7 min. čítania 27. septembra 2022
Pohľad na hory v rámčeku Reframe your future, na pozadí okná kancelárie

Kedy sa prejaví vplyv klimatických správ v oblasti dekarbonizácie?

Autor: Matthew Bell

EY Global Climate Change and Sustainability Services Leader

Climate change and sustainability leader. Engaging in purposeful change and creating long-term value for global organizations. Savvy in science and technology.

Prispievatelia
7 min. čítania 27. septembra 2022
Related topics Assurance Sustainability

Ukázať zdroje

  • Global Climate Risk Barometer Report (pdf)

Štvrtý globálny barometer klimatických rizík (EY Global Climate Risk Barometer) odhalil, že spoločnosti stále nepremietajú zverejnené informácie do konkrétnych opatrení.

V skratke
  • Hoci čoraz viac spoločností podáva správy o klimatických rizikách, neposkytujú zmysluplné komentáre k výzvam, ktorým čelia.
  • Väčšina opýtaných spoločností (51 %) stále nevykonáva analýzu scenárov alebo nezverejňuje zistené výsledky.
  • Len 29 % opýtaných spoločností uvádza vo svojich finančných výkazoch informácie týkajúce sa klímy, a to kvalitatívne aj kvantitatívne. 

Spoločnosti venujú oveľa viac času príprave klimatických správ, ktoré stále častejšie vychádzajú z odporúčaní pracovnej skupiny pre finančné informácie súvisiace s klímou (TCFD). Napriek tomu sa ich zverejnenia stále nepremietajú do praktických stratégií na urýchlenie dekarbonizácie. Prečo je to tak? Túto otázku skúma štvrtý globálny barometer klimatických rizík spoločnosti EY,  EY Global Climate Risk Barometer (pdf), ktorý je komplexnou analýzou zverejnených informácií viac ako 1 500 spoločností v 47 krajinách.

Tieto postrehy sú súčasťou série článkov v oblasti CFO agendy nazvanej EY CFO Imperative Series, ktorá finančným lídrom poskytuje kľúčové odpovede a poznatky, aby mohli prehodnotiť budúcnosť svojich organizácií.

Pokrytie a kvalita sa síce zvyšujú, no medzery zostávajú

Z prieskumu, ktorý bol založený na komplexnej metodike priraďovania skóre, vyplynulo, že z analyzovaných podnikových správ dosiahlo pokrytie odporúčaní TCFD 84 %, čo predstavuje prudký nárast zo 70 % v roku 2021. Zatiaľ čo pokrytie dosiahlo vysoké skóre, priemerné skóre za kvalitu bolo len 44 %, čo je minimálny nárast oproti minuloročnému skóre 42 %. Veľký rozdiel medzi pokrytím a kvalitou naznačuje, že hoci viac spoločností vo svojich správach informuje o klimatických rizikách, v skutočnosti nejde o zmysluplné informácie vzhľadom na výzvy, ktorým čelia.

Zaujímavé je, že jedným z prvkov rámca TCFD, ktorý tento rok vykázal výrazné zlepšenie kvality zverejňovaných informácií, bola stratégia, pričom priemerné skóre kvality stratégie sa vyšplhalo z 38 % v roku 2021 na 42 %. Tento výsledok pravdepodobne odzrkadľuje povedomie spoločností, ktoré reflektuje meniace sa politické a regulačné prostredie v súvislosti so zverejňovaním informácií. Napríklad v prvých dvoch navrhovaných štandardoch pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti z dielne Medzinárodnej rady pre štandardy udržateľnosti (ISSB) sa stratégia uvádza ako dôležitý komponent.

V rámci sektorov a regiónov panujú veľké rozdiely medzi lídrami a tými, čo zaostávajú

Prieskum poukazuje na to, že niektoré trhy a niektoré sektory sú v klimatickom reportingu jednoznačnými lídrami, zatiaľ čo iné trhy a sektory výrazne zaostávajú. Z pohľadu trhu je na vrchole rebríčka z hľadiska pokrytia (99 %) aj kvality (62 %) Spojené kráľovstvo. Tesne za ním nasleduje Japonsko, ktoré získalo skóre 96 % za pokrytie a skóre 56 % za kvalitu. Tieto skóre reflektujú skutočnosť, že dané zverejnenia sú na oboch trhoch povinné. Blízky východ dosahuje v barometri najhoršie výsledky, a to z hľadiska pokrytia aj z hľadiska kvality zverejňovania, čo odráža jeho menej vyspelý regulačný rámec pre vykazovanie ESG aspektov.

