5 min. čítania 17. decembra 2020
Tax and Legal News 12/2020

Daňové a právne novinky 12/2020

Autor: Richard Panek

partner oddelenia daňového poradenstva EY na Slovensku

Absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave, certifikovaný slovenský daňový poradca, podpredseda Daňovej komisie Americkej obchodnej komory v SR a člen metodickej komisie SKDP

5 min. čítania 17. decembra 2020
Related topics Tax

Vianočný editoriál

Onedlho máme pred sebou prvé pandemické Vianoce a za sebou jeden z najťažších rokov v novodobej pamäti ľudstva.

Domáce správy

V daňovej oblasti bol ročník 2020 jeden z tých suchších. Daňový manifest neprešiel. Ako sa hovorí, ani pes nezabrechal. Ale netreba zúfať. Naopak, treba sa vedieť tešiť aj z mála. Napríklad z justičnej reformy. V utorok podvečer 8. decembra o 17.20 vietor stíchol a na daňové nebo vyšla hviezda. Volá sa najvyšší správny súd. Čakali sme naň 18 rokov (tak dlho ho majú bratia Česi). Najvyšší správny súd sa okrem ďalších 20 vecí bude špecializovať „len“ na daňové spory. Predtým to robil najvyšší súd. Ten okrem daní riešil ďalších 200 kategórií sporovej agendy (imigrantov, stavebné spory a pod.). Tešíme sa teda, že nám daňová špecializácia súdnictva takto radikálne vyskočí hore. Najvyšší správny súd sa má spustiť 1. augusta 2021. Kedy však začne kompetentne rozhodovať v daňových sporoch, nikto nevie. Možno až o 10 rokov, možno už o dva. Možno nám pri tom pomôže plán obnovy EÚ. Alebo si pomôžeme sami. Prvý oriešok bude, ako tam dostať kvalifikovaných daňových sudcov. Jednak či sa ešte nejakí nájdu, a ak áno, ako im dať rýchlokurz v oblasti daní, účtovníctva, DPH a pod. Potrebujeme, aby sa tieto veci naučili naozaj rýchlo. Ideálne tak rýchlo ako robot Číslo 5 vo filme Číslo 5 žije z roku 1986.

Fungujúce daňové súdnictvo má kľúčovú úlohu v spoločnosti. Čistí priestor a objasňuje výklad práva. Doteraz tu daňové súdnictvo v podstate nefungovalo a súkromný sektor, ale aj finančná správa sa riadili predovšetkým zahraničnou daňovou judikatúrou (CZ, EÚ atď.). Treba urýchlene vybudovať efektívny systém vzdelávania sudcov, do ktorého by sa aktívne zapojil akademický sektor, SKDP, ale aj ľudia priamo z biznisu, takpovediac „od sústruhu“.

Správy zo zahraničia

Na medzinárodnom daňovom poli v roku 2020 pokračovali napínavé hviezdne daňové vojny medzi americkými internetovým gigantmi a zvyškom sveta. Ide o zdaňovanie digitálneho predaja. Naša zemeguľa totiž ešte stále funguje na starých, 130-ročných pravidlách medzinárodného zdaňovania obchodu. Tieto pravidlá hovoria, že daň sa platí tam, kde biznis fyzicky prebieha. Vysvetlíme to na príklade: predstavme si slovenského roľníka, ako v roku 1890 pristavil svoj voz ťahaný koňom pri farmárskom trhu vo Viedni. Priviezol tam štyri vrecia zemiakov, aby ich tam predal vo svojom stánku. Predajný stánok rakúsky daňový úrad automaticky považoval za tzv. stálu prevádzkareň a Rakúsko mu zisk z predaja zemiakov zdanilo daňou z príjmu. Presne tento režim fyzickej „stálej prevádzkarne“ má väčšina krajín sveta zakotvený vo svojej lokálnej daňovej legislatíve. Zároveň tvorí základnú kostru medzinárodného daňového práva (DTT), ktoré unisono hovorí, že zisky firiem sa zdaňujú tam, kde sa biznis fyzicky realizuje. Lenže máme tu rok 2020 a digitálny biznis predstavuje takmer štvrtinu svetovej ekonomiky a dlhodobo rastie výrazne rýchlejšie ako tradičná ekonomika, a počas pandémie sa tento rozdiel ešte urýchlil.

Digitálny predaj žiadnu fyzickú prítomnosť nepotrebuje. Giganty predávajú reklamu, ponožky, filmy, informácie o správaní zákazníkov a ešte veľa iných vecí bez akéhokoľvek lokálneho predajného stánku. A staré, 130-ročné pravidlá zdaňovania sú úplne bezzubé. Preorať zem, ktorá 130 rokov nevidela pluh, nebude také jednoduché. Presne to si uvedomili svetové mocnosti, keď začali jedna za druhou zavádzať digitálnu daň, ktorá fyzické miesto predaja úplne ignoruje. Pozerá sa na to, kde internetová firma zarába peniaze. Pre zjednodušenie ignoruje až ziskovosť predaja, pozerá sa len na obrat a chce z neho 3 až 7 percent. Internetové giganty škrípu zubami. Krajín, ktoré zaviedli digitálnu daň, je už skoro 10, o rok ich bude možno 20, sú to samé veľké ekonomiky. Karty môže zamiešať nový americký prezident Biden a jeho tím daniarov. Dvere do OECD sú pre nich už dlho otvorené a s napätím budeme sledovať, ako sa k tomu postavia.

