25 minút čítania 23 nov 2020
Tax and Legal News 10-11/2020

Daňové a právne novinky 10-11/2020

Autor: Tatiana Knošková

associate partner a líder právneho poradenstva EY Law na Slovensku

Tatiana je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2006 je členkou Slovenskej advokátskej komory.

25 minút čítania 23 nov 2020
Related topics Tax

Editoriál – jesenné zamyslenie

Vonku je nie práve najpríjemnejšie jesenné počasie, mnohí z nás pracujú zo svojich domovov v dôsledku covidových opatrení a ani legislatívne novinky na prvý pohľad neprinášajú úplne optimistickú náladu. Ale skúsme sa nad nimi zamyslieť aj trošku z inej strany.

V daňovej legislatíve sa pripravuje významná novela, ktorá spočíva v rozšírení pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti (tzv. CFC) aj na fyzické osoby, v trestnom zákone boli doplnené nové skutkové podstaty trestného činu ohýbania práva a prijímania a poskytnutia nenáležitej výhody (tzv. prikrmovanie).

Nejdem sa zamýšľať nad spracovaním týchto noviel a spôsobom ich implementácie, ale skôr nad tým, čo majú tieto legislatívne zmeny spoločné a čo pre nás znamenajú. Prečo existuje spoločenská potreba zdaniť zahraničné podiely na zisku ešte predtým, ako vôbec vznikne potenciálny nárok zo strany fyzickej osoby, alebo trestať sudcov za ohýbanie zákona?

Pozrime sa na trestný čin ohýbania práva. Čo to znamená, kto a ako môže právo vôbec ohýbať?

Aby sme to trochu priblížili, ide v podstate o trestný čin zneužívania práva. Čiže ako s ľuďmi, zvieratami či vecami, aj s právom treba nakladať správne a správať sa k nemu slušne a s úctou. Zákaz zneužitia práva je teda niečo, čo by malo byť prirodzené a normálne. Ale nie každý z nás uvoľní miesto v autobuse staršiemu a aj anticovidové opatrenia si vysvetľujeme každý po svojom.

Problém zneužitia práva úzko súvisí so spôsobom čítania a výkladu práva. A nemám na mysli prípad, keď bežný človek nerozumie reči právneho predpisu. (Na toto, mimochodom, mali dobrú pomôcku v rakúskej monarchii, keď dávali pripravovaný zákon najprv prečítať bežným ľuďom. A výsledky ich „porozumenia“ boli často veľmi zábavné.)

Mám na mysli čítanie zákona takým spôsobom, ktorý ignoruje jeho úmysel, zámer, hlavnú myšlienku, hodnoty spoločnosti. Niekedy len v dôsledku nepochopenia a niekedy preto, že takéto čítanie prináša nejakú výhodu či naopak inému nevýhodu... Čiže spôsobom, ktorý po splnení určitých podmienok možno nazvať ohýbajúcim či zneužívajúcim. V prípade, ak je to čítanie úmyselné, uskutočňuje sa na úrovni sudcov alebo prísediacich sudcov a prináša výhody či naopak nevýhody, bude mať trestnoprávne následky.

Veľa noviel zákonov v poslednom čase, či už je to iniciatíva zo strany EÚ, alebo iniciatíva priamo lokálna, sa pripravuje len a len preto, že sa litera zákona ohýba a číta nesprávne. Je veľmi komplikované stanoviť konkrétne pravidlá, ako by niečo malo fungovať, či vymenovať všetky situácie, ktoré môžu nastať. Čím viac sa však spoločnosť tvári nechápavo, tým podrobnejšie musia byť stanovené pravidlá. Ako stanoviť, ktorý z vlastníkov je ten skutočný, ako zistiť, ktorá zo spoločností nemá skutočnú podstatu? Ako zdaniť to, čo bolo určené na zdanenie? Už nestačia formálne vyhlásenia, treba sa pozerať na podstatu.

Verme teda tomu, že všetky lepšie či horšie implementované legislatívne zmeny, ktoré však majú spoločného menovateľa, prispejú k „správnej rekonštrukcii myšlienky zákona“, tak ako to už v 19. storočí uviedol F. C. von Savigny. A pri veľmi optimistickom scenári by to mohlo pomôcť pri celkovej osvete správneho čítania zákona aj v iných oblastiach práva. Napríklad pri znížení administratívnych zaťažení, keď doslovné formalistické čítanie zo strany niektorých úradov nielenže zaťažuje subjekty, ale zároveň protirečí skutočnému legislatívnemu zámeru a končí sa až absurdnými požiadavkami či nespravodlivým prístupom.

