Spôsobí pandémia COVID-19 rapídny rast fúzií a akvizícií a intenzívnejšiu transformáciu spoločností?

Spoločnosti si berú z pandémie ponaučenie a plánujú investície, ktoré ich vyvedú z krízy.

Hoci účinky pandémie pravdepodobne pretrvajú ešte aj počas celého roka 2022, s trvalými škodami sa nepočíta.

Skúsenosti vedúcich pracovníkov s pandémiou sa v rámci jednotlivých sektorov líšili — žiadne dve spoločnosti neprešli počas roka 2020 rovnakou cestou. Tie spoločnosti a sektory, ktoré stáli v epicentre ekonomického víru, zažili, ako sa ich trh pred nimi kompletne uzatvoril. Iným pandémia a súvisiaci lockdown poskytli príležitosť — napr. tým, ktorí boli lídrami v digitálnej transformácii. Prevažná väčšina však zaznamenala nižšie príjmy a ziskovosť.

Keďže vedúci pracovníci neočakávajú návrat k úrovniam dosahovaným pred pandémiou skôr ako počas rokov 2022 až 2023, spoločnosti skúmajú pozitíva svojich transakcií a geografického pôsobenia s prihliadnutím na to, že k opätovnému úplnému otvoreniu ekonomík dochádza rôznym tempom.

Väčšina spoločností je spokojná so svojimi výsledkami reagujúcimi na pandémiu v porovnaní s konkurenciou, hoci sa niesli skôr v duchu prežitia ako prosperovania.

Na poskytnutie smerodajného výhľadu mapujúceho výkonnosť podnikov z hľadiska ich konkurencieschopnosti počas tejto pandémie je však priskoro, pretože len veľmi málo spoločností zverejnilo svoje kompletné výsledky za rok 2020. Príslušné odpovede treba čítať skôr ako akýsi predpoklad výkonnosti – je viac ako pravdepodobné, že odrážajú úľavu plynúcu z toho, že sa spoločnostiam podarilo prejsť globálnou recesiou spôsobenou lockdownmi počas roka 2020.

Pri pohľade na pomer spoločností s nadpriemerným a podpriemerným výkonom je zjavné, že úspech zožali podniky, ktoré využívajú digitálne technológie (+ 37 %), reagujú na riziká v reálnom čase (+27 %), inovujú produkty a služby (+14 %) a tešia sa prevádzkovej stabilite (+19 %). V oblasti digitálnej transformácie a prevádzkovej stability sa zaznamenal aj najvyšší počet respondentov s pozitívnym výhľadom. To sú aspekty riadenia, ktoré udržujú chod podnikania počas krízy. Vedúci pracovníci vyjadrujú úľavu, že sa im podarilo prežiť počiatočné šoky spôsobené pandémiou, a oslavujú kontinuitu.

Realita sa pravdepodobne lepšie odráža v spoločnostiach, kde existuje väčšia rovnováha v oblasti finančnej výkonnosti (+1 %) a zapojenia zákazníkov (+6 %). Po celoplošnom poklese vo výnosoch a ziskoch by bolo prekvapujúce, keby existovalo mnoho jednotlivých spoločností, ktorým sa darí lepšie ako konkurencii zvádzajúcej boj v rovnako tvrdom prostredí.

Vedúci pracovníci si uvedomujú aj potrebu spolupracovať so širšou skupinou zainteresovaných strán, do ktorej patria zamestnanci, zákazníci a širšia spoločnosť. Prihliadajú pritom na to, že kapitál a talenty sa budú presúvať z podnikov vytvárajúcich hodnoty výlučne pre akcionárov do podnikov, ktoré vytvárajú dlhodobé, udržateľné a inkluzívne hodnoty.

Generálni riaditelia a predstavenstvá budú musieť neustále posudzovať a porovnávať svoju výkonnosť na základe aktuálnych údajov. Ak sa im podarí preklenúť rozdiely vo vnímaní prevádzkovej a finančnej výkonnosti, získajú poznatky o tom, čo fungovalo a čo nie, ako aj pevnejšie základy, na ktorých bude možné stavať budúce zlepšenia.