Čo si môžeme zaželať do roku 2021

Predovšetkým viac rešpektu a vzájomného počúvania medzi zástupcami štátu a biznisu. Pandémia naplno ukázala, ako silno sa navzájom potrebujú. Štát potrebuje prílev peňazí do rozpočtu a biznis zúfalo potrebuje reformy. Štátu by pomohlo, keby na svoju stranu získal viac skutočných odborníkov, špecialistov (nielen daniarov), ktorí majú dlhoročné skúsenosti. Práve títo ľudia by pomohli štátu lepšie pochopiť, ako biznis funguje, a nastaviť pravidlá tak, aby biznisu pomáhali rásť. Je veľa daniarov, ktorí v biznise dosiahli svoj profesijný vrchol a nie vždy sa na nich korporácia pozerá s úctou, lebo nepredávajú/nezarábajú peniaze, a v P/L sú v kategórii „nákladov“. Niektorých možno zláka predstava preskočiť na stranu štátu a pomôcť mu. Prekážkou budú tabuľkové úradnícke platy, hoci aj tu by mohol zafungovať zázračný plán obnovy EÚ (zatiaľ veľmi tajuplný), ktorý by takéto náklady dofinancoval. Peniaze nie sú všetko a treba hľadať aj iné nástroje, ako zvýšiť motiváciu, profesionalitu, integritu štátnych daňových úradníkov. Napríklad v Nemecku daňový úradník s relevantnou praxou viac než 10 rokov, môže automaticky získať licenciu daňového poradcu. V Nemecku skúška daňového poradcu trvá bežne tri dni a pokladá sa za jednu z najťažších profesijných skúšok vôbec. 

oooOOOooo

Blížia sa prvé pandemické Vianoce, budú asi smutnejšie, lebo sa nebude dať až tak stretávať s rodinou a všetkými blízkymi. O to viac však možno nájdeme priestoru na odpočinok, vnútorný relax a rozmýšľanie.

Ďakujeme vám za prejavenú dôveru v roku 2020 a veľmi sa tešíme na spoluprácu v roku 2021.

Za celý redakčný kolektív EY vám želáme pohodové Vianoce, veľa zdravia a úspechov v roku 2021.

Richard Panek

+421 910 820 016

  • Zmeny na poslednú chvíľu v schválenom znení novely zákona o dani z príjmov

    Dňa 2. decembra 2020 parlament prerokoval a schválil finálne znenie novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ako aj zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní [1].

    V tomto príspevku sumarizujeme hlavné rozdiely schváleného znenia v porovnaní s návrhom novely, o ktorom sme vás nedávno informovali [2].

    • CFC pravidlá pre fyzické osoby

    Schválená novela priniesla v porovnaní s predchádzajúcim znením významné dodatočné zmeny v nasledujúcich dvoch bodoch:

    o   Účinnosť nových CFC pravidiel

    Účinnosť pravidiel sa posúva na 1. január 2022. Nové CFC pravidlá sa tak prvýkrát uplatnia na sumu príjmu priraditeľného daňovníkovi z výsledku hospodárenia kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vykázaného za zdaňovacie obdobie končiace sa počas roka 2022.

    Rok 2021 bude preto pre daňovníkov vhodným obdobím na vyhodnotenie dosahu a prípadnej realizácie nevyhnutných zmien portfólia ich investícií v kontexte nových CFC pravidiel.

    o   Úprava situácií, keď sa nové CFC pravidlá neuplatnia.

    Podľa schváleného znenia novely bude na uplatnenie výnimky z nových CFC pravidiel postačovať, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť podľa nového § 51h uplatniteľného pre zdanenie fyzických osôb spadá pod definíciu kontrolovanej zahraničnej spoločnosti uplatniteľnej pri už existujúcich pravidlách pre právnické osoby podľa § 17h (§ 51h ods. 3 písm. b).

    Taktiež sa rozšíril okruh krajín rezidencie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, pri ktorých sa zdanenie na úrovni fyzickej osoby neuplatní v prípade, ak bol príjem dosiahnutý skutočne vykonávanou ekonomickou činnosťou. Pôvodné znenie limitovalo rezidenciu takýchto kontrolovaných zahraničných spoločností pozitívne, t. j. kontrolovaná zahraničná spoločnosť musela byť pri uplatnení výnimky daňovníkom členského štátu EÚ, prípadne štátu EHS. Nové znenie prináša negatívny výpočet, t. j. kontrolovaná zahraničná spoločnosť nemá byť pri uplatnení výnimky z CFC pravidiel daňovníkom nespolupracujúceho štátu v zmysle § 2 písm. x (§ 51h ods. 3 písm. c). Tým sa podstatne zníži dosah zavedenia CFC pravidiel pre fyzické osoby.