Verme tomu, že napríklad v archivácii sa aj v lokálnej legislatíve správne odzrkadlí európsky zámer umožniť voľný presun informácií, ktoré nepodliehajú GDPR (napr. faktúry), a že sa tak bude aj vykladať, a že trend správneho čítania zákona sa bude uplatňovať aj zo strany príslušných úradov.

Samozrejme, nemalo by stačiť zákon len čítať, ale treba ho aj pochopiť, a v tom je práve naša úloha.

Tatiana Knošková
+421 904 792 204

  • Daň z príjmov právnických a fyzických osôb

    Novela zákona o dani z príjmov – na čo treba po novom myslieť

    1. CFC pravidlá pre fyzické osoby

    Podľa predloženého návrhu novely ZDP sa pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti majú od 1. januára 2021 rozšíriť aj na fyzické osoby, daňových rezidentov SR.

    Príjem fyzickej osoby plynúci z kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa zahrnie do osobitného základu dane v zdaňovacom období, v ktorom sa končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, t. j. už v momente ich potenciálneho nároku daňovníka a nie až pri ich vyplatení. Predmetný príjem má fyzická osoba zdaniť sadzbou 25 % alebo 35 %.

    Kontrolovaná zahraničná spoločnosť je v prípade fyzických osôb definovaná odlišne ako v prípade právnických osôb (§ 17h). Podľa navrhovanej úpravy sa v prípade fyzických osôb za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť bude považovať právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí:

    • ktorej efektívna sadzba dane v zahraničí je menej ako 10 % alebo je daňovníkom nespolupracujúceho štátu
    • v ktorej fyzická osoba, daňový rezident SR, sám alebo spolu so závislými osobami vykonáva skutočnú kontrolu alebo má najmenej 10 % účasť na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti

    Pravidlá sa nemajú uplatniť v prípade, ak:

    • celkový príjem fyzickej osoby z kontrolovaných zahraničných spoločností nepresiahne 100 000 eur;
    • došlo už k uplatneniu CFC pravidiel pre právnické osoby podľa § 17h; alebo
    • kontrolovaná zahraničná spoločnosť je daňovníkom členského státu EÚ, prípadne štátu EHS, a fyzická osoba, daňový rezident SR, preukáže, že príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa dosiahol skutočne vykonávanou ekonomickou činnosťou, na ktorú má v danom štáte personálne aj priestorové vybavenie, hmotný aj nehmotný majetok.

    Sankcia za nevykonanie zdanenia podľa týchto nových pravidiel má pre daňovníka predstavovať pokutu vo výške rozdielu dane vyrubeného daňovníkovi.

    2. Reverzné hybridné subjekty

    Od 1. januára 2022 má zákon o dani z príjmov upravovať tzv. reverzné hybridné subjekty. Ide o transpozíciu pravidiel smernice ATAD II.

    Pod pojmom reverzný hybridný subjekt možno zjednodušene rozumieť spoločnosť, ktorá sa v štáte založenia považuje za daňovú transparentnú (t. j. zdanenie sa má z pohľadu tohto štátu vykonať na úrovni spoločníka), a v štáte spoločníka je táto spoločnosť považovaná za samostatného daňovníka (t. j. zdanenie sa má z pohľadu druhého štátu vykonať na úrovni spoločnosti). Tento nesúlad môže viesť k tomu, že sa príjmy spoločnosti/spoločníkov nemusia zdaniť ani v jednom štáte.

    V zmysle nových ustanovení zákona o dani z príjmov pre reverzný hybridný subjekt sa príjmy (výnosy) pripadajúce na zahraničných (nerezidentných) spoločníkov spĺňajúcich kritérium 50 % a viac vo vzťahu k transparentným spoločnostiam budú zdaňovať na úrovni transparentnej spoločnosti (v SR ide o verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť alebo o iný subjekt s právnou subjektivitou a bez právnej subjektivity zdaňovaný na úrovni spoločníkov alebo príjemcov príjmu) sadzbou dane z príjmov osôb vo výške 21 %, ak tieto príjmy (výnosy) nerezidenta nie je možné zdaniť prostredníctvom stálej prevádzkarne v SR podľa § 16 ods. 3 alebo podľa § 16 zákona o dani z príjmov a príjmy (výnosy) nebudú zdanené ani v štáte rezidencie nerezidenta, ani v zahraničí. Na zahraničných spoločníkov transparentných spoločností sa budú vzťahovať aj ďalšie oznamovacie povinnosti.

    Uvedené pravidlá sa nemajú uplatniť v prípade subjektov kolektívneho investovania.

