EY tax alert

Novela Zákona o dani z príjmov – zmeny v oblasti transferového oceňovania a obmedzenie uznateľnosti úrokových nákladov

Radi by sme vás informovali o zverejnení novely zákona o dani z príjmov („ZDP“), ktorá má potenciál priniesť zásadné zmeny v oblasti transferového oceňovania a avizované zmeny v obmedzení uznateľnosti úrokových nákladov, bližšie sme sa téme venovali v predchádzajúcom alerte tu

Transferové oceňovanie

Prehľad zmien v oblasti transferového oceňovania od 1. januára 2023 sumarizujeme nižšie:

  • Za najvýznamnejšiu zmenu považujeme uzákonenie použitia strednej hodnoty (mediánu) pri zisťovaní trhových cien. Navrhované znenie potvrdzuje prax správcu dane, ktorý si pri daňových kontrolách často pripravil vlastnú analýzu porovnateľnosti a na výpočet požadovanej ziskovosti daňového subjektu použil práve medián výsledkov analýzy. Nové ustanovenie by sa malo použiť len v prípade, ak ceny použité daňovníkom v transakciách so závislou osobou nezodpovedajú princípu nezávislého vzťahu (t. j. nie sú trhové). Za netrhové sa pritom v praxi považujú ceny, ktoré sa nenachádzajú v rámci rozpätia, ktoré je určené porovnávacou analýzou. V takomto prípade správca dane dorubí daň z rozdielu medzi skutočnou hodnotou transakcie a zisteným mediánom. Toto ustanovenie tak ukončí debatu o tom, či je možné v prípade daňovej kontroly dorubiť daň aj na spodný kvartil zisteného rozpätia (podobne ako v Českej republike), čo by bolo pre daňovníka priaznivejšie.
  • Ustanovenie § 17 ods. 5 ZDP, ktoré upravuje určenie základu dane závislej osoby by sa malo rozdeliť do dvoch samostatných bodov – písmeno a) obsahuje primárnu úpravu základu dane, ak ceny použité daňovníkom nie sú trhové, kým písmeno b) sa venuje tzv. benefit testu – testu na preukázanie, že transakcia sa naozaj stala a mala pre daňovníka benefit. Navrhovaná zmena má odstrániť problémy pri daňových kontrolách, kedy často dochádzalo k zámene týchto dvoch pravidiel. Do prvej časti tohto ustanovenia bola taktiež doplnená definícia významnej kontrolovanej transakcie, za ktorú sa považuje zdaniteľný výnos, resp. daňový náklad až keď presiahne hodnotu 10 000 eur (pri úveroch a pôžičkách sa sleduje istina). Pri transakcii, ktorá túto hodnotu nepresiahne, správca dane nebude sledovať súlad s princípom nezávislého vzťahu. Zákonodarca zavedením tejto úpravy deklaruje zavedenie tzv. “bezpečného prístavu“ v oblasti transferového oceňovania a zníženie administratívnej záťaže pre daňovníkov.
  • Novela sa zároveň usiluje o zvýšenie právnej istoty aj doplnením priamej odvolávky na Smernicu OECD o transferovom oceňovaní, ktorá je už teraz všeobecne využívanou výkladovou pomôckou v oblasti transferového oceňovania. V minulosti slovenské súdy napadli použitie Smernice ako prameňa práva.  
  • Novelizáciou by mala prejsť aj definícia závislej osoby v ustanovení § 2, kde sa do písm. o) doplnilo sčítavanie podielov blízkych osôb pri určovaní ekonomického prepojenia. V písm. r) už nebude možné nájsť definíciu zahraničnej závislej osoby, ktorú nahradila definícia ekonomického prepojenia v prípade stálych prevádzkarní.
  • Pri bilaterálnych a multilaterálnych žiadostiach o odsúhlasenie použitia metódy ocenenia (APA) pribudne možnosť vydať rozhodnutie aj na viac ako päť zdaňovacích období. Podľa dôvodovej správy sa po novom odsúhlasenie metódy bude môcť uplatniť aj spätne, t. j. na tie zdaňovacie obdobia, ktoré predchádzali podaniu žiadosti.
  • Novela by mala zmeniť postup predkladania dokumentácie k transferovému oceňovaniu, a to tak, aby bolo možné dokumentáciu najprv predložiť v cudzom jazyku a následne, ak je to potrebné na základe výzvy správcu dane, daňovník predloží do 15 dní dokumentáciu aj v štátnom jazyku. Zruší sa tak povinnosť podávania žiadosti o predloženie dokumentácie v inom ako slovenskom jazyku, čím by malo dôjsť k zníženiu administratívnej záťaže.
  • Novela taktiež dopĺňa pravidlá pri určení základu dane stálej prevádzkarne nerezidenta na území SR. Navrhované znenie sa usiluje o zosúladenie zákona s metodikou OECD najmä v oblasti posudzovania nákladov preukázateľne vynaložených zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne. Navyše, do zdaniteľných výnosov sa explicitne doplnili výnosy dosiahnuté nakladaním s majetkom stálej prevádzkarne. Novela zjednotila používané pojmy a doplnila dokumentačnú povinnosť stálej prevádzkarne v súvislosti s použitou metódou úpravy základu dane.