    • Oslobodenie príspevku na rekreáciu a príspevku na športovú činnosť dieťaťa od dane

    Navrhované zrušenie oslobodenia príspevku na rekreáciu a príspevku na športovú činnosť dieťaťa od dane, ktoré zamestnancom poskytuje ich zamestnávateľ, napokon nebolo schválené.

    Tieto príspevky tak aj naďalej ostávajú po splnení zákonných podmienok oslobodeným príjmom na strane zamestnanca.

    Máte akékoľvek ďalšie otázky k tejto téme? Neváhajte ma kontaktovať.

    Peter Feiler

    +421 910 820 348

    [1] https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7896

    [2] https://www.ey.com/sk_sk/tax/tax-and-legal-news-10-11-2020#accordion-content-807221696-0

  • Novela zákona o regionálnej investičnej pomoci

    Začiatkom decembra 2020 bola schválená novela zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci (ďalej „novela“), ktorá prináša pre investorov podstatné zmeny.

    Novela jednak upravuje rôzne nedostatky a nedokonalosti obsiahnuté v pôvodnej právnej norme a tiež reaguje na nepriaznivú ekonomickú situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19, ktorá významne postihla potenciálnych investorov, ale aj existujúcich príjemcov investičnej pomoci. Novela tak prináša pre súčasných aj budúcich investorov niekoľko pozitívnych zmien a zjemňuje kritériá na poskytnutie investičnej pomoci.

    Najvýznamnejšie zmeny, ktoré novela prináša, sú:

    • Predlžuje sa lehota na ukončenie prác na investičnom zámere z pôvodných troch rokov na päť rokov od doručenia rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci (ďalej „rozhodnutie“). Pri veľkých investičných projektoch sa táto lehota predlžuje až na 7 rokov.
    • Takisto sa predlžuje aj lehota na začatie obstarávania dlhodobého majetku z pôvodných 12 mesiacov na 24 mesiacov od doručenia rozhodnutia.
    • Voľnejšie podmienky budú mať investori aj pri dodatočných zmenách investičného zámeru. Zatiaľ čo v súčasnosti musí investor vynaložiť minimálne 85 % z oprávnených nákladov schválených v rozhodnutí, po novom bude prípustné tieto náklady znížiť až na 70 %. Prípadné zníženie oprávnených nákladov sa odzrkadlí aj na výške investičnej pomoci.
    • V súčasnosti nie sú prijímatelia investičnej pomoci oprávnení uskutočniť zmeny, ktoré majú za následok dosiahnutie nižšieho nárastu pracovných miest ako 90 % čistého nárastu schváleného rozhodnutím. Od 1. januára 2021 sa uvedené kritérium znižuje na 80 %.
    • Počas rokov 2020 – 2022 sa bude podmienka vyplácania minimálneho násobku priemernej mesačnej mzdy považovať za splnenú pre prijímateľov investičnej pomoci v oblasti technologických centier a centier podnikových služieb.
    • Vyplácanie aspoň 85 % minimálneho násobku priemernej mzdy nebude viesť k automatickému zrušeniu rozhodnutia.
    • Pre pomoc získanú na základe predošlého zákona je dôležité to, že podmienka krytia obstaraného majetku vlastným imaním v určenom rozsahu sa považuje automaticky za splnenú. Takisto sa považuje sa splnenú aj podmienka obsadenia pracovných miest minimálnym podielom zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním.

    Zmeny sa týkajú rozhodnutí, ktoré budú schválené od 1. januára 2021, ale aj rozhodnutí vydaných do 31. decembra 2020 za predpokladu, že prijímateľ pomoci nebol povinný súvisiace podmienky splniť už do 12. marca 2020, t. j. ak už do marca uplynula lehota na ukončenie investičného zámeru, novelou sa táto lehota nepredlžuje.

    Predmetná novela nadobudne účinnosť 1. januára 2021, budeme ju naďalej sledovať a o podstatných zmenách vás budeme včas informovať.

    Juraj Lenďák

    +421910820290

  • Finančná správa vs. Slovenský plynárenský priemysel – spor o 15 miliónov eur sa chýli ku koncu

    • Situácia

     

    Pravdepodobne ide o najväčší spor na Slovensku v oblasti daní a siaha ešte do čias, keď boli akcionármi Slovenského plynárenského priemyslu („SPP“) francúzsky G.D.F. Investissements (GdF) a nemecký Ruhrgas Mittel- und Osteuropa („Ruhrgas“), ktorým bol v roku 2002 na základe rozhodnutia slovenskej vlády predaný 49 % podiel v SPP, pričom zvyšných 51 % vlastnil štátny Fond národného majetku. V nasledujúcom roku si tieto spoločnosti založili spoločný podnik Slovak Gas Holding B.V. („SGH“) so sídlom v Holandsku. Na valnom zhromaždení dňa 29. mája 2003 predstavenstvo schválilo prevod akcií vlastnených GdF a Rurhgas na SGH.