    3. Registrácia

    Podľa predloženej novely ZDP by mal správca dane zaregistrovať z úradnej moci na účely dane z príjmu fyzické a právnické osoby zapísané do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Správca dane ich zaregistruje z úradnej moci, a to na základe prvého podaného daňového priznania. V prípade osôb, ktoré nebudú registrované z úradnej moci, naďalej platí registračná povinnosť v určených prípadoch.
    Po novom by teda daňové subjekty, ktoré sú zapísané v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, nemuseli žiadať o registráciu správcu dane tak, ako to funguje teraz. Správca dane ich automaticky zaregistruje z úradnej moci, a to do 30 dní od zverejnenia v registri.

    Z dôvodu zabezpečenia riadnej technickej funkcionality finančnej správy sa navrhuje posunutie registrácie daňovníkov zv úradnej moci až od 1. januára 2022.

    4. Daňový poriadok – odklad platenia dane a povolenie splátok

    Daňovník má v zmysle daňového poriadku právo požiadať správcu dane o povolenie odkladu platenia dane alebo o platenie dane v splátkach. Pokiaľ správca dane vyhovie takejto žiadosti, je podľa súčasných pravidiel daňovník okrem iného povinný za dobu odkladu zaplatiť úrok 10 % p. a. zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky.
    Predkladaná novela navrhuje od 1. januára 2021 zníženie tejto úrokovej sadzby na 3 %. To by malo daňovníkov motivovať k väčšiemu využitiu tohto inštitútu počas súčasnej ekonomickej recesie. Zároveň sa navrhuje, aby sa táto znížená úroková sadzba mohla povoliť aj spätne ku dňu splatnosti dane a aby sa použila aj na tie odklady a splátky, ktoré boli povolené pred účinnosťou zákona.

    5. „Covid príspevky“

    Novela zákona navrhuje, aby plnenia, ktoré sú poskytované v rámci aktívnej politiky práce v nadväznosti na zamedzenie nepriaznivých vplyvov pandémie, boli oslobodené od zdanenia. Ide o príspevky na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu.

    V súvislosti s oslobodením plnení je potrebné upozorniť, že z daňových výdavkov bude potrebné vylúčiť výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane.
    Oslobodenie sa prvýkrát použije už pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2020, t. j. bude sa vzťahovať aj na plnenia prijaté počas roka 2020.

    Praktické dôsledky

    Od 1. januára 2021 má nadobudnúť účinnosť vládny návrh zákona, ktorý prináša dôležité zmeny zákona o dani z príjmov, ako aj zákona o správe daní. Predložený príspevok sumarizuje významné zmeny novely, ktoré sa dotknú fyzických aj právnických osôb.

    Máte akékoľvek ďalšie otázky k tejto téme? Neváhajte ma kontaktovať.

    Ján Somoši
    +421 910 820 219

  • Novela zákona o dani z príjmov – zmeny v oblasti zdaňovania fyzických osôb

    Nedávno predložená novela (ďalej „novela“) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej „ZDP“) prináša niekoľko dôležitých zmien v oblasti zdaňovania fyzických osôb. Najvýznamnejšie z nich sú:

