Ako si daňovníci vedia uľahčiť proces stanovenia normy stratného v maloobchode?

V rámci maloobchodného predaja dochádza u daňovníkov k vzniku prirodzených úbytkov tovaru, ako aj k stratnému. Strata tovaru (manko) zistená inventarizáciou predstavuje pre daňovníka vo všeobecnosti daňovo neuznateľné náklady z pohľadu dane z príjmov a pre platiteľa DPH tiež povinnosť odviesť DPH formou opravy odpočítanej dane. 

Naše daňové oddelenie sa v súčasnosti aktívne venuje problémom maloobchodného predaja. Na túto tému nedávno organizovali workshop s predstaviteľmi najväčších retailových reťazcov. 

Zo stretnutia vyplynulo niekoľko postrehov: 

• Tovarové úbytky musia byť zdokumentované a znormované. Normy treba aspoň dve. Samostatnú pre prirodzené úbytky (napr. zvyšky šalátu treska nalepené na vnútornej strane nádoby) a samostatnú pre stratné (drobné krádeže tovaru).
  
  
• Odpisy expirovaného tovaru (ak prejde zlacňovacím testom) do týchto noriem nemusia vstupovať a možno ich daňovo odpočítať v rámci tovarovej spotreby. Maloobchodné stratné možno daňovo aplikovať aj pri veľkoobchodnom predaji, ak je tovar voľne dostupný zákazníkom.
  
  
• Pomôže, ak je norma stratného stanovená samostatne pre jednotlivé komodity a pravidelne aktualizovaná. Väčšina subjektov používa interné historické dáta, môžu sa však podporne použiť aj externé, aj keď tie sa ťažšie zháňajú. Aby sme pomohli daňovníkom stanoviť obvyklú výšku stratného, vyhotovili sme Štúdiu stratného, na základe ktorej máte teraz možnosť získať ucelenú predstavu o spôsobe stanovenia normy stratného a aktuálnej obvyklej výšky stratného na území SR.
  
  
• Na nepotravinové dary, napr. papuče, uterák, školský zošit, možno použiť DPH výnimku do 17 eur podobne ako pri potravinách. Doteraz tam vyskakoval zmiešaný výklad a retail pri týchto daroch niekedy zbytočne platil výstupnú DPH zo svojho vrecka.
  
  
• Z drobných krádeží/stratného treba platiť výstupnú DPH, lebo „niekto to predsa skonzumoval“. To, že chýba papier z polície, vôbec nezaváži. Dôvodom je priamy účinok európskeho DPH práva! Bratia Česi si to elegantne vyriešili na základe lokálnej výnimky a v prípade drobných krádeží platia DPH len z toho, čo je nad normu stratného.
  
  
• Dobre funguje darovanie prostredníctvom MV SR, stačí rámcová zmluva a následne odovzdávacie protokoly. Odpadajú všetky starosti s administratívou a logistikou. Veľká škoda, že toto funguje len pri zahraničnej humanitárnej pomoci a nedá sa použiť pre lokálnu charitu, ktorá v tomto oprávnene cíti krivdu.
  
  
• Retail má tiež dobré skúsenosti s darovaním potravín cez Potravinovú banku a podobné inštitúcie. Koronová a utečenecká kríza však ukázala, že veľmi chýba podobný zvýhodnený daňový režim pre nepotravinové dary charite (napr. pracie prášky, detské plienky a pod.), po ktorých je zvýšený dopyt.
  
  
• Keďže retailer má často stovky až tisíce dodávateľov, je viac zraniteľný voči DPH podvodníkom. Ide o DPH, ktorú retailer poctivo zaplatil dodávateľovi a ktorú tento darebák neodvedie štátu, ale niekam s ňou zmizne (missing trader). Daňové úrady si potom túto DPH (znovu) pýtajú od retailera a dokonca ho obviňujú, že o tom darebákovi „vedel alebo mohol vedieť“. Na obranu veľmi pomôže daňová nadstavba procurement policy špeciálne určená na tento účel.