    SPP pri výplate dividend spoločnosti SGH za rok 2002 nezrazila a neodviedla daň z príjmov vyberanú zrážkou v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Holandskom. Slovenský daňový úrad následne vykonal daňovú kontrolu dane z príjmov vyberanej zrážkou, v ktorej dorubil spoločnosti SPP dodatočnú daň.

    Od roku 2010 sa prípad vliekol po súdoch, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) vyhovel odvolaniu SPP proti rozsudku krajského súdu. SPP namietal, že zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s Holandskom Slovenská republika ratifikovala a je teda záväzná, v porovnaní s komentárom k Modelovej zmluve OECD, ktorý nebol ani zverejnený v Zbierke zákonov SR a o ktorý sa pri rozhodovaní opieral krajský súd pri argumentácii skutočným vlastníkom príjmu.

    V roku 2015 Finančné riaditeľstvo opätovne potvrdilo dodatočný platobný výmer voči SPP. SPP podala proti rozhodnutiu žalobu na krajský súd, ktorá však bola zamietnutá. Spor následne smeroval na NS SR, ktorý sa rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru EÚ (SD EÚ) dve prejudiciálne otázky:

    1. či sa na vyrubovacie konanie uplatnia ustanovenia smernice 90/435 aj v prípade, že správca dane vyrubil dodatočným platobným výmerom rozdiel dane z príjmov vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, hoci rozhodnutie bolo vydané po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie;
    2. ak je odpoveď na prvú otázku kladná, či je v súlade s článkom 1 ods. 2 smernice 90/435 situácia, ak Finančné riaditeľstvo vyrubí dodatočným platobným výmerom rozdiel dane z príjmov vyberanej zrážkou s poukazom na zákaz zneužívania daňového režimu, keď sám štát udelí ako väčšinový akcionár tohto daňového subjektu súhlas na konanie, ktoré následne označí ako zákaz zneužívania daňového režimu.
    • Rozhodnutie SD EÚ

     

    SD EÚ konštatoval, že akt o pristúpení, ktorý stanovuje podmienky uplatňovania ustanovení pôvodných zmlúv pre nové členské štáty, neobsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa uplatnenia článkov smernice 90/435 pred pristúpením dotknutých členských štátov.

    Keďže takéto ustanovenia neexistujú, smernica sa uplatní v Slovenskej republike až odo dňa jej pristúpenia k Únii – 1. mája 2004. Skutkové okolnosti sporu, a teda daň bola daňovníkovi dodatočne vyrubená prostredníctvom dodatočného platobného výmeru za zdaňovacie obdobie pred pristúpením Slovenskej republiky k Únii, a preto sa smernica 90/345 neuplatňuje na túto situáciu.

    Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nebolo potrebné, aby SD EÚ odpovedal aj na druhú otázku.

    • Implikácie do praxe

     

    Prípad sa ešte vráti na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý by mal rozhodnúť v súlade so stanoviskom SD EÚ.

    Už v minulosti pri rozhodovaní vo veciach konceptu skutočného vlastníka Najvyšší súd rozhodoval spôsobom, že nie je možné od daňovníka požadovať, aby sa správal podľa neskoršej praxe, ktorá navyše nie je záväzne vyjadrená a je v rozpore so znením a definíciou pojmov obsiahnutých v ratifikovanej medzinárodnej zmluve.

    Dá sa preto predpokladať, že v nadväznosti na prejudiciálne otázky zaujme podobný postoj aj v otázkach týkajúcich sa všeobecného pravidla proti zneužívaniu tzv. GAAR – general anti-avoidance, ktoré boli zakotvené vo vnútroštátnych legislatívnych predpisoch až v neskoršom období, ako nastali skutkové okolnosti sporu. 

    Krajský súd vo svojom rozhodnutí, proti ktorému podala SPP kasačnú sťažnosť, odôvodňoval, že vyššie uvedené pravidlá proti zneužívaniu je možné uplatňovať aj na právne úkony, ktoré boli vykonané pred zakotvením v legislatíve, keďže tento koncept bol prítomný v daňovej judikatúre.

    Takýto výklad by však mohol vniesť vysokú mieru právnej neistoty, pretože by išlo o retrospektívnu aplikáciu ustanovenia daňového poriadku, ktoré bolo prijaté neskôr, ako došlo ku skutkovým okolnostiam sporu, čo je v rozpore so základnými právnymi princípmi. 

    Prípad budeme naďalej sledovať a o ďalšom postupe vás budeme informovať v našich nasledujúcich Daňových správach.

    Ak máte akékoľvek otázky k tejto alebo inej téme, neváhajte ma kontaktovať.