    • Podľa súčasného znenia ZDP sú fyzické osoby považované za slovenských daňových rezidentov, ak sú fyzicky prítomné (t. j. obvykle sa zdržiavajú) na území Slovenskej republiky (ďalej „SR“) najmenej 183 dní v kalendárnom roku. Na účely 183-dňového testu je zohľadnený každý, a to aj čiastočne strávený deň na území SR počas kalendárneho roka. V zmysle súčasnej výnimky v ZDP sa časový test nevzťahuje na osoby, ktoré vstupujú na územie SR denne alebo v dohodnutých časových intervaloch z dôvodu výkonu práce (napr. zamestnanci dochádzajúci denne za prácou v SR zo zahraničia).
    • Novela však ruší výnimku uvedenú vyššie. Z tohto dôvodu by zamestnanci, ktorí dochádzajú na územie SR denne a ktorí strávili v SR v dôsledku výkonu pracovných činností viac ako 183 dní, mohli byť z hľadiska slovenskej daňovej legislatívy považovaní za slovenských daňových rezidentov, ktorí môžu byť zdaňovaní z ich celosvetových príjmov v SR.
    • V súvislosti s navrhovanou novelou sa zdroj príjmov daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (slovenskí daňoví nerezidenti) rozširuje o príjem z predaja virtuálnej meny, ak platba pochádza od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky.
    • Novela takisto ruší nasledujúce oslobodenia v oblasti dane z príjmov fyzických osôb:
      • Novela ruší oslobodenie príspevku na rekreáciu a príspevku na športovú činnosť dieťaťa od dane, ktoré zamestnancom poskytuje ich zamestnávateľ. Podľa navrhovaného znenia novely by sa takéto príspevky považovali za zdaniteľný príjem, ktorý bude okrem iného aj predmetom sociálneho a zdravotného poistenia. Táto zmena by však nemala mať vplyv na príspevky poskytnuté do 31. decembra 2020.
      • Novelou sa ruší aj oslobodenie peňažných plnení poskytovaných zamestnávateľom pri príležitosti letných dovoleniek a vianočných sviatkov (tzv. 13. a 14. plat). Oslobodenie od dane by sa však naďalej malo vzťahovať na plnenia vykonané najneskôr do 31. decembra 2020 za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené súčasným znením ZDP.
      • Navrhovaným znením novely by sa mala od roku 2021 zrušiť aj nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť (ktorej hodnota závisí od výšky preukázateľne vynaložených výdavkov počas kúpeľnej starostlivosti). Podľa novely výdavky na kúpeľnú starostlivosť vynaložené v roku 2021 je možné uplatniť za zdaňovacie obdobie roka 2020, ak sa kúpeľná starostlivosť začala ešte v roku 2020 a sú splnené ďalšie podmienky stanovené v ZDP.
    • Na druhej strane novela rozširuje daňové zvýhodnenie dvojnásobného daňového bonusu, ktoré bolo možné doteraz uplatniť na nezaopatrené deti mladšie ako 6 rokov. V tejto súvislosti novela stanovuje, že od 1. januára 2021 môže daňovník uplatniť dvojnásobný daňový bonus za každý kalendárny mesiac, kým jeho nezaopatrené dieťa nedosiahne vek 15 rokov. Po dosiahnutí 15. roku dieťaťa už daňovník môže uplatňovať len základnú sadzbu daňového bonusu.
    • Jednou z najvýznamnejších zmien novely je aplikácia zníženej 15 % sadzby dane z príjmu zo samostatne zárobkovej činnosti. V tejto súvislosti by fyzická osoba, ktorá má nárok na zníženú sadzbu dane (15 %), mala byť v postavení tzv. mikrodaňovníka, ktorý je definovaný ako fyzická alebo právnická osoba s príjmom nepresahujúcim 49 790 eur v danom zdaňovacom období. V prípade, že osoba nespĺňa túto definíciu, mal by jej príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti podliehať obvyklým progresívnym sadzbám dane vo výške 19 % a 25 %.

    Predmetnú novelu budeme naďalej sledovať a o podstatných zmenách vás budeme včas informovať.

    Ak chcete získať viac informácií alebo máte akékoľvek otázky týkajúce sa tejto témy, neváhajte ma kontaktovať.

    Peter Bobčík
    +421 910 820 391

  • Zneužitie práva – predaj akcií s rozdielnou cenou – rozsudok NS SR

    Úvod

    V poslednom období Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) rozhodol vo viacerých zaujímavých sporoch v oblasti dane z príjmov týkajúcich sa zneužitia práva. V tomto čísle vám preto prinášame ďalší z jeho rozsudkov1.

    V tomto prípade sa správca dane a súd zaoberali rozdielnou predajnou cenou akcií spoločnosti emitovaných v rozdielnom období v rovnakej menovitej hodnote. Predaj všetkých akcií sa uskutočnil v jednom okamihu.

    Akcie mali byť pôvodne odpredané za dohodnutú trhovú cenu jednej akcie na základe zmluvy o kúpe akcií. V dodatku k zmluve o kúpe akcií si však zmluvné strany upravili kúpnu cenu tak, že akcie z jednotlivých emisií sa predávali za rozdielnu cenu.

    Pre priebeh sporu bolo podstatné, že príjmy z predaja časti cenných papierov, ktoré boli obstarané do konca roka 2003, podliehali oslobodeniu od dane z príjmov, zatiaľ čo príjmy z predaja cenných papierov obstaraných od začiatku roka 2004 nepodliehali oslobodeniu. Podľa očakávania čitateľov v dodatku sa stanovila vyššia cena pri akciách obstaraných do konca roka 2003.

    K argumentom správneho orgánu a súdov

    Správca dane nerozporoval zmluvnú voľnosť daňového subjektu slobodne stanoviť ich predajnú cenu. Zároveň však dodal, že táto voľnosť nezbavuje zmluvné strany správnej aplikácie daňových predpisov, najmä ak predmet zmluvy – plnenie indikuje účelové obchádzanie, znižovanie daňovej povinnosti alebo konanie, pri ktorom dochádza k nevhodnej účelovej aplikácii daňového práva spôsobom, ktorý predstavuje jeho zneužitie.

    Správca dane teda neakceptoval ceny stanovené dodatkom, pri výpočte dane však uplatnil vážený aritmetický priemer. Správca dane odôvodňoval svoj postup skutočnosťou, že všetky akcie mali rovnakú menovitú hodnotu, predaj bol realizovaný len v jeden deň a zmluvne bola pôvodne dojednaná rovnaká cena za akciu pri všetkých emisiách.

