, ktorých si dnes korporácie prizývajú do svojich radov, sú bývalí aktivisti z „druhej strany“. Tu je potrebná emocionálna zrelosť, vďaka ktorej sa prekoná historická nevraživosť a uzná, že korporácie a aktivisti budú musieť na ochrane biodiverzity spolupracovať. Mimovládne organizácie a filantropi zvyčajne pracujú tam, kde zlyháva trh. Podniky by s týmito stakeholdermi mali spolupracovať, aby pochopili povahu daného zlyhania a mohli tak pomôcť odvrátiť vznik deformácií pri rozvoji trhov.
Pokiaľ ide o tento posledný bod, podniky by mali akceptovať, že existuje len niekoľko jednoduchých a priamočiarych odpovedí. Napríklad v poľnohospodárstve sa pesticídy jednoducho nemôžu prestať používať, ak by to znamenalo, že ľudstvo bude hladovať. Skôr by sa v tomto odvetví mali podporovať poľnohospodárske postupy, ktoré viac posilňujú biodiverzitu — a to nielen na amatérskych (tzv. hobby) farmách, ale v celom veľkom poľnohospodárskom kolose — tzn. monokultúrne poľnohospodárske postupy nahradiť polykultúrnymi postupmi. To bude pravdepodobne vyžadovať, aby rôzni stakeholderi navzájom spolupracovali na bezprecedentnej úrovni. Podniky by teda mali prekročiť svoj tieň, privítať vo svojich správnych radách bývalých protivníkov a robiť všetko pre to, aby si získali ich dôveru. Aktivisti by sa zase mali vyhýbať diskreditácii podnikov a radšej sa usilovať o to, aby sa stali súčasťou ich riešenia.
Kapitola 5
Výhody správneho prístupu k biodiverzite
Úvahy o biodiverzite môžu mať aj ďalšie pozitívne vplyvy.
Hoci sa tieto úvahy môžu zdať vyčerpávajúce, môžu viesť k lepším výsledkom a pomáhať pri zvyšovaní odolnosti hodnotového reťazca. Napríklad pri dôkladnom plánovaní a správe výstavby rezidenčných nehnuteľností vznikajúcich na „zelenej lúke“ môže práca, ktorej cieľom je vyhnúť sa rizikám fragmentácie krajiny a zachovať systémy biodiverzity v neporušenom stave, prispieť ku kvalitnejšiemu zhodnoteniu nehnuteľností. Jednoduchým príkladom je rozšírenie výsadby stromov, čo pomáha znížiť teplotu ovzdušia v mestách a bojovať proti niektorým fyzickým vplyvom zmeny klímy.
Podobne môže chemická spoločnosť hodnotiaca kvalitu rieky, od ktorej závisí jej činnosť, zohľadniť získané hodnoty pri kapitálových rozhodnutiach — pričom výhody budú plynúť mnohým stakeholderom. Investície do biodiverzity oblastí okolo tejto rieky môžu poskytnúť istotu, že voda spĺňa všetky potrebné kvalitatívne aj kvantitatívne požiadavky a spoločnosť tak môže pokračovať a ďalej rozvíjať svoju činnosť. Rovnaké opatrenia však môžu zvýšiť aj kvalitu života miestnych komunít, pomôcť farmárom zvýšiť produkciu a obohatiť miestne ekosystémy.
Vplyv na biodiverzitu je citeľný aj mimo vidieckych oblastí, t. j. v mestách a veľkomestách. Tu zohrávajú dôležitú úlohu miestne samosprávy, urbanisti a developeri, ktorí by mali príležitosti súvisiace s prírodou zakomponovať do svojho strategického plánovania, riadenia rizík a rozhodnutí prijímaných v súvislosti s alokáciou aktív.
Kapitola 6
Ďalšie kroky smerom k účinnej správe rizík v oblasti biodiverzity
Ak chcú spoločnosti znížiť negatívne vplyvy na biodiverzitu, mali by byť aktívne už teraz.
Ako svet prechádza na nízkouhlíkovú ekonomiku, od spoločností sa čoraz viac očakáva, že preukážu nielen svoje dekarbonizačné stratégie, ale aj to, ako znižujú svoj negatívny vplyv na biodiverzitu (a v ideálnom prípade čo robia pre jej zlepšovanie).
K tomu bude pravdepodobne patriť aj zverejňovanie informácií o tom, či prijali alebo plánujú prijať obchodné postupy v súlade s udržateľným využívaním a správou prírodného kapitálu vrátane vzduchu, vody, krajiny, nerastných surovín a lesov. Tak ako sa spoločnosti snažia do svojich rozhodnutí zakomponovať cenu uhlíka, mali by vytvoriť aj oficiálnu zodpovednosť za prírodný kapitál na podporu inovácií, ochrany a plánovania pre prípad environmentálnych šokov. Očakáva sa, že už čoskoro budú investori považovať agregované rôznorodé údaje o prírodných zdrojoch za rovnako dôležité ako environmentálne, sociálne a ekonomické údaje.
Podniky by nemali čakať, kým budú k dispozícii globálne odsúhlasené rámce alebo dokonalé nástroje. Už teraz by mali spolupracovať so svojimi dodávateľmi na prijímaní reálnych opatrení v oblasti biodiverzity v celom hodnotovom reťazci a pomáhať im zmierňovať ich vplyv.
Podniky by mali ako prvé vykonať nasledujúce tri opatrenia:
1. Vzdelávať a zvýšiť svoju aktívnu účasť
Oboznámte členov svojho vedenia s konceptmi, nástrojmi a rámcami v oblasti biodiverzity a pripojte sa k rôznym think tankom a iniciatívam v tejto oblasti, napr. k TNFD, SBTN či miestnym organizáciám.
2. Inovovať a presadzovať
Predstavujte nové zručnosti a prijímajte nové technológie, ktoré vám pomôžu zmapovať riziká v oblasti biodiverzity v rámci celého hodnotového reťazca a znižovať svoj vplyv. Stanovte si vedecky podložené ciele a v celom podniku budujte internú zodpovednosť za oblasť biodiverzity, ktorú zosúladíte so štandardizovanými rámcami, napr. TNFD či medzinárodnou iniciatívou Science Based Targets (SBTi).
3. Zakotviť a vysvetľovať
Vypracujte spoločnú stratégiu, ktorá rieši výzvy v oblasti klímy aj biodiverzity, a začleňte ju do svojej stratégie v oblasti klímy. Následne dôsledne zverejňujte informácie o tom, ako identifikujete, meriate a riadite riziká a príležitosti v oblasti biodiverzity.
Zhrnutie
Strata biodiverzity môže priamo ovplyvniť podniky tým, že naruší ich dodávateľské reťazce, zvýši náklady súvisiace s dodržiavaním právnych predpisov a ohrozí ich prijatie širokou spoločnosťou. Aj investori sa čoraz viac zaujímajú o to, ako zakomponovať biodiverzitu do svojich hodnotení a nasmerovať kapitál do spoločností, ktoré vedia lepšie preukázať stratégiu, ktorá je priaznivo naklonená prírode a podložená komplexnými, vedecky podloženými cieľmi. Podniky by sa mali pripraviť, aby vedeli tejto oblasti náležite reagovať.
Pre viac informácií neváhajte kontaktovať Mareka Mikolaja, partnera na oddelení uisťovacích služieb v EY na Slovensku.