    Ján Somóši

    +421 910 820 219

  • Transferové oceňovanie pod vplyvom COVID-19: Porovnávanie bez precedensu

    Pandémia aj po takmer jednom roku od jej vypuknutia naďalej ovplyvňuje všetky aspekty života spoločnosti, vrátane tých daňových. Kým z pohľadu cash-flow boli v oblasti dane z príjmov právnických osôb prijaté viaceré opatrenia, napr. predĺženie termínu na podanie daňových priznaní a zmeny v platbe preddavkov, transferové oceňovanie nebolo takou pálčivou témou na začiatku pandémie, akou sa stáva na jej (azda) blížiacom sa konci.

    V posledných mesiacoch pozorujeme u správcu dane v tejto oblasti zvýšenú aktivitu, pričom hlavnou obranou bude včasná reakcia, často ešte pred uzatvorením účtovných kníh za rok 2020. Preto sme sa na našom nedávnom webinári zaoberali otázkou, ako by takáto reakcia mohla vyzerať a aké možnosti majú daňovníci podľa medzinárodných, ako aj slovenských právnych predpisov.

    V článku sa budeme venovať predovšetkým spoločnostiam, ktoré majú obmedzený funkčný a rizikový profil, teda pôjde najmä o zmluvných výrobcov alebo limitovaných distribútorov, ktorí za bežných podmienok v skupine neznášajú plné podnikateľské riziko.

    • Kompenzácia mimoriadnych nákladov

    Pandémia často „priniesla“ spoločnostiam mimoriadne náklady súvisiace nielen s poklesom odbytu a voľnou výrobnou kapacitou, ale aj napr. s testovaním zamestnancov, so zamestnancami v karanténe a pod.

    Častou otázkou je, či by mali limitované spoločnosti takéto náklady znášať v plnom rozsahu. Ak je to možné, odporúčame snažiť sa skôr o preplatenie aspoň časť nákladov, ktoré nesúvisia s hlavnou činnosťou spoločnosti. V tejto oblasti pomôže detailná analýza mimoriadnych nákladov, ich rozčlenenie do viacerých kategórií podľa ich príčiny, analýza zmluvnej dokumentácie a podpora pri vyjednávaní so skupinou, ktorá často v takejto kritickej situácii nebude ochotná nič kompenzovať.

    • Znášanie strát

    Samozrejme, je možné, že nastane situácia, keď mimoriadne náklady slovenskej spoločnosti nebude skupina kompenzovať vôbec alebo ich bude kompenzovať len minimálne. Samotná skutočnosť, že je v strate celá skupina, ešte nemusí automaticky viesť k záveru, že túto stratu má znášať aj limitovaná slovenská spoločnosť.

    Na to, aby spoločnosť mohla znášať stratu v plnom rozsahu, musí mať kontrolu nad rizikom, ktoré stratu spôsobilo. Kontrolou sa v tomto prípade myslí schopnosť ovplyvniť strategické rozhodnutia týkajúce sa daného, napr. trhového rizika. Ak takúto kontrolu spoločnosť nemá a napriek tomu dosiahla za rok 2020 stratu, mala by mať aspoň finančnú kapacitu takéto riziko znášať, napr. využitím nerozdeleného zisku z minulých rokov.

    • Úprava analýz porovnateľnosti (benchmarkov)

    Rok 2020 spôsobil, že bežne používané analýzy porovnateľnosti za predchádzajúce obdobia sa stali pre mnohé odvetvia prakticky nepoužiteľné. Keďže dáta na porovnávanie budú k dispozícii až ku koncu roka 2021 a spoločnosti musia konať už teraz, treba sa zamyslieť, čo sa dá robiť s tým, čo momentálne máme k dispozícii.

    Prvou a technicky najjednoduchšou možnosťou sa javí úprava analýzy tak, že ziskovosť spoločnosti sa zacieli na spodnú hranicu rozpätia a nie na medián, ktorý predstavuje štatisticky najpresnejší bod. Omnoho náročnejšou možnosťou bude úprava finančných dát tak, aby sa v nich odrazil pokles v danom odvetví, resp. v ekonomike ako celku. Na tento účel bude možné použiť viaceré ekonomické modely, ako napr. štatistický model regresnej analýzy.

    • Zohľadnenie štátnej podpory

    Mnoho krajín počas pandémie pristúpilo k podpore spoločností rôznymi formami príspevkov na zmiernenie dôsledkov krízy. Z pohľadu transferového oceňovania si treba uvedomiť, že tieto príspevky výrazne sťažujú porovnateľnosť dát, čo v konečnom dôsledku spôsobí, že spoločnosti zo štátov, kde tieto príspevky boli štedrejšie, budú porovnávané so spoločnosťami, ktoré sa k príspevkom dostávali len ťažko.

    Momentálne na medzinárodnej úrovni neexistuje žiadny mechanizmus, ktorý by umožnil spoľahlivo odstrániť vplyv týchto príspevkov, a po zverejnení dát za rok 2020 bude zaujímavé sledovať, ako sa k tejto problematike postaví správca dane.

    • Úpravy po skončení finančného roka

    Ak by sa daňovník napriek všetkým snahám o úpravu svojej situácie z pohľadu transferového oceňovania ocitol v strate alebo mimo rozpätia, ako posledná možnosť prichádza do úvahy úprava prostredníctvom podaného daňového priznania.