    Za rozhodujúcu považoval skutočnosť, že dodatok k zmluve uzatvorili zmluvné strany až po tom, ako daňový subjekt dostal stanovisko Ministerstva financií SR, ktoré potvrdzovalo, že ak v akciovej spoločnosti zvýšili základné imanie po roku 2003 vydaním nových akcií a následne dôjde k predaju týchto akcií, príjem z ich predaja nie je oslobodený od dane z príjmov.

    Obrane daňového subjektu neprospelo ani to, že v dodatku kupujúci súhlasil s dojednaním o prerozdelení základnej kúpnej ceny výlučne na žiadosť predávajúcich.

    Implikácie do praxe

    Tento rozsudok možno vnímať ako ďalšiu lastovičku v chápaní právneho formalizmu v podmienkach slovenského daňového práva. Daňovým subjektom poskytuje možnosť lepšie pochopiť postup správcov dane, ako aj súdov v prípade, ak sa uskutočňuje transakcia, ktorej výsledkom je získanie daňovej výhody bez ekonomického opodstatnenia.

    Ak máte akékoľvek otázky k tejto alebo inej téme, neváhajte ma kontaktovať.

    Peter Feiler
    +421 910 820 348

  • Daň z pridanej hodnoty

    Rozsudok SD EÚ vo veci C-528/19 Mitteldeutsche Hartstein-Industrie AG:

    Odpočítanie DPH z prác vykonávaných v prospech obce na verejnej komunikácii (tzv. vyvolané investície)

    V súvislosti s nárokom na odpočítanie DPH v prípade tzv. vyvolaných investícií Súdny dvor Európskej únie („SD EÚ“) vydal v septembri rozhodnutie vo veci C-528/19 Mitteldeutsche Hartstein-Industrie AG. Konkrétne išlo o práce vykonávané v prospech obce na verejnej komunikácii, ktorá viedla k vápencovému lomu. SD EÚ sa okrem toho zaoberal otázkou, či rozšírenie verejnej komunikácie uskutočnené bezodplatne v prospech obce predstavuje dodanie tovaru za protihodnotu.

    Situácia

    Spoločnosť Mitteldeutsche Hartstein-Industrie AG (ďalej budeme pre účely zjednodušenia referovať na spoločnosť ako na „prevádzkovateľa lomu“) je riadiacou holdingovou spoločnosťou a spolu s ďalšími spoločnosťami tvoria DPH skupinu. Prevádzkovateľ lomu získal povolenie na opätovné otvorenie a využívanie vápencového lomu. Udelenie tohto povolenia však bolo podmienené úpravou prístupovej cesty vedúcej k tomuto lomu, konkrétne rozšírením verejnej cesty patriacej obci, aby bola umožnená premávka ťažkých nákladných vozidiel. Verejná cesta zostala neobmedzene prístupná verejnosti.

    V daňovom priznaní DPH skupiny bolo uplatnené odpočítanie DPH z nákladov na stavebné práce súvisiace s úpravou cesty. Nemecký správca dane sa však na základe daňovej kontroly domnieval, že rozšírením predmetnej komunálnej cesty prišlo k bezodplatnému dodaniu diela obci, ktoré malo podliehať DPH.

    V tejto súvislosti boli SD EÚ položené nasledujúce prejudiciálne otázky:

    1) Má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie DPH z prác na rozšírení verejnej komunikácie vykonaných v prospech obce?

    SD EÚ vo svojom rozsudku zdôrazňuje, že nárok na odpočet DPH vyžaduje existenciu priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a súvisiacim plnením na výstupe. Ak to tak nie je, alternatívne je potrebné skúmať, či výdavky vynaložené na kúpu tovarov a služieb na vstupe sú súčasťou celkových nákladov súvisiacich s celkovou hospodárskou činnosťou tejto zdaniteľnej osoby.

    Súdny dvor potvrdil, že práce spočívajúce v rozšírení komunálnej cesty boli nevyhnutné na prevádzku kameňolomu, a to z praktického aj právneho hľadiska. Bez prác na rozšírení predmetnej komunálnej cesty by prevádzkovanie kameňolomu v praxi nebolo možné. Náklady na plnenie prijaté na vstupe v súvislosti s výstavbou cesty boli súčasťou nákladov na plnenia uskutočnené spoločnosťou na výstupe. Okolnosť, že sa verejnosť môže na predmetnej komunálnej ceste bezplatne pohybovať, je podľa Súdneho dvora EÚ irelevantná. Práce spočívajúce v rozšírení tejto cesty neboli vykonané pre potreby dotknutej obce alebo verejnej dopravy, ale s cieľom prispôsobiť predmetnú komunálnu cestu premávke ťažkých nákladných vozidiel pre potreby lomu.

