8 min. čítania 29. apríla 2021
Tax and Legal News 3-4/2021

Daňové a právne novinky 3-4/2021

Marián Bíž
Autor: Marián Bíž

vedúci partner EY na Slovensku, líder oddelenia daňového a právneho poradenstva

Absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave, špecializácia: dane a daňové poradenstvo, certifikovaný daňový poradca od roku 2006.

8 min. čítania 29. apríla 2021
Related topics Tax
Dať hlas

Ukázať zdroje

Daň z príjmov právnických a fyzických osôb

Súhrn nedávno schválených daňových opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19

V súvislosti s pretrvávajúcou pandémiou COVID-19 vo februári 2021 nadobudli účinnosť dve novely zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorý sa v praxi označuje ako „lex korona“.

Prvou novelou zákona č. 47/2021 Z. z. lex korona s účinnosťou od 6. februára 2021 boli upravené výdavky súvisiace s testovaním na COVID-19.

Druhou novelou zákona č. 57/2021 Z. z. lex korona s účinnosťou od 12. februára 2021 bolo prijaté ustanovenie o zavedení nulovej sadzby dane z DPH na respirátory typu FFP2 a FFP3.

Zároveň bolo s účinnosťou od 25. februára 2021 schválené nariadenie vlády č. 88/2021 Z. z., ktoré hovorí o upustení od vyrubenia úroku z omeškania a uloženia sankcie. Podrobnejšie uvádzame tieto daňové opatrenia nižšie:

  • Daňová uznateľnosť výdavkov na testovanie

Zavedením ustanovenia o výdavkoch v súvislosti s testovaním sú daňovými výdavkami počas obdobia pandémie aj výdavky (náklady) na testovanie na ochorenie COVID-19 vrátane výdavkov (nákladov) súvisiacich so zabezpečením testovania, ktoré boli vynaložené počas pandémie, pričom daňovo uznateľné sú:

  • ak ich vynaložil zamestnávateľ za zamestnanca, vrátane blízkej osoby žijúcej so zamestnancom v spoločnej domácnosti;
  • ak ich vynaložil daňovník – podnikateľ, SZČO na vlastné testovanie seba a blízkej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti;
  • ak ich vynaložil daňovník (FO aj PO) na fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť pre daňovníka v mieste jeho podnikania. Ak daňovník zabezpečil testovanie fyzických osôb, ktoré preňho vykonávajú činnosti v mieste jeho podnikania, je potrebné posúdiť zdaniteľnosť príjmu aj pre tieto fyzické osoby v závislosti od ich vzťahu k daňovníkovi.

Zároveň dodávame, že výdavky súvisiace s testovaním na COVID-19 je možné uplatniť aj spätne, t. j. aj za zdaňovacie obdobie 2020, pokiaľ tieto výdavky boli vynaložené v období pandémie (od vyhlásenia mimoriadnej situácie vládou SR dňa 12. marca 2020).

  • Nulová sadzba dane z DPH na respirátory

V snahe zabezpečiť cenovo dostupnejšie ochranné prostriedky pre širokú verejnosť bolo prijaté ustanovenie, ktorým sa zavádza nulová sadzba dane z DPH na respirátory typu FFP2 a FFP3. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 12. februára 2021 s obmedzenou možnosťou uplatnenia do 30. apríla, pričom dňa 30. marca bolo v skrátenom legislatívnom konaní schválené predĺženie tejto doby do 30. júna 2021, s účinnosťou od 31. marca 2021.

Nulová sadzba sa vzťahuje na dodanie respirátorov v tuzemsku, nadobudnutie respirátorov v tuzemsku z iného členského štátu a dovoz respirátorov do tuzemska. Právo platiteľa dane na odpočítanie dane zostáva zachované aj po zavedení nulovej sadzby, teda uplatnenie nulovej sadzby dane nie je dôvodom na krátenie vstupnej ceny dane koeficientom.

  • Odpustenie úrokov z omeškania a uloženia sankcií

Vláda SR zároveň 24. februára 2021 schválila nariadenie s účinnosťou od 25. februára 2021 o odpustení vyrubenia úroku z omeškania za nezaplatenie dane v stanovenej lehote alebo výške, ktoré sa stali splatnými v období od 12. marca do 31. decembra 2020.

Nariadenie zároveň ustanovuje odpustenie od uloženia pokuty v prípade nepodania daňového priznania, prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti v ustanovenej lehote, ktoré sa stali splatnými v období od 12. marca do 31. decembra 2020.