    Vzhľadom na to, že mnohé z uvedených analýz sa budú vykonávať až spätne na konci roka 2021, do úvahy prichádza aj podanie dodatočného daňového priznania za rok 2020. Upozorňujeme však, že takáto úprava so sebou prináša dodatočný náklad vo forme pokuty vo výške 3 % p. a. Na druhej strane, ak by daňovník počkal s úpravou až na rozhodnutie správcu dane po daňovej kontrole, táto pokuta by sa zvýšila na 10 % p. a. z dorubenej dane.

    • Čo to pre nás znamená?

    Upozorňujeme, že žiadne z uvedených opatrení nepredstavuje dokonalé riešenie tejto nepredvídateľnej situácie. Ide skôr o záplaty, ktoré by pomohli daňovníkom prežiť zdaňovacie obdobie 2020 v zdraví aj v prípade daňovej kontroly.

    OECD sa zaviazalo ešte do konca roka 2020 vydať usmernenie, ktoré by malo pomôcť tak daňovníkom, ako aj správcom dane uchopiť vplyv pandémie na transferové ceny. Akokoľvek je takéto usmernenie vítané, nemožno očakávať, že prinesie konkrétne riešenia a návody. Odporúčame preto daňovníkom, u ktorých sa doteraz uplatňovaný model transferového oceňovania ukázal v reakcii na pandémiu ako nedostatočný, aby konali už teraz a využili možnosti, ktoré im ponúkajú momentálne dostupné riešenia.

    Ak chcete získať viac informácií alebo máte akékoľvek otázky týkajúce sa tejto témy, neváhajte ma kontaktovať.

    Juraj Lenďák

    +421910820290

  • Štátna pomoc podnikom zasiahnutým pandémiou podľa práva SR

    V súvislosti s pandémiou COVID-19 došlo k zákonným a faktickým obmedzeniam podnikateľskej činnosti na celom svete. V podmienkach Slovenskej republiky vyplývali reštrikcie najmä z núdzového stavu vyhláseného vládou a priebežne prijímaných vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva. V záujme ochrany ekonomiky slovenské orgány predstavili viaceré nástroje na pomoc zasiahnutým subjektom. V predchádzajúcom vydaní sme vás informovali o možnostiach a limitoch štátnych podpôr podľa práva EÚ. Účelom tohto článku je sumarizácia podporných opatrení podľa práva SR, ktoré boli prijaté v súlade s európskou legislatívou. 

    • Druhy podporných opatrení

    Z právneho hľadiska možno opatrenia na podporu ekonomiky rozdeliť do viacerých skupín:

    o   Štátna pomoc

    Ide o opatrenia, ktoré sa vzťahujú selektívne len na vybraných podnikateľov či odvetvia výroby. Stačí však, že oprávnené podniky sa identifikujú napríklad dosiahnutím určitej percentuálnej hranice poklesu tržieb. Opatrenia štátnej pomoci sa aktuálne prijímajú najmä na základe Komisiou prijatého Dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19 (napr. schéma na podporu udržania zamestnanosti alebo pomoc na podporu výskumu a vývoja výrobkov proti COVID-19). Je potrebné ich notifikovať Komisii, ktorá ich aktuálne schvaľuje expresne rýchlo.

    o   Minimálna pomoc

    Do tejto skupiny sú zahrnuté opatrenia, ktoré nespĺňajú kritériá štátnej pomoci, lebo vzhľadom na nízke sumy poskytovanej pomoci nenarúšajú hospodársku súťaž. Opatrenia minimálnej pomoci sa prijímajú podľa nariadení Komisie o minimálnej pomoci a netreba ich notifikovať Komisii (napríklad záruky za úvery poskytované cez EXIM banku alebo SZRB a bonifikácie úrokov alebo dotácie na nájomné).

    o   Opatrenia nezakladajúce štátnu pomoc

    Tieto opatrenia sa vzťahujú plošne na všetky podniky v hospodárstve (napríklad odklady platenia daní pre všetkých daňovníkov či ochrana pred veriteľmi). Patria sem aj opatrenia poskytované občanom (pandemická PN či OČR), ktoré nepriamo odbremenia podniky od povinnosti platiť týmto občanom mzdu či náhradu mzdy.

    Niektoré druhy opatrení sú síce selektívne (napríklad odklad platenia odvodov do systému sociálneho zabezpečenia alebo preddavkov na daň z príjmov pri poklese tržieb najmenej o 40 %[1]) a podliehajú európskej regulácii štátnej pomoci a v zásade i schváleniu Komisiou, no znenia zákonov SR ani dôvodové správy neuvádzajú ich právnu oporu podľa práva EÚ. Pomoc poskytnutá bez schválenia Komisiou je neoprávnená a má významné právne dôsledky.