Je pôsobivé, ako sa podnikom podarilo rýchlo vhupnúť do novej reality, najmä v začiatkoch pandémie. Táto flexibilita a inovatívne zmýšľanie budú pre budúce plány kľúčové.

Keďže spoločnosti plánujú udržať či zvýšiť svoje investície, možno počítať s tým, že ich kroky reagujúce na pandémiu budú odvážne a orientované na budúcnosť.

Je všeobecne známe, že spoločnosti, ktoré investovali bezprostredne po ukončení globálnej finančnej krízy, zožali počas oživenia úspech. Hoci sa súčasná pandémia od tejto finančnej krízy zásadne líši, obdobné príležitosti sa objavia po návrate ekonomickej aktivity do normálu.

V dôsledku pandémie boli generálni, finanční a ďalší riaditelia nútení preskúmať každý aspekt svojho podnikania. Pozitívnou správou je, že nabrali odvahu investovať do príjmových a prevádzkových oblastí s tým, že na poprednom mieste sa umiestnili digitálna transformácia (zvýšiť investície do tejto oblasti plánuje 63 % respondentov) a zapojenie zákazníka (zvýšiť investície do tejto oblasti plánuje 57 % výkonných pracovníkov).

Na základe poznatkov získaných z ich nedávnych výsledkov je zrejmé, že spoločnosti budú schopné nasmerovať svoje investície do budovania obchodných portfólií, odolnosti a agilnosti, lebo práve to je žiaduce na urýchlenie ziskového rastu v budúcnosti.

Hoci pandémia zostáva najväčšou externou hrozbou, respondenti sa obávajú najmä meniaceho sa ekonomického prostredia a pretrvávajúcej prítomnosti predpandemických rizík.

Napriek pozitívnym správam o vakcinácii sa respondenti jasne zhodli, že ich primárnym rizikom je pandémia COVID-19 a pretrvávajúce obmedzenia ekonomickej činnosti. Okrem toho sa obávajú aj obdobia oživenia a jeho robustnosti.

Ako silné bude obdobie oživenia vyplynie z rýchlosti a miery úspešnosti vakcinácie na svete. Tá však nebude rovnomerne distribuovaná a treba počítať aj s tým, že ani trhy či sektory sa neotvoria v rovnaký čas. Spoločnosti by mali pracovať na upevňovaní svojej pozície, ktorá im umožní profitovať zo zrýchlenej aktivity v momente, keď k nej dôjde.

Súvisiacim problémom je, že môže dôjsť k ešte výraznejšej fragmentácii globálnej ekonomiky. Už teraz existujú dve obchodné oblasti, a to v Severnej Amerike a Európe, pričom tretia vzniká v ázijsko-tichomorskom regióne. Dohoda označovaná ako RCEP (Regional Comprehensive Economic Partnership) má za cieľ posilniť obchod medzi svojimi 15 signatármi z ázijsko-tichomorského regiónu. Ako sme však mohli vidieť pri rokovaniach medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, v obchodných dohodách sa môžu nachádzať klauzuly, ako napríklad pravidlá pôvodu, ktoré kladú prekážky krajinám mimo hry. Spoločnosti strávili posledné tri desaťročia budovaním úzko prepojených prevádzok a dodávateľských reťazcov. Pandémia však jasne poukázala na nedostatky plynúce z nadmerného spoliehania sa na geografickú koncentráciu. Ak by teda malo dôjsť k prílišnej fragmentácii globálnej ekonomiky, výkonní pracovníci nebudú ochotní replikovať svoje transakcie vo viacerých lokalitách.

Obavy výkonných pracovníkov ešte viac prehĺbi zvyšujúce sa napätie medzi hlavnými obchodnými blokmi, najmä ak by skutočnou obchodnou prekážkou boli protekcionistické tendencie.