    V nadväznosti na podobný rozsudokSD EÚ konštatoval, že odpočítanie DPH je možné priznať len v rozsahu, v akom vykonané práce nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa (zabezpečenie prevádzky kameňolomu). Odpočítanie dane by nebolo možné v tej časti, ktorá by takýto rozsah prekročila.

    2) Predstavuje povolenie na prevádzkovanie kameňolomu protihodnotu za práce na rozšírení verejnej komunikácie?

    V druhej otázke sa SD EÚ zaoberal tým, či povolenie na prevádzkovanie kameňolomu poskytnuté jednostranne správnym orgánom predstavuje protihodnotu získanú zdaniteľnou osobou, ktorá bez peňažnej protihodnoty vykonala práce spočívajúce v rozšírení komunálnej cesty, čo by viedlo k povinnosti odviesť DPH na výstupe.
    SD EÚ konštatoval, že nemožno preukázať priamu súvislosť medzi dodaním prác spočívajúcich v rozšírení predmetnej komunálnej cesty dotknutej obci a udelením povolenia na prevádzkovanie vápencového lomu. Dôvodom bola okrem iného neexistencia právneho vzťahu medzi poskytovateľom služby a príjemcom, keďže právny vzťah nemôže založiť jednostranné rozhodnutie orgánu verejnej moci. Súd ďalej dôvodil, že odovzdanie prác na komunálnej ceste bolo v skutočnosti podmienkou na výkon práva a z týchto dôvodov povolenie na výkon práva nemôže byť považované za protihodnotu za vykonané práce.

    3) Sú práce na rozšírení verejnej komunikácie, vykonané bezodplatne zdaniteľnou osobou v prospech obce, dodaním tovaru za protihodnotu?

    V poslednej časti rozsudku sa SD EÚ zaoberal otázkou, či práce na rozšírení komunálnej cesty sprístupnenej verejnosti vykonané bezodplatne zdaniteľnou osobou v prospech obce predstavujú dodanie tovaru za protihodnotu.

    Podľa nemeckej legislatívy sa poskytnutie stavebných prác považuje za dodanie nehnuteľnosti (tovaru). Bezodplatné dodanie tovaru všeobecne podlieha DPH bez ohľadu na to, či súvisí, alebo nesúvisí s ekonomickou činnosťou platiteľa, a to s cieľom zabrániť prípadom nezdanenej konečnej spotreby.

    Súdny dvor však napriek tomu dospel k záveru, že v danom prípade dodanie prác nepredstavuje plnenia, ktoré musia byť považované za dodanie tovaru za protihodnotu, a teda prevádzkovateľ lomu nemusí odvádzať DPH na výstupe. Podľa SD EÚ je potrebné upriamiť pozornosť na skutočné konečné využitie predmetnej cesty. Verejná komunikácia bola rozšírená primárne s tým cieľom, aby uspokojila potreby prevádzkovateľa lomu. Uskutočnené práce majú priamu a bezprostrednú súvislosť s jeho celkovou hospodárskou činnosťou, v rámci ktorej sa uskutočňujú zdaniteľné plnenia.

    SD EÚ taktiež zdôraznil, že vzhľadom na okolnosti prípadu nemohlo dôjsť k nezdaneniu konečnej spotreby ani k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

    Aké sú praktické dôsledky?

    Záver, ku ktorému dospel SD EÚ, že bezodplatné dodanie tovaru nemusí za určitých okolností podliehať DPH, sa javí ako prelomový najmä v porovnaní s predchádzajúcimi rozsudkami SD EÚ.3

    Toto rozhodnutie Súdneho dvora EÚ môže mať priaznivý vplyv predovšetkým na developerské spoločnosti, ako aj na platiteľov DPH, ktorí uhrádzajú práce na cudzom majetku. Taktiež môže za určitých okolností podporiť pozíciu daňovníkov v sporoch so správcom dane v prípade uznania nároku na odpočet DPH pri poskytnutí bezodplatných plnení.

    V praxi však treba vziať do úvahy konkrétne skutkové a právne okolnosti každého prípadu a k vyvolaným investíciám pristupovať obozretne. Pri uplatnení nároku na odpočítanie DPH je nevyhnutné preukázať, že vyvolané investície skutočne súvisia s ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby a nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa.

    Ak máte akékoľvek otázky k tejto alebo inej téme, radi vám ich zodpovieme.