Pravidlo o obmedzení úrokových nákladov

V dôsledku transpozície európskej smernice (smernica ATAD, ktorá je zameraná proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam) dôjde od 1. januára 2024 k úprave obmedzenia daňovej uznateľnosti úrokových nákladov nasledovne:

  • Pravidlá nízkej kapitalizácie limitujúce uznateľnosť úrokových nákladov máme v legislatíve aj v súčasnosti (§21a ZDP), ale vzťahujú sa len na závislé osoby. Oproti tomu nové pravidlo o obmedzení úrokových nákladov bude upravené v § 17k ZDP a bude sa aplikovať u všetkých tuzemských právnických osôb (ktoré sú daňoví rezidenti) alebo zahraničných právnických osôb (daňoví nerezidenti) so stálou prevádzkarňou na Slovensku.
  • Z pôsobnosti pravidla sú vyňaté právnické osoby, ktorých závislými osobami sú len fyzické osoby a niektoré finančné inštitúcie, ktorých podnikateľská činnosť sa špecificky zameriava na dlhové financovanie (napr. banky, poisťovne alebo správcovské spoločnosti).
  • Limitácia sa bude aplikovať na úrokové náklady plynúce na základe zmlúv uzavretých po 31. decembri 2023, vrátane dodatkov uzatvorených po 31. decembri 2023 k zmluvám, ktoré boli uzatvorené do 31. decembra 2023. Za výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky sa budú považovať úrokové náklady spojené so všetkými formami dlhu (napr. aj dlhopisy), iné náklady ekonomicky rovnocenné úrokom, výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov. Limitované budú aj úroky, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny majetku alebo vlastných nákladov.
  • Limitácia sa uplatní u daňovníkov, u ktorých suma čistých úrokových nákladov presiahne 3 000 000 eur. V takom prípade daňovník musí zvýšiť svoj základ dane o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30% tzv. daňovej EBITDA. Tento ukazovateľ nie je totožný so všeobecným účtovným EBITDA (suma zisku pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou). Navrhovaná novela vymedzuje, že pri jeho výpočte musíme vychádzať z daňových položiek. Pre účely limitácie úrokových nákladov sa daňová EBITDA vypočíta ako súčet:
    • jednotlivých druhov základov dane (pred vykonaním úpravy podľa pravidla o obmedzení úrokových nákladov);
    • čistých úrokových nákladov (ide o sumu, o ktorú daňové výdavky na prijaté úvery a pôžičky presahujú zdaniteľné úrokové výnosy a príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom); a
    • daňových odpisov majetku.
  • V prípade ak súčet jednotlivých druhov základov dane, napr. v dôsledku straty nedosiahne kladnú hodnotu, pre účely výpočtu sa použije čiastka 3 000 000 eur. Ak bude suma čistých úrokových nákladov záporná (úrokové výnosy presiahnu náklady na prijaté úvery a pôžičky), daňovník si môže všetky úrokové náklady uznať za daňové výdavky. Obdobne to platí pri tých daňovníkoch, ktorí vykazujú za zdaňovacie obdobie čisté úrokové náklady v sume, ktorá nepresiahne hranicu 3 000 000 eur.
  • Čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane bude možné odpočítať od základu dane v najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.
  • Je potrebné dodať, že zavedenie novej právnej úpravy nespôsobí zrušenie súčasného pravidla nízkej kapitalizácie (§ 21a ZDP). Návrh novely dáva iba aplikačnú prednosť pre nové pravidlo o obmedzení úrokových nákladov. V prípade limitácie úrokových nákladov podľa nového pravidla nebude potrebné následne uplatniť súčasné pravidlá nízkej kapitalizácie.

V prípade vašich otázok alebo v prípade záujmu o našu asistenciu v nadväznosti na vyššie uvedené, neváhajte kontaktovať autora článku alebo vašu kontaktnú osobu v EY Slovensko.