Okrem týchto nových rizík ohrozujúcich rast majú spoločnosti na pamäti aj hrozby existujúce pred pandémiou. Začiatok minulého roka sa niesol v znamení hlavných správ upozorňujúcich na krízovú situáciu v oblasti klimatických zmien. A tá sa nestratila. Obdobne podniky naďalej čelia hrozbám plynúcim z disruptívnych technologických zmien a rizík, ktoré pre ich prevádzku predstavujú novovznikajúce subjekty vybavené najmodernejšími technológiami. Hoci sa všetci vo svojich myšlienkach zaoberajú pandémiou COVID-19, uvedené výzvy nabrali na intenzite. Balík finančnej podpory od EÚ aj očakávaná úľava pod vládou Joea Bidena sa zameriavajú na zelené technológie a kladú dôraz na zvýšenie investícií do širšieho sektora technológií, napr. do umelej inteligencie, 5G a robotiky. Spoločnosti budú pod väčším tlakom, aby investovali práve do takýchto oblastí, a to najmä tie, ktoré čerpajú z príslušných programov finančné prostriedky.

Keďže pre podniky sú v súčasnosti najdôležitejšie digitálne schopnosti, uberajú sa v tomto duchu aj obchodné stratégie.

Väčšina respondentov v dôsledku pandémie prehodnotila svoje stratégie v oblasti M&A. Čo na potenciálnom cieľovom subjekte posudzujú? V prvom rade je to jeho odolnosť a následne jeho digitálna stratégia a technologická vyspelosť. Tiež majú v pláne prehodnotiť a opätovne vyvážiť ich portfóliá. Asi najpozoruhodnejšie je, že väčšina spoločností považuje pandemický výpadok za príležitosť, ako zvýšiť trhový podiel a urýchliť tempo uvádzania produktov či služieb na trh v nestálom dynamickom prostredí.

Len zanedbateľná menšina uviedla, že ich skúsenosti s pandémiou nemali žiadny vplyv na ich stratégiu v oblasti M&A.

V rámci prípravy na svet po pandémii COVID-19 prebiehajú v spoločnostiach revízie stratégií, ktoré zohľadňujú pandemické vplyvy.

Pre mnohých generálnych riaditeľov a ďalších biznis lídrov bola pandémia COVID-19 a z nej vyplývajúci ekonomický šok existenčným ohrozením ich podnikania. Preto nie je prekvapujúce, že viac než 86 % z nich uskutočnilo v roku 2020 komplexnú revíziu svojich stratégií a portfólií. Pre dve tretiny (66 %) to bolo neplánované a išlo o priamu reakciu na meniace sa okolnosti.

Pochopenie vplyvu pandémie a investovanie do technológií a digitalizácie podporí strategické, na rast orientované agendy spoločností.

V rámci týchto revízií sa podniky zameriavajú na lepšie pochopenie a riadenie dlhodobého dosahu pandémie COVID-19 na ich podnikanie a odvetvie. Mnohé aspekty zmien vyvolané pandémiou však zostávajú nejasné. V bežných časoch s očakávanými vzostupmi a pádmi ekonomického cyklu zostávajú obchodné modely relatívne stabilné. Smerovanie je zvyčajne jasné a nevyžadujú sa žiadne zásadné zmeny. V dobe sprevádzanej extrémnymi a bezprecedentnými disruptívnymi zmenami sa akékoľvek prerušenie vníma ako ohrozenie obchodného modelu.

Podniky sa snažia určiť, ktoré zmeny vyvolané pandémiou sú prechodného charakteru a ktoré trvalé. Jedno zistenie je však zo skúseností s pandémiou a posudzovania ďalšieho vývoja jasné: investície do technológií a digitálnych schopností budú kľúčové.

Pozitívne sú aj hlavné strategické aspekty. Súčasťou agendy podnikov sú úlohy ako identifikácia potenciálnych oblastí rastu s cieľom realizovať akvizície a prijímanie náročných rozhodnutí o odpredaji nevýkonných aktív. Práve tieto dve aktivity urýchlili rast počas obdobia oživenia po globálnej finančnej kríze.

V centre strategických prorastových ambícií spoločností, ktoré aktívne vyhľadávajú nové príležitosti na rast a optimalizáciu, stoja zákazníci.