    Stanislava Kocková
    +421 910 820 323

  • Právne novinky

    Štátna pomoc podnikom v súvislosti s pandémiou – právne možnosti a limity podľa práva EÚ

    Pandémia COVID-19 ohrozuje nielen oblasť verejného zdravia, ale má rozsiahle dôsledky aj na ekonomiku. Členské štáty prijali prísne preventívne opatrenia s cieľom zamedziť alebo spomaliť šírenie pandémie. V dôsledku týchto opatrení mnohé podniky zatvorili či obmedzili svoje prevádzky a negenerovali žiadne tržby. Postihnuté však boli aj podniky na iných stupňoch dodávateľského reťazca, ktoré zaznamenali prerušenie dodávok surovín či znížený dopyt po svojich výrobkoch. Mnohé podniky sa dokonca dostali do existenčných problémov. Pandémia preto vyvolala potrebu masívne a bezprecedentne podporiť ekonomiku a zasiahnuté podniky. Kým niektoré podporné opatrenia sa vzťahujú plošne na celé hospodárstvo, iné sa aplikujú selektívne len na vybrané podniky alebo odvetvia hospodárstva a napĺňajú znaky štátnej pomoci v zmysle článku 107 Zmluvy o fungovaní EÚ. Keďže selektívna štátna pomoc môže deformovať hospodársku súťaž na jednotnom trhu Únie, každé poskytnutie štátnej pomoci zo strany členských štátov musí byť v súlade s európskymi pravidlami pre štátnu pomoc a v princípe schválené Európskou komisiou.

    V tomto článku rozoberieme jednotlivé právne nástroje upravené legislatívou EÚ, ktoré umožňujú členským štátom podporovať postihnuté podniky a tým zmierniť ekonomické a sociálne následky pandémie.

    Dočasný rámec

    V reakcii na vypuknutie pandémie Európska komisia prijala Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19 (ďalej „dočasný rámec“) zo dňa 19. marca 2020, ktorý sa má uplatňovať do 30. júna 2021. Cieľom dočasného rámca je poskytnúť členským štátom flexibilitu pri využívaní pravidiel štátnej pomoci nato, aby podnikom zabezpečili potrebné finančné prostriedky a zachovali kontinuitu ekonomickej činnosti. Dočasný rámec zaviedol päť kategórií štátnej pomoci:

    1. priame granty, vratné zálohové platby a selektívne daňové zvýhodnenia
    2. štátne záruky za úvery, ktoré banky poskytli podnikom
    3. dotované úrokové sadzby na verejné úvery pre podniky
    4. záruky pre banky, ktoré sprostredkúvajú štátnu pomoc reálnej ekonomike
    5. krátkodobé poistenie vývozných úverov

    Dňa 3. apríla 2020 Komisia prijala prvý dodatok k dočasnému rámcu, ktorý mal za cieľ jednak umožniť členským štátom urýchliť výskum, testovanie a výrobu výrobkov dôležitých na boj proti pandémii COVID-19, ako sú vakcíny, lieky, zdravotnícke pomôcky, dezinfekčné látky či ochranné prostriedky, a jednak chrániť pracovné miesta v postihnutých odvetviach a regiónoch a podporovať hospodárstvo v súvislosti s vypuknutím COVID-19. Zaviedol ďalších päť kategórií štátnej pomoci:

    6. podpora výskumu a vývoja súvisiaceho s COVID-19
    7. investičná pomoc na infraštruktúru na testovanie a rozširovanie výroby súvisiacich s COVID-19
    8. investičná pomoc na výrobu produktov relevantných na boj proti COVID-19
    9. pomoc v podobe odkladov platby daní a/alebo príspevkov zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie
    10. pomoc vo forme mzdových dotácií pre zamestnancov s cieľom zabrániť prepúšťaniu

    Dňa 8. mája 2020 Komisia prijala druhý dodatok k dočasnému rámcu, ktorým zaviedla aj rekapitalizačné opatrenia, t. j. verejnú podporu vo forme nástrojov vlastného imania a hybridných kapitálových nástrojov vlastného imania. Dňa 29. júna 2020 Komisia prijala tretí dodatok k dočasnému rámcu, precizujúci a doplňujúci jeho znenie. Napokon 13. októbra 2020 Komisia prijala aj štvrtý dodatok k dočasnému rámcu, ktorý pridal ďalší typ pomoci vo forme podpory fixných nákladov tých podnikov, v prípade ktorých pandémia COVID-19 viedla k pozastaveniu alebo obmedzeniu ich podnikateľskej činnosti, ktoré nie sú kryté inými zdrojmi.

    Proces schvaľovania pomoci zo strany Komisie je expresne rýchly. Komisia schvaľuje opatrenia štátnej pomoci už do niekoľkých dní až týždňov odo dňa prijatia úplnej notifikácie. Členské štáty musia preukázať, že nimi navrhované opatrenia štátnej pomoci sú nevyhnutné, vhodné a primerané na splnenie daného cieľa. Komisia schvaľuje pomoc najmä z dôvodu potreby napraviť vážne narušenie hospodárstva členského štátu. Po poskytnutí pomoci musia členské štáty zabezpečiť, aby sa viedli podrobné záznamy a archivovali sa desať rokov od udelenia pomoci.

