Súdny dvor EÚ: Má byť odpočítanie DPH pri dovoze podmienené vlastníctvom k tovaru?

Súdny dvor Európskej únie („SD EÚ“) vydal rozhodnutie v spore medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a slovenskou spoločnosťou Weindel Logistik Service SR spol. s.r.o. („Weindel“). Prípad sa týkal výkladu článkov 167 a 168 písm. e) smernice Rady 2006/112 / ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH („smernica o DPH“) v súvislosti s právom na odpočítanie DPH uplatnenej na dovážaný tovar.

Rozhodnutie bolo prijaté vo forme uznesenia, ktoré sa zvyčajne používa v prípadoch, keď sa SD EÚ domnieva, že odpovede na prejudiciálne otázky sú dostatočne jasné a dajú sa odvodiť z existujúcej judikatúry.

Situácia

Weindel, spoločnosť založená a registrovaná na účely DPH na Slovensku, dovážala tovar zo Švajčiarska, Hongkongu a Číny s cieľom, aby ho prebalila na území Slovenska. Spoločnosť Weindel, ktorá bola v dovoznom colnom vyhlásení uvedená ako príjemca tovaru a deklarant, prepustila tovar do voľného obehu, čím jej vznikla povinnosť zaplatiť dovoznú DPH. Po prebalení na slovenskom území bol tovar vyvezený do tretích krajín a služby prebalenia boli fakturované zákazníkovi, ktorý bol právnym vlastníkom predmetného tovaru počas celého dotknutého obdobia.

Spoločnosť Weindel zaplatila DPH z dovezeného tovaru colnému orgánu a uplatnila si právo na odpočítanie dane. Daňový úrad nepriznal spoločnosti Weindel právo na odpočítanie DPH z dôvodu nedodržania vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti DPH, a to najmä z dôvodu, že Weindel nebola vlastníkom daného tovaru, ani neprebrala právo nakladať s tovarom ako vlastník. Neexistovala tu teda priama a bezprostredná väzba medzi nákladmi na tovar a hospodárskou činnosťou spoločnosti Weindel, keďže spoločnosť tovar nepredala na vnútroštátnom území ani ho nedodala do EÚ, resp. tretej krajiny.

Prejudiciálne otázky

SD EÚ boli položené tieto prejudiciálne otázky:

1. Majú sa články 167 a 168 písm. e) smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že právo odpočítať DPH, ktorú je povinná zaplatiť zdaniteľná osoba z dovezeného tovaru, je podmienené vlastníckym právom k dovezenému tovaru alebo právom nakladať s týmto tovarom ako vlastník?
2. Má sa článok 168 písm. e) smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že právo odpočítať DPH, ktorú je povinná zaplatiť zdaniteľná osoba z dovezeného tovaru, vzniká len vtedy, ak dovezený tovar bude použitý na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby vo forme predaja tohto tovaru v tuzemsku, dodania do iného členského štátu alebo na vývoz do tretieho štátu?
3. Je za daných okolností splnená podmienka priamej a bezprostrednej súvislosti nadobudnutého tovaru s plneniami na výstupe, resp. je za daných okolností možné aplikovať štandardný výklad práva na odpočítanie dane založený na priamej a bezprostrednej súvislosti nadobudnutého tovaru s plneniami na výstupe v spojení s nákladovými prvkami, ktoré k tovaru nevznikli, a teda nemohli byť premietnuté do ceny plnenia na výstupe?

Rozhodnutie

Podľa rozhodnutia SD EÚ sa článok 168 písm. e) smernice o DPH musí vykladať v tom zmysle, že bráni právu na odpočítanie DPH dovozcovi, ak nedisponuje tovarom ako vlastník a ak náklady na dovoz na vstupe neexistujú alebo nie sú zahrnuté v cene konkrétnych transakcií na výstupe alebo v cene tovarov a služieb dodaných zdaniteľnou osobou v rámci jej hospodárskej činnosti.

Praktické dôsledky

Slovenské daňové úrady v súčasnosti priznávajú právo na odpočet DPH iba zdaniteľnej osobe, ktorá je v dovoznom colnom vyhlásení uvedená ako dovozca alebo príjemca tovaru. Právo na odpočet je ďalej podmienené existenciou vlastníckeho práva k tovaru v čase dovozu a jeho použitím na zdaniteľné transakcie. Tento prístup môže v praxi spôsobovať problémy, napríklad v prípadoch, keď príjemca tovaru nenadobudne vlastnícke právo k tovaru alebo sa stane jeho majiteľom neskôr po jeho dovoze (napr. pri dodaní do konsignačného skladu alebo v rámci finančného lízingu).

SD EÚ v prípade Weindel stanovil, že osoby dovážajúce tovar bez vlastníctva k nemu nemôžu mať nárok na odpočet DPH, pokiaľ nepreukážu, že náklady na tovar sú zahrnuté v cene konkrétnych plnení na výstupe alebo v cene tovarov a služieb dodaných alebo poskytovaných zdaniteľnou osobou v rámci jej ekonomickej činnosti. Takéto náklady možno považovať za náklady priamo a bezprostredne súvisiace s ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby.

Toto rozhodnutie môže byť vnímané ako pozitívne pre príjemcov tovaru na Slovensku, ktorí si chcú uplatniť právo na odpočet DPH pri dovoze, ale v okamihu dovozu nemôžu preukázať jeho vlastníctvo (napr. príjemcovia tovaru dodaného s dodacou podmienkou DDP). Na základe uznesenia SD EÚ by v takomto prípade malo byť právo na odpočet DPH pri dovoze priznané, ak sú náklady na dovoz započítané do ceny zdaniteľných plnení na výstupe.

V konkrétnom prípade spoločnosti Weindel však Najvyšší súd SR rozhodol, že spoločnosť vystupovala len ako poskytovateľ služieb bez toho, aby dovezený tovar nadobudla alebo znášala náklady na jeho dovoz. To naznačuje, že neexistovala dostatočná priama a bezprostredná súvislosť medzi nákladmi na obstaranie tovaru a ekonomickou činnosťou spoločnosti. V situáciách, keď zdaniteľná osoba vykonáva práce na tovare bez toho, aby ho vlastnila, je preto potrebné preskúmať alternatívne možnosti nastavenia transakcie s cieľom eliminovať náklady na DPH pri dovoze. Príkladom môže byť využitie colných režimov, napríklad aktívny zušľachťovací styk, ktoré nezakladajú prepustenie tovaru do voľného obehu, čím pomáhajú dosahovať neutralitu DPH.

V prípade záujmu o bližšie informácie sa neváhajte obrátiť na autorov článku,  poradcov daňového oddelenia EY:

Juraj Ontko, associate partner na oddelení daňového poradenstva

Kristína Vaváková, manažérka na oddelení daňového poradenstva