Podniky sa v rámci svojich plánov aktívne zameriavajú na zákazníka. Jedným z aspektov pandémie je štiepenie hodnotových reťazcov vyvolané opakovanými lockdownmi, a to tak smerom hore k dodávateľom, ako aj smerom dole k zákazníkom. Spoločnosti investujú do technológií, aby urýchlili digitalizáciu cesty zákazníkov a transformovali obchodné procesy. Skúmajú nové formy aj inovatívne modely v oblasti oceňovania a prácu svojich obchodných tímov prispôsobujú tak, aby prilákali a udržali zákazníkov. 

To je kľúčový poznatok vyplývajúci z pandémie. Ak spoločnosť nedokáže svoje produkty a služby dostať k zákazníkom, má veľký problém. Ak nedokáže ponúknuť kvalitnejší produkt alebo služby vrátane širšieho sortimentu za cenu, ktorú sú zákazníci ochotní zaplatiť, zaostane za konkurenciou. V období, keď nie je ľahké generovať príjmy a zisky, budú spoločnosti hľadať všetky možné spôsoby, ako na trhu uspieť.

Ambície spoločností brzdia nedostatočné technologické kapacity, kapitálové obmedzenia a interná zotrvačnosť.

Hoci pandémia výrazne urýchlila plány v oblasti transformácie, vedúci pracovníci čelia silnému protivetru. Súčasná absencia špičkových technológií je vážna. To, čo počas minulého roka výrazne odlíšilo úspešné podniky od tých menej úspešných, je práve ich dôraz na prijímanie technológií a digitalizáciu. Práve technológie otvárajú dvere novým možnostiam a sú kľúčom k úspechu. Aj s nimi sú však späté náklady, či už z hľadiska kapitálu, alebo z hľadiska primerane kvalifikovaného personálu, ktorý ich vie používať.

Niet pochýb, že v dôsledku pandémie mnohé organizácie všetkých typov čelia svojim doteraz najväčším výzvam. Lídri sa budú musieť nanovo zamyslieť nad svojimi stratégiami a hodnotami v kontexte „nového normálu“ a od organizácií sa bude požadovať, aby zásadne a najmä rýchlo upravili svoje ambície a prevádzkové modely.

Rôzne akademické publikácie sa opakovane venujú dôvodu, prečo stratégie nefungujú, a tým je, že v mnohých prípadoch nie sú realizovateľné — síce fungujú na papieri, no nie v skutočnosti. Túto prekážku na ceste k úspechu potvrdilo 15 % opýtaných vedúcich pracovníkov. Práve stratégia, ktorú možno v postpandemickom skutočnom svete navrhnúť a zároveň aj zrealizovať, bude predstavovať kľúčový rozdiel medzi víťazmi a porazenými. Michael Beer, uznávaný profesor z Harvard Business School, nedávno napísal: „Takmer všetky organizácie zápasia s obrovskými strategickými výzvami a často sa od nich vyžaduje, aby nanovo definovali svoj skutočný cieľ, identitu, stratégiu, obchodný model a štruktúru. Väčšina týchto snáh o transformáciu zlyhá. A vo väčšine prípadov tieto organizácie neuspejú nie preto, že by ich nová stratégia bola chybná, ale preto, že ju nevedia zrealizovať.“

Okrem toho odvážne ambície podnikov brzdia faktory ako kapitálové obmedzenia, napätie pri transformácii spôsobené rozdielmi medzi súčasným stavom a víziou, ako aj nedostatok profesijne starších kolegov, ktorí by tieto zmeny uskutočňovali.

Požadované zmeny sú však nevyhnutné — ide o karty, ktoré podnikom zaručia výhru v nie veľmi vzdialenej budúcnosti. Vedúci pracovníci, ktorí plánujú obnovu svojich podnikov, musia ísť ďalej než len dookola sa zoberať problémami vyvolanými pandémiou COVID-19. Ide o príležitosť na komplexnú revíziu, ktorú by lídri mali s maximálnym nasadením využiť. Kľúčovú úlohu v tom budú zohrávať investície do digitalizácie a technológií.

Už nejde len o to, či si to spoločnosť „môže dovoliť“, ale ide aj o to, či si to spoločnosť môže „nedovoliť“.

Vďaka dôležitej úlohe fúzií a akvizícií urýchliť strategickú transformáciu sa udržal apetít uzatvárať transakcie, a to aj napriek akútnej neistote.