Z hľadiska priemyselných sektorov nie je prekvapením, že vyššie skóre za zverejňovanie informácií vo všeobecnosti získali sektory, ktoré sú najviac vystavené riziku prechodu. Sektor energetiky získal najvyššie skóre za pokrytie — 93 % — a o najvyššie skóre za kvalitu — 51 % — sa delí s poistným sektorom. Energetické spoločnosti sa snažia reagovať na požiadavky svojich investorov, ktorí sa dožadujú väčšej transparentnosti v súvislosti s ich stratégiami v oblasti dekarbonizácie. „Sektor energetiky by mal byť vnímaný ako dôležitá platforma prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo,“ poznamenáva Matt Handford, riaditeľ pre zmenu klímy a udržateľnosť, Ernst & Young LLP, „ktorá sa vyvíja v súlade s očakávaniami investorov a regulačných orgánov, ako aj očakávaniami trhov v širšom zmysle.“

Sektor energetiky by mal byť vnímaný ako dôležitá platforma prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktorá sa vyvíja v súlade s očakávaniami investorov a regulačných orgánov, ako aj očakávaniami trhov v širšom zmysle.

Sektor poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva zaostáva za väčšinou ostatných sektorov, pokiaľ ide o pokrytie aj kvalitu zverejňovaných informácií — čo je znepokojujúce vzhľadom na jeho vysokú zraniteľnosť voči dôsledkom zmeny klímy. Tento výsledok naznačuje, že tento sektor stále zápasí s citlivými otázkami týkajúcimi sa plánovania prechodu a s potenciálnym vplyvom rizík a príležitostí súvisiacich s klímou na jeho podnikanie.

Sektor finančných služieb je tiež značne vystavený riziku zmeny klímy. Rýchlejšie globálne otepľovanie by mohlo viesť k prudkému poklesu cien aktív, čo by zasiahlo súvahy bánk a správcov aktív a potenciálne destabilizovalo celý finančný systém. Okrem toho je poistný sektor vystavený rizikám hospodárskych strát spôsobených extrémnymi poveternostnými udalosťami.

Závažnosť rizík, ktorým poisťovatelia, ako aj vlastníci a správcovia finančných aktív čelia, pomáha vysvetliť, prečo sa v týchto sektoroch zaznamenalo výrazné medziročné zlepšenie v rozsahu aj kvalite klimatických správ. Správcovia aktív si tiež uvedomujú, že tým, ako sami dávajú pozitívny príklad, účinne vyvíjajú tlak na spoločnosti, do ktorých investujú, aby pripravovali komplexnejšie správy o klimatických rizikách. „Poskytovanie lepších finančných informácií súvisiacich s klímou je pre investorov príležitosťou, aby prešli od slov k činom a začali sa aktívne podieľať na zvyšovaní kvality klimatického reportingu,“ vysvetľuje Emma Herdová, partnerka EY Oceánia pre oblasť zmeny klímy a udržateľnosti.

Poskytovanie lepších finančných informácií týkajúcich sa klímy je pre investorov príležitosťou, aby prešli od slov k činom a začali sa aktívne podieľať na zvyšovaní kvality klimatického reportingu.
Emma Herd
partnerka EY Oceánia pre oblasť zmeny klímy a udržateľnosti

Analýza rizík odhaľuje nové príležitosti

Takmer polovica (49 %) opýtaných spoločností v tohtoročnom barometri uviedla, že vykonala analýzu scenárov, čo je výrazný nárast oproti 41 % v roku 2021. Najčastejšie sa uvádzali scenáre RCP 8,5 (budúcnosť s vysokými emisiami) a RCP 2,6 (budúcnosť s veľmi nízkym rizikom), čo naznačuje, že spoločnosti sa pripravujú na pesimistické aj optimistické scenáre.

Tri štvrtiny (75 %) opýtaných spoločností vykonali analýzu rizík, v ktorej sa takmer identicky zamerali na fyzické riziká a riziká prechodu. Takmer dve tretiny (62 %) spoločností vykonali analýzu príležitostí, v rámci ktorej sa najčastejšie uvádzali „produkty a služby“.

Spoločnosti v sektore energetiky zverejňujú svoje stratégie dekarbonizácie častejšie ako spoločnosti v ktoromkoľvek inom sektore, čo odráža kľúčovú úlohu energetiky pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo. Viac ako štyri pätiny opýtaných energetických spoločností (81 %) zverejnili buď konkrétnu „net-zero“ stratégiu, plán prechodu, alebo stratégiu dekarbonizácie, pričom priemer za všetky sektory bol 61 %. 

Predstavenstvá a tímy vrcholového manažmentu by mali využívať svoje zverejnenia na informovanie zainteresovaných strán, najmä investorov, o tom, ako chápu a riadia svoje riziká v praxi.
Dr. Matthew Bell
vedúci globálnych služieb EY v oblasti zmeny klímy a udržateľnosti

Finančný vplyv zverejňovaných informácií sa ešte len začína prejavovať

Zatiaľ čo spoločnosti zlepšujú rozsah a množstvo zverejňovaných informácií o klíme, v integrácii svojich klimatických správ do finančných výkazov dosahujú len obmedzený pokrok. Toto kľúčové zistenie môže pomôcť vysvetliť, prečo sa nezdá, že by zverejňované informácie urýchľovali proces dekarbonizácie: ich finančná relevantnosť nie je jasná. Barometer zistil, že menej ako tretina (29 %) opýtaných spoločností uvádza vo svojich finančných výkazoch otázky súvisiace s klímou medzi kvalitatívnymi aj kvantitatívnymi aspektmi. 

Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa spoločnosti môžu zdráhať uvádzať otázky súvisiace s klímou vo svojich finančných výkazoch. Po prvé, finančné tímy nemusia mať dostatočné znalosti na to, aby pochopili, kde sa v kontexte výkazov nachádzajú klimatické riziká. Po druhé, existuje nesúlad v časových horizontoch, keďže finančné výkazy sa vzťahujú na pomerne krátke časové obdobie, zatiaľ čo klimatické riziká sú relevantné v oveľa dlhšom časovom horizonte. Nakoniec, neistota a variabilita spojené s klimatickými scenármi predstavujú výzvy v prípade, že by sme chceli tieto scenáre zahrnúť do finančných modelov. Bez ohľadu na to, zverejňovanie informácií je dôležitým krokom vpred, poznamenáva Dr. Matthew Bell, vedúci globálnych služieb EY v oblasti zmeny klímy a udržateľnosti. „Predstavenstvá a tímy vrcholového manažmentu by mali využívať svoje zverejnenia, aby informovali svoje zainteresované strany, najmä investorov, o tom, ako chápu a riadia svoje riziká v praxi,“ vysvetľuje.

Ako môže reporting pomôcť urýchliť dekarbonizáciu?

Reporting je dôležitou pomôckou v procese dekarbonizácie, pretože umožňuje spoločnostiam niesť zodpovednosť — voči sebe, ale aj ostatným. Napriek tomu reporting sám o sebe dekarbonizáciu nevykoná. Dekarbonizácia v konečnom dôsledku závisí od toho, či spoločnosti prijmú konkrétne opatrenia, ktoré budú fungovať v reálnom svete. Môže ísť napríklad o tieto opatrenia:

  • stanovenie zmysluplných cieľov a sledovanie pokroku v ich plnení
  • pravidelné prehodnocovanie stratégie a využívanie analýzy scenárov na stresové testovanie predpokladov
  • spolupráca s partnermi na dosiahnutí ambicióznych cieľov v oblasti dekarbonizácie
  • skúmanie možností v oblasti transformácie obchodných portfólií popri znižovaní emisií

Okrem toho existujú tri konkrétne spôsoby, ako môžu spoločnosti využiť podnikový reporting na podporu svojich stratégií:

  1. Uprednostnite významnosť: namiesto toho, aby ste sa snažili zamerať na každý štandard a metriku, sústreďte sa na to, aby ste vyrozprávali úderný, integrovaný dej o finančných rizikách a príležitostiach, ktoré zmena klímy predstavuje pre podnikanie.
  2. Porovnávajte sa s podobnými subjektmi: preskúmajte zverejnenia zákazníkov, konkurentov či dodávateľov, aby ste pochopili, ako oni reagujú na príležitosti a riziká, ktoré prináša zmena klímy.
  3. Pripravte sa na implementáciu nových štandardov ISSB: uistite sa, že spoločnosť má vhodné procesy a riadenie, aby mohla reagovať na vyššiu úroveň kontroly, ktorá bude sprevádzať medzinárodné prijatie celosvetového základného scenára pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti ISSB.

Úsilie o dekarbonizáciu musí získať na sile

Informácie, ktoré spoločnosti zverejňujú o klíme, ešte stále nie sú také komplexné, ako by si investori, regulačné orgány a iné zainteresované strany želali. Zdá sa, že ani nepomáhajú pri urýchľovaní procesu dekarbonizácie. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry totiž globálne emisie oxidu uhličitého súvisiace s energetikou vzrástli v roku 2021 o 6 % na 36,3 miliardy ton, čo je ich historicky najvyššia úroveň.1

Ak majú spoločnosti splniť svoje ambiciózne „net-zero“ ciele, musia odstrániť veľký nesúlad medzi zverejňovanými informáciami podľa rámca TCFD a vlastnými transformačnými cestami. Zverejňovanie informácií o klimatických rizikách by malo znamenať nielen odškrtávanie povinných políčok, ale aj pevný základ pre transformáciu podnikov.

Zhrnutie

Klimatické správy, ktoré spoločnosti pripravujú podľa odporúčaní TCFD, stále neobsahujú všetky informácie, ktoré by si investori, regulačné orgány a ďalšie zainteresované strany želali — ani ich kvalita nie je na dostatočnej úrovni. Okrem toho sa nezdá, že by sa vďaka nim urýchľoval proces dekarbonizácie.

Ak chcú organizácie splniť svoje „net-zero“ ciele, musia vyriešiť hlavný nesúlad medzi informáciami, ktoré zverejňujú, a svojou transformáciou v oblasti dekarbonizácie. 

Pre viac informácií neváhajte kontaktovať Mareka Mikolaja, partnera na oddelení uisťovacích služieb v EY na Slovensku.

O tomto článku

Autor: Matthew Bell

EY Global Climate Change and Sustainability Services Leader

Climate change and sustainability leader. Engaging in purposeful change and creating long-term value for global organizations. Savvy in science and technology.

Prispievatelia
Related topics Assurance Sustainability
  • Facebook
  • LinkedIn
  • X (formerly Twitter)