    Európska úprava štátnej pomoci sa vzťahuje na opatrenie štátnej pomoci, ak jeho zdroje pochádzajú z národných rozpočtov členských štátov a tiež ak pochádzajú z prostriedkov Únie. Keď je však schéma pomoci prijatá podľa dočasného rámca spolufinancovaná aj z európskych fondov, je potrebné rešpektovať aj osobitné pravidlá platné pre tieto fondy.

    Podľa dočasného rámca boli v Slovenskej republike prijaté nasledovné schémy: schéma na udržanie zamestnanosti (SA.56986), schéma dotácií na nájomné (SA.57599), schéma na podporu výskumu a vývoja pre COVID-19 (SA.57829), schéma na podporu inovatívnych podnikov (SA.58054) a schémy na podporu základných potrieb likvidity (SA.57485, SA.57484 a SA.57483). V porovnaní s inými členskými štátmi je počet schém prijatých Slovenskou republikou nízky.

    Ďalšie nástroje štátnej pomoci

    Členské štáty môžu poskytnúť pomoc na prekonanie ekonomických dôsledkov pandémie nielen na základe dočasného rámca v znení jeho dodatkov, ale aj na základe iných pravidiel štátnej pomoci EÚ.

    Štátnu pomoc v súvislosti s pandémiou COVID-19 bez notifikácie Komisie možno poskytnúť najmä na základe nariadenia de minimis a všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, a to za predpokladu, že sa budú rešpektovať vymedzené stropy a ďalšie podmienky stanovené v týchto predpisoch. Platnosť týchto nariadení Komisia predĺžila do 31. decembra 2023. Kapitálovú podporu, najmä pre inovačné podniky, môžu členské štáty poskytovať napríklad v zmysle usmernení o rizikovom financovaní.

    Členské štáty môžu takisto prijať opatrenia na náhradu škody podnikom na základe článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ktoré umožňuje schváliť štátnu pomoc určenú na náhradu škody priamo spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami. Vypuknutie nákazy COVID-19 predstavuje takúto mimoriadnu udalosť. Škoda musí vzniknúť v dôsledku pandémie a byť ňou priamo zapríčinená. Toto ustanovenie sa môže aplikovať na mimoriadne zasiahnuté odvetvia, ako sú pohostinstvo, cestovný ruch, maloobchod a doprava, predovšetkým letecká doprava. Komisia už schválila na základe tohto ustanovenia mnoho opatrení členských štátov, no vo vzťahu k SR zatiaľ žiadne.

    Podporné opatrenia nezakladajúce štátnu pomoc

    Ako sme už uviedli, členské štáty môžu podporiť ekonomiku aj opatreniami nezakladajúcimi štátnu pomoc za predpokladu, že sa vzťahujú na celú oblasť hospodárstva. Príklady týchto opatrení Komisia uvádza v Oznámení o koordinovanej hospodárskej reakcii na vypuknutie nákazy COVID-19 zo dňa 13. marca 2020. Ide o opatrenia, ktoré sa uplatňujú na všetky podniky a ktoré sa týkajú dotácií na mzdy a subvencovanie skráteného pracovného času vo všetkých odvetviach alebo pozastavenia platieb dane z príjmu právnických osôb, dane z pridanej hodnoty alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie. Taktiež môže ísť o finančnú podporu priamo pre spotrebiteľov na kompenzáciu zrušených služieb alebo lístkov nepreplatených dotknutými prevádzkovateľmi.

    Záverom možno konštatovať, že štátna pomoc predstavuje najdôležitejší nástroj na podporu podnikov zasiahnutých pandémiou.

    V prípade, ak by ste mali záujem prekonzultovať jednotlivé nástroje štátnej pomoci, alebo ak by ste mali akúkoľvek inú požiadavku týkajúcu sa nástrojov na podporu zmiernenia ekonomických následkov na váš podnik, neváhajte nás kontaktovať.

    Katarína Cangárová
    +421 910 820 203

  • Zobraziť citácie

    [1] sp. zn. 3Sžfk/8/2019

    [2] C-132/16 Iberdrola Immobiliaria 

    [3] napr. rozsudok vo veci C-48/97, Kuwait Petroleum

Zhrnutie

Daňové a právne novinky - 10/11 2020.

Prihláste sa na odber EY Daňových a právnych noviniek prostredníctvom formulára.

O tomto článku

Autor: Tatiana Knošková

associate partner a líder právneho poradenstva EY Law na Slovensku

Tatiana je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2006 je členkou Slovenskej advokátskej komory.

Related topics Tax