Rok 2020 bol pre fúzie a akvizície výnimočný. Takmer úplné zastavenie transakčnej činnosti nastalo v druhom štvrťroku po vypuknutí pandémie. Spoločnosti sa zaoberali viac tým, ako sa popasovať s novou a okamžitou neistotou súvisiacou s kontinuitou podnikania, než realizáciou transakcií. Tempo akvizičnej činnosti sa však v júli začalo zrýchľovať. Tento trend by mal pretrvať, keďže podniky sa pripravujú na fázu oživenia ekonomickej činnosti a zmenené priemyselné prostredie.

Druhá polovica roka 2020 bola historicky najsilnejšia, keď sa v porovnaní s prvým polrokom hodnota transakcií viac než zdvojnásobila. Podmienky pre fúzie a akvizície zostávajú priaznivé, vrátane nízkych úrokových mier, ústretových kapitálových trhov a dostatočného množstva súkromného kapitálu.

Podniky oznámili mnohé transakcie zamerané na rozširovanie služieb a ponúk zákazníkom. Toto zameranie by malo byť hlavným motorom obchodovania aj v blízkej budúcnosti, pretože podniky sa snažia zintenzívniť svoje väzby so zákazníkmi prostredníctvom širšej ponuky a lepších skúseností.

Keďže takmer polovica opýtaných spoločností (49 %) plánuje realizovať akvizície počas nasledujúcich 12 mesiacov, možno očakávať, že toto prostredie so silnou transakčnou činnosťou pretrvá aj naďalej.

Na trhu M&A budú v blízkej budúcnosti prevládať tzv. bolt-on akvizície a transakcie zamerané na získanie špecifických schopností. Pre mnohé spoločnosti sa na horizonte črtajú aj transformačné transakcie.

Skúsenosti s pandémiou prinútili spoločnosti, aby revidovali svoje stratégie a portfóliá. To im umožnilo identifikovať oblasti, do ktorých treba urýchlene investovať. Mnohé z nich sa s cieľom splniť tieto požiadavky sústredia práve na transakčnú činnosť, pričom väčšina transakcií sa v najbližších 12 mesiacoch orientuje na bolt-on akvizície a transakcie zamerané na získanie špecifických schopností. Tu pôjde najmä o zvýšenie digitálnych a technologických kapacít, kúpu aktív a riešenie nedostatku talentov s cieľom zabezpečiť odolnosť podnikov voči budúcim zmenám.

Pre početnú menšinu nebudú menšie akvizície dostačujúce, a to preto, lebo usilujú o postavenie umožňujúce rast v prostredí, ktoré môže po pandémii vyzerať úplne inak. Budú chcieť realizovať transformačné akvizície, ktoré úplne zmenia rozsah a zameranie ich činnosti.

Pre každú spoločnosť bude potrebné nájsť rovnováhu medzi týmito rozhodnutiami a posúdením ich výkonnosti počas pandémie. Nepochybne prevláda túžba podnikov prehodnocovať, prepracúvať a formovať svoju novú budúcnosť. Vo svojich ambíciách však budú musieť byť odvážni. A to bude priorita číslo jeden pre mnohých generálnych riaditeľov a ďalších biznis lídrov – aby vo svojich ambíciách týkajúcich sa budúceho rastu boli v prvom rade odvážni.

Akvizície v oblasti technológií, inovácií a ďalších strategických schopností by mali byť v roku 2021 hlavné hnacie sily na transakčnom trhu.

Hnacie mechanizmy transakčnej činnosti, ktoré podporia zámery v oblasti M&A počas najbližších 12 mesiacov, sú v súlade s investičnými zámermi vedúcich pracovníkov počas fázy oživenia — ide o jasný náznak toho, že transakcie predstavujú najrýchlejšiu cestu k transformácii.

