Najvyšší správny súd Českej republiky („NSS“) zverejnil v novembri 2021 prelomový rozsudok vo veci 3 Afs 54/2020–73 Eli Lilly.
V posudzovanom prípade sa NSS zaoberal otázkou, či marketingová služba fakturovaná českým distribútorom liekov materskej spoločnosti do Švajčiarska predstavuje (i) samostatné plnenie zdaniteľné vo Švajčiarsku, alebo (ii) podlieha českej DPH, pretože ide o vedľajšie neoddeliteľné plnenie k hlavnému plneniu, ktorým je dodanie liekov v ČR (dodanie marketingovej služby by sa tak malo zahrnúť do základu dane pri predaji liekov tak, ako to navrhoval súd nižšej inštancie).
Spoločnosť Eli Lilly súdny spor napokon vyhrala (obhájila, že ide o samostatné plnenie zdaniteľné vo Švajčiarsku). Vzhľadom na svoju viazanosť predmetom sporu však NSS detailnejšie neposudzoval konkrétny rozsah marketingových služieb, ani spôsob stanovenia súvisiacej odmeny. Hoci je záver českého NSS vcelku pozitívny (ak ho bez ďalšieho aplikujeme aj na slovenské podmienky), nedá sa automaticky aplikovať na platby v rámci skupiny za „akékoľvek“ marketingové služby.
V kontexte existujúcej cenovej regulácie pri dodaniach liekov sa na Slovensku platby za marketingové služby do určitej miery využívajú aj ako prostriedok na dosiahnutie primeranej ziskovosti distribútora liekov. Prefakturovávajú sa v rámci nich aj náklady, ktoré nesúvisia s marketingovými aktivitami (napr. prepravné náklady, škody na tovare, náklady na distribúciu, obratové a iné zľavy poskytnuté ďalej do reťazca). Práve pri časti tejto fakturácie, ktorá nepredstavuje skutočnú fakturáciu marketingových služieb, naďalej vnímame významné riziko, že sa daňové úrady budú snažiť priradiť časť odplaty k dodaniu liekov na Slovensku a dorubiť tak DPH.
Na manažovanie tohto rizika odporúčame dôsledné oddelenie marketingových a distribučných funkcií. V tejto súvislosti je okrem iného potrebné detailne preskúmať charakter nákladov, ktoré vstupujú do fakturácie marketingových služieb, a vylúčiť z nich určité typy a položky príznačné pre náklady súvisiace napríklad s distribučnými aktivitami, logistikou, alebo inými funkciami, ktoré nesúvisia s marketingovou podporou. Vylúčenie takýchto nákladov z fakturácie marketingových služieb bude, samozrejme, viesť k zníženiu celkovej ziskovosti spoločnosti, čo môže viesť k negatívnym dôsledkom z pohľadu transferového oceňovania.
V tejto súvislosti odporúčame zaoberať sa možnosťou dosiahnutia primeranej ziskovosti znížením nákladov na obstaranie tovarov – napríklad dohodnutím zľavy na ich nákup od dodávateľa, ktorá by pri jej správnom nastavení mohla znížiť riziko negatívneho ovplyvnenia marže v distribučnom reťazci z pohľadu cenovej regulácie. Keďže otázka spätných zliav a ich vplyv na maržu nie je v súčasnej cenovej legislatíve riešená, pri nastavovaní zliav s obchodným partnerom treba postupovať obozretne. Najmä jednoduché obratové zľavy, ktoré bežne vídať na trhu, s veľkou pravdepodobnosťou nebudú spĺňať účel sledovaný vyššie, keďže na maržu v konečnom dôsledku vplyv mať môžu . Pri nastavovaní systému zliav je preto vhodné pozerať sa komplexne na produkty, ktorých sa majú tieto zľavy týkať, na časové obdobie, za aké budú zľavy poskytované, ako aj na podmienky, od ktorých bude závisieť ich poskytnutie.
Pre úplnosť, taktiež bude potrebné upraviť aj vnútroskupinové zmluvy pokrývajúce distribúciu, ako aj marketing a zrevidovať celkové nastavenie z pohľadu transferového oceňovania.