    • Prehľad vybraných opatrení štátnej a inej pomoci

     

    o   Schéma na podporu udržania zamestnanosti

    Je to najväčšia schéma štátnej pomoci v histórii SR s predpokladaným objemom finančných prostriedkov v miliardách eur. Schéma (nazývaná aj „Prvá pomoc“) podporuje zamestnávateľov i živnostníkov. Od októbra je možné žiadať o príspevky v rámci novej upravenej schémy „Prvá pomoc plus“, ktorá je platná do konca roka 2021 a zvyšuje sumy pomoci na maximálne limity umožnené Komisiou. Zamestnávatelia, ktorých prevádzky boli z dôvodu rozhodnutí úradov zatvorené alebo obmedzené, môžu žiadať o dotáciu do výšky 80 % z celkovej ceny práce, najviac však 1 100 eur na zamestnanca. Musia však udržať pracovné miesto, na ktoré dotáciu dostali. Živnostníci, ktorí museli prerušiť svoju činnosť alebo im poklesli tržby o aspoň 20 %, môžu žiadať o príspevok, ktorého výška závisí od deklarovaného poklesu tržieb až do výšky 810 eur. Zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta v prípade prerušenia alebo obmedzenia činnosti, môžu žiadať o príspevok na náhradu mzdy zamestnanca do výšky 80 % z jeho celkovej ceny práce, najviac 1 100 eur, alebo paušálny príspevok podľa poklesu tržieb (až do 810 eur). Pre SZČO a osoby podnikajúce prostredníctvom tzv. jednoosobových s.r.o., ktorým nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia, je k dispozícii paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti vo výške 315 eur.

    o   Avizovaný „kurzarbeit“

    Kým Schéma na udržanie zamestnanosti je projektový nástroj určený na riešenie akútnych problémov zamestnávateľov v súvislosti s pandémiou COVID-19 a účinný do konca roka 2021, Ministerstvo práce SR pripravuje novú systémovú úpravu podpory skrátenej práce. Jej cieľom je udržanie zamestnanosti pri dočasnom poklese potreby práce. V jednoduchosti ide o skrátenie úväzku tak, že zamestnanec sa vzdá časti svojej odmeny, jej zvyšok však hradí zamestnávateľ spoločne so štátom. Financovanie štátnych príspevkov by malo byť založené na novom poistnom fonde, pričom nie je avizované zvýšenie celkového odvodového zaťaženia. Zavedenie takéhoto systematického nástroja, ktorý bude v budúcnosti možné použiť na stabilizáciu ekonomiky pri hospodárskych krízach, možno uvítať.

    o   Zdroje likvidity od úverových inštitúcií

    Prostredníctvom vybraných inštitúcií[2] štát stimuluje požičiavanie finančných prostriedkov zasiahnutým podnikateľským subjektom. Pomoc spočíva v odstránení poplatkov za poskytnutie úverov alebo v poskytovaní záruk za úvery. Vďaka tomu môžu získať úvery aj podnikatelia, ktorí by sa za iných okolností javili bankám rizikoví.

    o   Ochrana pred veriteľmi

    V záujme predídenia konkurzom spôsobeným pandémiou COVID-19 pripravilo Ministerstvo spravodlivosti SR administratívne nenáročný inštitút dočasnej ochrany. Ak je podnik pod dočasnou ochranou, jeho zmluvní partneri s ním nemôžu ukončiť kontrakty pre omeškanie, ktoré nastalo od 12. marca 2020 a súvisí so šírením COVID-19, ak to neohrozuje zmluvného partnera. Od 1. januára 2021 nadobudne účinnosť nová komplexná úprava dočasnej ochrany podnikateľov.

    o   Granty pre voľnočasové ustanovizne

    Podnikatelia v oblastiach cestovného ruchu a voľnočasových aktivít, u ktorých sa znížený dopyt po ich službách negatívne prejavil na ich ekonomickej situácii, môžu žiadať o príspevok podľa poklesu obratu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.

    o   Štátna pomoc na výskum a vývoj v súvislosti s COVID-19

    Podnikatelia môžu žiadať o pomoc v podobe priamych grantov, vratných preddavkov či daňového zvýhodnenia pri projektoch v oblasti výskumu a vývoja týkajúceho sa COVID-19 a iných vírusových ochorení. Intenzita pomoci smie pokryť 100 % oprávnených nákladov na základný výskum a 80 % oprávnených nákladov na priemyselný výskum a experimentálny vývoj.

    o   Dotácia na nájomné

    Podnikatelia, ktorí pre preventívne opatrenia nemohli vykonávať podnikateľskú činnosť vo svojich prenajatých priestoroch, môžu žiadať o dotáciu na nájomné vo výške rovnajúcej sa zľave z nájomného, ktorú im poskytne prenajímateľ. V praxi ide o pomoc nielen nájomcom, ale aj prenajímateľom, ktorí tak môžu získať aspoň časť nájomného, ktoré by im štandardne patrilo. Nájomcovia môžu aj bez súhlasu prenajímateľa využiť možnosť rozloženia nájomného na splátky.

    V prípade záujmu o bližšie informácie sa neváhajte na mňa obrátiť.