Spoločnosti od fúzií a akvizícií očakávajú, že zvýšia ich príležitosti na rast v ďalšej fáze globálnej ekonomiky. Plánujú získavať technológie, talenty, nové výrobné kapacity a inovatívne startupy. Chcú sa zamerať na medziodvetvové cieľové subjekty s cieľom rozšíriť svoj sortiment výrobkov a služieb, čo je kľúčový prostriedok na prilákanie a udržanie zákazníkov na vysoko konkurenčnom trhu. Okrem toho chcú rozšíriť svoje cieľové trhy a konsolidovať svoj existujúci trhový podiel. S týmto zameraním sa môže aj súčasná spolupráca medzi jednotlivými priemyselnými odvetviami, ich konvergencia a príslušné ekosystémové trendy skončiť úspechom, a to zrýchleným tempom.

Fúzie a akvizície budú pre spoločnosti predstavovať aj prostriedok, ktorý im umožní zvyšovať odolnosť ich činnosti a rozptýliť obavy týkajúce sa ciel a obchodných tokov.

Kľúčovým aspektom transakčných stratégií však je ich zameranie na urýchlenie rastu počas fázy oživenia a získanie silného postavenia v budúcnosti.

Vzhľadom na to, že situácia na transakčnom trhu by mala naďalej zostať priaznivá, za hlavný konkurenčný nástroj v oblasti aktív sa považuje súkromný kapitál.

Zatiaľ čo hodnota transakcií so súkromným kapitálom (private equity, PE) v roku 2020 stúpla o 5 %¹, PE sa počas pandémie celkovo sústredili na portfóliové spoločnosti, najmä na zvyšovanie odolnosti a prevádzkovej výkonnosti, ako aj tvorbu hodnôt. Vedúci pracovníci skúmali svoje existujúce portfóliá aktív s cieľom zaistiť, že budú schopné zabezpečiť kontinuitu činnosti v neistom prostredí.

Pre spoločnosti zostávajú naďalej atraktívne cezhraničné fúzie a akvizície, pričom pre mnohé z nich je preferovanou voľbou kúpa v bezprostrednom regióne.

Pozitíva a negatíva globalizácie boli počas posledných štyroch rokov ústrednou politickou témou. V Spojených štátoch aj v Európe sa globalizácia uvádzala ako jeden z hlavných faktorov, ktoré spôsobili rast populizmu. Vlády na celom svete zareagovali zavedením alebo posilnením zákonov, ktorých úlohou bolo kontrolovať alebo zablokovať obchody mimo svojich hraníc. Okrem toho venujú pozornosť aj budovaniu a ochrane popredných domácich firiem a regulácii zahraničných spoločností, najmä globálnych gigantov.

Mnoho spoločností má v tejto súvislosti jasný názor. Globálne pôsobenie je veľmi dôležité na získanie schopností a produktov, ktoré urýchľujú rast. Cezhraničné fúzie a akvizície klesali počas roka 2020 rýchlejšie ako celkový transakčný trh. Išlo o dôsledok cestovných obmedzení, ktoré brzdili aspekty medzinárodnej transakčnej činnosti a istý čas trvalo, kým sa situácia vrátila do normálu. Ku koncu roka však prišlo k oživeniu cezhraničnej transakčnej činnosti.

Pravdepodobnejšie najvýraznejšie oživenie zaznamenáme v medziregionálnej transakčnej činnosti. Regionálne obchodné dohody pomáhajú budovať povedomie a dôveru v obchodovanie. Jednou z nich je aj dohoda RCEP, na základe ktorej sa pre účastnícke členské krajine v ázijsko-tichomorskom regióne zrušia clá na mnohé produkty a stanovia spoločné pravidlá pre oblasti ako internetové obchodovanie, obchod a duševné vlastníctvo. Táto obchodná dohoda uzatvorená medzi 15 krajinami z ázijsko-tichomorského regiónu, ktoré predstavujú tretinu svetovej populácie, odzrkadľuje túžbu respondentov vyhľadávať transakcie v susediacich krajinách.

Primárnymi centrami globálnej transakčnej činnosti zostávajú aj naďalej USA a Spojené kráľovstvo. USA zaujímajú dlhodobo prvé miesto v oblasti celkovej i cezhraničnej transakčnej činnosti a zároveň sú už niekoľko desaťročí svetovým lídrom v raste technologických spoločností. Spojené kráľovstvo sa pravidelne umiestňuje na prvých troch priečkach a je lídrom v Európe. Nie je preto prekvapením, že spoločnosti majú počas najbližších 12 mesiacov v pláne nadobudnúť aktíva práve v týchto dvoch krajinách.

