Osobná zodpovednosť vedúcich zamestnancov za nesprávne nastavené odmeňovanie

Téme kombinovania rôznych zmluvných režimov pri jednej práci sa venujeme z dôvodu, že nejde o výnimočný jav – v praxi sa s tým stretávame aj v IT spoločnostiach, kde zamestnávatelia často hľadajú flexibilnejšie formy spolupráce. Takéto modely však môžu veľmi ľahko naraziť na hranice závislej práce.

Aktuálnosť témy podčiarkuje aj novela Zákonníka práce, ktorá mení definíciu závislej práce a vypúšťa z nej kritérium „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Podľa Dôvodovej správy sa toto kritérium vypúšťa z dôvodu, aby kontrolné orgány ľahšie vyhodnotili externú alebo kombinovanú formu práce ako závislú.

V tejto súvislosti upozorňujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, ktoré sprísnilo osobnú zodpovednosť vedúcich zamestnancov a odborníkov za nesprávne nastavené pracovnoprávne procesy.

Toto rozhodnutie sa potenciálne dotýka všetkých vedúcich zamestnancov, HR, interných právnikov, mzdových a daňových špecialistov, keďže výrazne sprísňuje štandard toho, čo sa od nich očakáva pri identifikácii a nahlasovaní interných právnych rizík.

Ako súdy rozhodovali

Prvostupňový súd

Zamestnanci podľa neho:

• porušili povinnosť zabezpečiť súlad interných procesov so zákonom,
• mali poznať riziká kombinovania zmluvných typov,
• mohli škode zabrániť tým, že by upozornili na nesúlad,
• zodpovedajú za škodu z nedbanlivosti.

Najvyšší súd (kľúčový rozsudok)

Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a potvrdil zodpovednosť oboch zamestnancov – hoci v rôznej miere.
Kľúčové závery:

• Rovnakú prácu nie je možné vykonávať súčasne na základe pracovnej zmluvy a autorskej zmluvy.
• Skutočnosť, že systém roky prechádzal kontrolami, neodstraňuje povinnosť identifikovať právne riziká.
• Vedúci odborný zamestnanec (právnik, HR, daňový expert) musí urobiť „správny právny výklad“ a písomne upozorniť na riziká – inak nesie zodpovednosť za škodu.
• Ide aj o nevedomú nedbanlivosť – teda situáciu, keď zamestnanec riziko nerozpoznal, ale vzhľadom na svoje odborné postavenie ho rozpoznať mal a mohol.

Najvyšší súd zdôraznil, že riaditeľ ako neprávnik síce niesol menší podiel zavinenia, ale aj on mal vedieť, že systém fakticky obchádza limity pracovného práva.

Čo z toho vyplýva pre firmy a vedúcich zamestnancov?

Odborní zamestnanci nesú vysokú osobnú zodpovednosť

Interný právnik, HR manažér či iný špecialista zodpovedá za to, že upozorní na možné právne riziká – aj keď:

• prax funguje roky,
• zaviedlo ju minulé vedenie,
• prešla kontrolami,
• „všetci to robia“,
• kolegovia tvrdia, že je to v poriadku.

Riziká treba písomne zdokumentovať

Upozornenie má byť jasné, odborné a archivované. Absencia písomného upozornenia môže spôsobiť v prípade sporu dôkaznú núdzu, a tak umožniť vznik potenciálnej zodpovednosti za škodu. Staré, zaužívané procesy nie sú zárukou zákonnosti.

Náhrada škody môže byť veľmi vysoká

Hoci zákon limituje náhradu škody z nedbanlivosti (4,5-násobok priemerného mesačného zárobku), vyššie môžu byť:

• súdne trovy,
• náhrady nákladov protistrany, ktoré sa neobmedzujú limitom a môžu byť vyššie než samotná škoda.