Podmienkou v oboch prípadoch je, že daňový subjekt si svoje povinnosti splní najneskôr do 30. júna 2021. Ustanovenie sa však nevzťahuje na miestne dane a poplatky za odpady.

Nariadenie ďalej ustanovuje, že daňovému subjektu nebude uložená pokuta za uvedenie vyššieho daňového preplatku na dani z príjmov v daňovom priznaní k dani z príjmov podanom od 1. januára do 30. septembra 2020, než ktorý mal daňový subjekt v tomto daňovom priznaní uviesť. Daňový subjekt však musí rozdiel, ktorý mu neprislúcha, vrátiť správcovi dane.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky k tejto téme, neváhajte ma kontaktovať.

Peter Feiler

 

  • Brexit a jeho doterajšie dôsledky na sociálne zabezpečenie

    Dňa 24. decembra 2020 došlo medzi Európskou úniou („EÚ“) a Spojeným kráľovstvom („SK“) k odsúhlaseniu dohody o obchode a spolupráci („dohoda“), ktorá ustanovuje dojednania v dôležitých oblastiach vrátane oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia.

    • Opis situácie

    Pred prechodným obdobím vystúpenia SK z EÚ sa na SK vzťahovali nariadenia EÚ upravujúce oblasť sociálneho zabezpečenia. Legislatíva EÚ bránila fyzickej osobe prispievať do viacerých systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov EÚ súčasne a za určitých okolností umožnila osobám zostať poistenými v systéme sociálneho zabezpečenia domovskej krajiny aj v prípadoch, keď vykonávali pracovné aktivity v inom členskom štáte EÚ (tieto aktivity by inak mohli spôsobiť vznik povinností v oblasti sociálneho zabezpečenia mimo domovskej krajiny). V tejto súvislosti vznikalo riziko, že vystúpenie SK z EÚ môže viesť k duplikácii povinností v oblasti sociálneho zabezpečenia, čo by bolo nežiaduce pre fyzické osoby aj pre ich zamestnávateľov.

    Dohoda, ktorá sa aplikuje od 1. januára 2021, okrem iného chráni práva v oblasti sociálneho zabezpečenia občanov EÚ, ktorí sa dočasne zdržiavajú alebo pracujú v SK/členskom štáte EÚ a naopak. Zároveň vo všeobecnosti zabraňuje situácii, keď by sa príslušnosť občanov EÚ a SK riadila výlučne vnútroštátnymi ustanoveniami daného štátu. Na určenie príslušnosti jednotlivcov do systému sociálneho zabezpečenia danej krajiny, ktorých cezhraničné aktivity sa začali pred 1. januárom 2021, sa za určitých okolností môžu vzťahovať ustanovenia dohody o vystúpení (podpísanej v januári 2020). 

    • Detail

    Dohoda by mala umožniť fyzickým osobám vykonávajúcim cezhraničné činnosti zostať poistenými vo svojej domovskej krajine (ktorá sa zvyčajne určuje ako krajina zamestnania a výkonu činnosti pred začatím cezhraničných aktivít, no v určitých situáciách sa môžu uplatniť aj iné pravidlá).

    Pravidlá pre určenie konkrétneho systému sociálneho zabezpečenia by mali vo všeobecnosti zostať rovnaké ako v prípade právnych predpisov EÚ. Ďalej by tiež mala zostať v platnosti zásada „plať, kde pracuješ“ a pravidlo, že jednotlivec môže prispievať len v jednom systéme sociálneho zabezpečenia v danom momente. Napriek tomu problematika maximálnej doby vyslania (tzn. situácie, keď je zamestnanec zamestnávateľom vyslaný alebo dočasne pridelený na výkon činnosti v inom štáte) a možnosti predĺženia vyslania na viac ako 24 mesiacov vzbudzujú viacero nejasností.

    Členské štáty EÚ mali možnosť odstúpiť od dohody. Ak by k tomu došlo, príslušnosť vyslaných pracovníkov členského štátu EÚ a SK by sa riadila výlučne vnútroštátnymi predpismi príslušných jurisdikcií. Žiadny členský štát však nevyužil túto možnosť, a preto sa režim sociálneho zabezpečenia dotknutých osôb mal posudzovať podľa dohody.