    Katarína Cangárová

    +421 910 820 203

    [1] § 24a zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z., § 293ew zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

    [2] Do programu sú zapojené viaceré komerčné banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré uzavreli zmluvu so Slovak Investment Holding. Do tejto skupiny podporných opatrení však možno zaradiť aj záruky za úvery poskytované cez verejné úverové inštitúcie, ako EXIM banka alebo SZRB (§ 25 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19) 

  • Zmeny mzdových veličín od 1. januára 2021

    Nedávno schválené novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde by mali priniesť zjednodušenie výpočtu základných mzdových veličín a úpravu systému stravovacích poukážok na Slovensku. Nižšie sumarizujeme najvýznamnejšie zmeny:

    Zmeny mzdových veličín od 1. januára 2021

    • Vo všeobecnosti sa slovenská minimálna mzda určí ako percento priemernej mesačnej mzdy dosiahnutej v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma tejto minimálnej mzdy (tzv. základná hodnota).
    • Podľa pôvodne platnej legislatívy mala byť minimálna mzda na rok 2021 stanovená ako 60 % základnej hodnoty, t. j. 656 eur. Novela však znižuje percentuálny pomer základnej hodnoty na 57 %, čo spôsobí nižší nárast minimálnej mzdy, než sa pôvodne očakávalo, to znamená, že v roku 2021 bude mesačná minimálna mzda predstavovať sumu 623 eur. Zvýšenie minimálnej mzdy na rok 2021 sa uskutočnilo aj napriek žiadosti zástupcov slovenských zamestnávateľov o zmrazenie medziročného zvyšovania minimálnej mzdy v dôsledku nepriaznivej hospodárskej situácie.
    • Ďalej od 1. januára 2021 by sa mali vybrané mzdové náhrady (napr. za výkon práce v sobotu, nedeľu alebo v noci) vypočítavať ako násobok pevnej sumy namiesto percentuálneho pomeru minimálnej hodinovej mzdy.
    • Zmena môže zahraničným zamestnávateľom potenciálne zjednodušiť určenie a výpočet mzdových nárokov ich cezhranične vyslaných zamestnancov pôsobiacich v SR, t. j. zamestnancov vyslaných na výkon práce zo zahraničia na Slovensko. Títo vyslaní zamestnanci majú nárok na získanie podobných mzdových príplatkov ako slovenskí zamestnanci v súlade s nedávnou implementáciou smernice 957/2018/EÚ Európskeho parlamentu a Rady o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorú sme vám podrobnejšie priblížili v našich predchádzajúcich Daňových a právnych novinkách 7–9/2020.

    Od 1. marca 2021 si zamestnanci budú môcť vybrať medzi stravnými lístkami a finančným príspevkom na stravovanie

    • Novela Zákonníka práce od 1. marca 2021 zavádza pre zamestnancov možnosť výberu medzi stravnými lístkami (tzv. gastrolístkami) a priamym finančným príspevkom na stravovanie.
    • Právo výberu sa bude vzťahovať len na zamestnancov pracujúcich pre zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom zmluvnom stravovacom zariadení.

    V záujme zachovania rovnocenného postavenia benefitov budú stravné lístky, ako aj finančný príspevok oslobodené od dane z príjmu fyzických osôb a sociálnych a zdravotných odvodov pri splnení podmienok stanovených zákonom.

  • OECD: Zdaňovanie virtuálnych mien

    OECD zverejnilo správu o zdaňovaní virtuálnych mien, ktorá bola pripravovaná na základe spolupráce medzi viac ako 50 jurisdikciami a je prvou komplexnou analýzou postupov a medzier v oblasti hlavných typov daní. Výsledkom tejto správy je, že väčšina krajín považuje virtuálne meny za majetok a zdaňuje ich tak ako iné formy nehmotného majetku.

    Aké kľúčové zistenia prináša správa? Príjmy z „ťažby“ alebo výmeny prostredníctvom burzy sú zdaňované ako kapitálové zisky alebo zriedkavejšie ako takzvané „ostatné príjmy“. Väčšina krajín považuje všetky formy výmeny virtuálnej meny za zdaniteľnú transakciu.

    Z pohľadu nepriamych daní je spôsob zdaňovania virtuálnych mien viac konzistentný a väčšina krajín považuje obchodovanie s virtuálnymi menami za oslobodenú transakciu, resp. za transakciu, ktorá nie je predmetom zdanenia. Virtuálne meny môžu taktiež podliehať dani z majetku alebo dani z dedičstva.

    Na Slovensku podliehajú virtuálne meny zdaneniu od októbra 2018 v zmysle § 52zs, 595/2003 Z. z.

Zhrnutie

Daňové a právne novinky – 12/2020.

Prihláste sa na odber EY Daňových a právnych noviniek prostredníctvom formulára.

O tomto článku

Autor: Richard Panek

partner oddelenia daňového poradenstva EY na Slovensku

Absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave, certifikovaný slovenský daňový poradca, podpredseda Daňovej komisie Americkej obchodnej komory v SR a člen metodickej komisie SKDP

Related topics Tax
  • Facebook
  • LinkedIn
  • X (formerly Twitter)