Nemecko a Francúzsko predstavujú jadro ekonomických sietí v eurozóne a sú lídrami vo výrobe najmodernejších technológií. Veľký záujem investorov môžu obe tieto krajiny vzbudiť najmä vďaka prístupnosti spoločností a aktív, o ktoré by mal stúpnuť dopyt, keď spoločnosti pristúpia k automatizácii svojich podnikov.

Po prvýkrát za päť rokov sa v prvej päťke umiestnila India. Hoci sa o tejto krajine už dlhšie hovorí ako o rýchlo sa rozvíjajúcom trhu pre cezhraničné M&A, zatiaľ sa to úplne nanaplnilo. Ak by sa však spoločnosti rozhodli hľadať možnosti rastu a ďalšie príležitosti mimo trhov, na ktoré sa spoliehali posledných desať rokov, budú sa s veľkou pravdepodobnosťou aktívne zaujímať práve o investovanie v Indii.

Európa sa v krátkodobom horizonte považuje za neintuitívny zdroj príležitostí a rastu.

Počas desiatich rokov od globálnej finančnej krízy sa na Európu pozerá ako na akéhosi oneskorenca v globálnom ekonomickom prostredí, ktorý zaostáva za USA, Čínou a Juhovýchodnou Áziou v pozícii ťahúňov rastu stimulujúceho globálnu ekonomickú aktivitu,

Po otvorení ekonomík však Európa môže stáť v popredí oživenia. Takisto je fakt, že niektoré najvýznamnejšie európske ekonomiky zaznamenali výraznejší a hlbší pád ako iné a ich potenciál oživenia je ešte väčší. Európa však nie je jedna krajina. Spoločnosti sa budú pozerať na jednotlivé trhy a svoje potenciálne príležitosti časovo prispôsobia konkrétnym okolnostiam v každej krajine.

Rastúci dosah štátneho sektora na podnikateľský sektor výrazne ovplyvní investície a rozhodnutia týkajúce sa fúzií a akvizícií.

Stúpajúci trend, keď vlády na celom svete vytvárajú prekážky pre obchod a cezhraničné M&A, spôsobuje ťažkosti spoločnostiam, ktoré plánujú investovať na medzinárodnej úrovni.

Tieto prekážky môžu vedúci pracovníci najlepšie prekonať oboznámením sa s najnovšími obmedzeniami a zaistením, že ich dôvody na investovanie či vstup na trh zodpovedajú zámerom, ktoré chcú vlády dosiahnuť.

Pretrvávajúce geopolitické problémy brzdia strategické investície a odrádzajú od ich realizácie. Podniky tak vyčkávajú, kým sa situácia sprehľadní.

Rok 2020 bol rokom globálnej krízy v oblasti verejného zdravia a zároveň rokom zvýšeného geopolitického napätia. Nie je preto prekvapením, že investičné rozhodnutia mnohých spoločností počas tohto roka ovplyvnili politické riziká a pravdepodobnosť politických rozhodnutí, udalostí alebo podmienok na geopolitickej, regulačnej či spoločenskej úrovni. Hoci pre väčšinu podnikov nastalo obdobie prestávky, neznamená to, že by sa úplne vzdali realizácie medzinárodných investícií v budúcnosti.

Pretrvávajúce politické riziká počas roka 2021 spôsobia vysokú mieru neistoty, v dôsledku ktorej budú spoločnosti spochybňovať svoje stratégie z hľadiska ich vypracovania a realizácie.

Objavujú sa však iskierky nádeje, že by sa napätie mohlo začať znižovať. Čo konkrétne by spoločnostiam mohlo pomôcť, aby s istotou reštartovali svoje medzinárodné investičné plány? Mohli by to byť udalosti ako úspešné rokovania medzi UK a EÚ v súvislosti s ich budúcim vzťahom a novozvolená vláda v Spojených štátoch, ktoré by mohli viesť k tomu, že uvedené krajiny budú viac ochotné zúčastňovať sa na multilatelárnej medzinárodnej spolupráci