    Na druhej strane, na rozdiel od právnych predpisov EÚ upravujúcich cezhraničný výkon pracovných činností pracovníkov medzi členskými štátmi EÚ sa dohoda nevzťahuje na všetky dávky sociálneho zabezpečenia, konkrétne na oblasť rodinných dávok, nepríspevkových dávok a čiastočne na dávku v nezamestnanosti a invalidite. 

    V praxi tieto zmeny môžu viesť k situácii, keď jednotlivci nebudú mať nárok na rodinné dávky v rámci systémov sociálneho zabezpečenia SK ani členského štátu EÚ, pretože právo na tieto benefity by malo závisieť predovšetkým od lokálnej legislatívy.

    Ak máte akékoľvek otázky alebo chceli by ste získať viac informácií týkajúcich sa témy sociálneho zabezpečenia alebo ďalšie otázky, neváhajte ma kontaktovať.

    Peter Bobčík

  • Povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia počas pandémie COVID-19

    Vo všeobecnosti legislatíva EÚ aj slovenské právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia stanovujú, že pracovníci by mali prispievať do systému sociálneho zabezpečenia v krajine, v ktorej vykonávajú zamestnanie. Akékoľvek vykonávanie pracovných činností mimo domovskej krajiny môže potenciálne znamenať vznik záväzkov v oblasti sociálneho zabezpečenia v členskom štáte EÚ, ako napríklad povinnosť registrácie, výpočtu a platby príspevkov na sociálne zabezpečenie v danom štáte.

    Z dôvodu prijatých pandemických opatrení a súvisiaceho obmedzenia pohybu osôb výrazne narástol počet zamestnancov, ktorí vykonávali svoju pracovnú činnosť mimo krajiny zamestnania a/alebo sa vrátili do svojich pôvodných domovských krajín, aby zostali so svojimi rodinami, čo z hľadiska vyššie uvedeného predstavovalo značné riziká v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    V tejto súvislosti slovenská Sociálna poisťovňa vydala oficiálne oznámenie, že registrácia do slovenského systému sociálneho zabezpečenia sa nevyžaduje v prípadoch, keď jednotlivci zostávajú a pracujú na Slovensku iba z dôvodu cestovných obmedzení v dôsledku pandémie COVID-19. V takýchto prípadoch by pracovníci mali zostať poistení v členskom štáte EÚ, kde by za obvyklých okolností pracovali. Očakáva sa, že tento prístup zostane v platnosti potenciálne do konca júna 2021 v závislosti od vývoja situácie pandémie COVID-19 na Slovensku.

    Taktiež platí, že za normálnych okolností by sa mali nahlásiť všetky zmeny situácie, ku ktorým došlo a boli predpokladom na žiadosť o certifikát A1 (najdôležitejšie je trvanie pracovných aktivít v zahraničí). Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne na Slovensku sa však zmeny nemusia hlásiť v prípadoch, keď boli cestovné plány pracovníkov zrušené z dôvodu cestovných obmedzení v dôsledku pandémie alebo ak pracovník vykonáva činnosti z inej krajiny EÚ, ako je uvedená na vydanom certifikáte A1 z dôvodu pandémie COVID-19.

    Ak máte akékoľvek otázky alebo chceli by ste získať viac informácií týkajúcich sa témy sociálneho zabezpečenia alebo ďalšie otázky, neváhajte ma kontaktovať.

    Peter Bobčík

  • Daň z pridanej hodnoty

    Pripravovaný legislatívny zámer týkajúci sa inštitútu tzv. registrovaného bankového účtu a možnosti rozdelenia platby (tzv. split payment)

    V priebehu marca Ministerstvo financií Slovenskej republiky zverejnilo informáciu o zámere úpravy zákona o dani z pridanej hodnoty v súvislosti so zavedením inštitútu tzv. registrovaného bankového účtu a možnosti rozdelenia platby (tzv. split payment).

    Podľa dostupných informácií zavedením inštitútu tzv. registrovaného bankového účtu si platiteľ dane bude môcť overiť, či platí protihodnotu na bankový účet dodávateľa, ktorý je finančnej správe známy. V tejto súvislosti bude potrebné, aby všetci platitelia elektronicky oznámili bankové účty, ktoré budú využívať pri svojej podnikateľskej činnosti podliehajúcej DPH, na tlačive, ktoré predvyplní finančná správa. Zoznam takto oznámených bankových účtov by mal byť zverejnený Finančným riaditeľstvom SR a aktualizovaný na dennej báze. V prípade, že sa odberateľ (platiteľ DPH) rozhodne zaplatiť za tovar alebo službu na iný ako oznámený účet, môže byť vystavený riziku, že ak jeho dodávateľ nezaplatí DPH z tejto transakcie, bude za ňu ručiť.

    Znížiť riziko ručenia za neodvedenú daň z predchádzajúceho stupňa bude možné nielen úhradou na oznámené účty obchodných partnerov, ale aj úhradou DPH priamo na osobný účet daňovníka/dodávateľa, ktorý sa používa na úhradu jeho daňových povinností. V zmysle pripravovanej zmeny zákona bude možné využiť rozdelenie platby (tzv. split payment), na základe čoho si odberateľ bude môcť platbu rozdeliť tak, že sumu DPH zaplatí priamo na účet správcu dane vedený pre dodávateľa tovaru alebo služby a dodávateľovi uhradí len zvyšnú sumu. V takomto prípade už správca dane nebude od odberateľa požadovať úhradu sumy DPH, ktorú dodávateľ nezaplatil, čím sa eliminuje riziko na strane odberateľa v prípade ručenia za neodvedenú daň z predchádzajúceho stupňa. Táto možnosť bola aj doposiaľ v praxi akceptovaná. Plánovaná úprava zákona o DPH však zahŕňa iba oblasť ručenia za daň a v prípade využitia možnosti split payment bude stále potrebné to reflektovať aj v obchodno-právnej rovine a dohodnúť sa s dodávateľom, že úhradou DPH formou split payment priamo na osobný účet daňovníka sa bude považovať táto časť pohľadávky za vysporiadanú.

    Obidve zmeny by mali zvýšiť istotu platiteľov DPH v prípade ručenia za daň neodvedenú z predchádzajúceho stupňa a sú navrhované ako nástroj v boji proti daňovým podvodom. Ručenie za daň z predchádzajúceho stupňa sme však v praxi videli pri daňových kontrolách uplatňované iba výnimočne. V prípade neodvedenej dane na predchádzajúcich stupňoch v reťazci správca dane častejšie využíva spochybnenie dodania ako takého a neumožní odpočítanie DPH na vstupe kvôli nedostatočnému preukázaniu, že k dodaniu došlo tak, ako je uvedené na faktúrach. V každom prípade vnímame pozitívne akékoľvek kroky, ktoré prinášajú viac istoty to života platiteľov DPH.

    Paragrafové znenie zákona zatiaľ nie je známe. Plánovaná účinnosť zákona sa predpokladá od začiatku roka 2022. O konkrétnom návrhu zákona vás budeme informovať.

    V prípade ďalších otázok k tejto téme ma neváhajte kontaktovať.

    Jana Ontkovičová

  • Krátke správy

    Prijaté a avizované zmeny v oblasti energetickej legislatívy – koniec stop stavu a zmeny v repoweringu.

    Po vyše siedmich rokoch sa končia obmedzenia, ktoré platili pri pripájaní nových zariadení na výrobu elektriny do elektrizačnej sústavy, ako aj pri zvyšovaní výkonu existujúcich zariadení (takzvaný „stopstav“).

    Do Národnej rady SR sa po schválení vládou dostáva aj návrh Ministerstva hospodárstva SR týkajúci sa tzv. repoweringu. Novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie má za cieľ predĺžiť obdobie, v ktorom môžu výrobcovia dotovanej energie čerpať podporu od štátu o 5 rokov, so súčasným znížením ceny elektriny, ktorá bola výrobcom stanovená pri uvedení ich zariadení do prevádzky. Zmeny sa časti výrobcov zelenej energie dotknú obligatórne – rozhodujúcou má byť priemerná výška doplatku za predchádzajúci kalendárny rok najmenej 150 eur/MWh a celková výška doplatku najmenej 75 000 eur. Podľa návrhu by novela mala nadobudnúť účinnosť po schválení parlamentom od augusta 2021.

    Legal alert – Nová právna úprava práce z domu

Zhrnutie

Daňové a právne novinky – 3-4/2021.

Prihláste sa na odber EY Daňových a právnych noviniek prostredníctvom formulára.

O tomto článku

Marián Bíž
Autor: Marián Bíž

vedúci partner EY na Slovensku, líder oddelenia daňového a právneho poradenstva

Absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave, špecializácia: dane a daňové poradenstvo, certifikovaný daňový poradca od roku 2006.

Related topics Tax
  • Facebook
  • LinkedIn
  • X (formerly Twitter)
  • Odkaz skopírovaný
Dať hlas