Súdny dvor EÚ: Má byť odpočítanie DPH pri dovoze podmienené vlastníctvom k tovaru?

Súdny dvor EÚ: Má byť odpočítanie DPH pri dovoze podmienené vlastníctvom k tovaru?

30 okt 2020
Predmet Tax Alert
Kategórie Tax alert

Súdny dvor Európskej únie („SD EÚ“) vydal rozhodnutie v spore medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a slovenskou spoločnosťou Weindel Logistik Service SR spol. s.r.o. („Weindel“). Prípad sa týkal výkladu článkov 167 a 168 písm. e) smernice Rady 2006/112 / ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH („smernica o DPH“) v súvislosti s právom na odpočítanie DPH uplatnenej na dovážaný tovar.

Rozhodnutie bolo prijaté vo forme uznesenia, ktoré sa zvyčajne používa v prípadoch, keď sa SD EÚ domnieva, že odpovede na prejudiciálne otázky sú dostatočne jasné a dajú sa odvodiť z existujúcej judikatúry.

Situácia

Weindel, spoločnosť založená a registrovaná na účely DPH na Slovensku, dovážala tovar zo Švajčiarska, Hongkongu a Číny s cieľom, aby ho prebalila na území Slovenska. Spoločnosť Weindel, ktorá bola v dovoznom colnom vyhlásení uvedená ako príjemca tovaru a deklarant, prepustila tovar do voľného obehu, čím jej vznikla povinnosť zaplatiť dovoznú DPH. Po prebalení na slovenskom území bol tovar vyvezený do tretích krajín a služby prebalenia boli fakturované zákazníkovi, ktorý bol právnym vlastníkom predmetného tovaru počas celého dotknutého obdobia.

Spoločnosť Weindel zaplatila DPH z dovezeného tovaru colnému orgánu a uplatnila si právo na odpočítanie dane. Daňový úrad nepriznal spoločnosti Weindel právo na odpočítanie DPH z dôvodu nedodržania vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti DPH, a to najmä z dôvodu, že Weindel nebola vlastníkom daného tovaru, ani neprebrala právo nakladať s tovarom ako vlastník. Neexistovala tu teda priama a bezprostredná väzba medzi nákladmi na tovar a hospodárskou činnosťou spoločnosti Weindel, keďže spoločnosť tovar nepredala na vnútroštátnom území ani ho nedodala do EÚ, resp. tretej krajiny.

Prejudiciálne otázky

SD EÚ boli položené tieto prejudiciálne otázky:

  1. Majú sa články 167 a 168 písm. e) smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že právo odpočítať DPH, ktorú je povinná zaplatiť zdaniteľná osoba z dovezeného tovaru, je podmienené vlastníckym právom k dovezenému tovaru alebo právom nakladať s týmto tovarom ako vlastník?
  2. Má sa článok 168 písm. e) smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že právo odpočítať DPH, ktorú je povinná zaplatiť zdaniteľná osoba z dovezeného tovaru, vzniká len vtedy, ak dovezený tovar bude použitý na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby vo forme predaja tohto tovaru v tuzemsku, dodania do iného členského štátu alebo na vývoz do tretieho štátu?
  3. Je za daných okolností splnená podmienka priamej a bezprostrednej súvislosti nadobudnutého tovaru s plneniami na výstupe, resp. je za daných okolností možné aplikovať štandardný výklad práva na odpočítanie dane založený na priamej a bezprostrednej súvislosti nadobudnutého tovaru s plneniami na výstupe v spojení s nákladovými prvkami, ktoré k tovaru nevznikli, a teda nemohli byť premietnuté do ceny plnenia na výstupe?

Rozhodnutie

Podľa rozhodnutia SD EÚ sa článok 168 písm. e) smernice o DPH musí vykladať v tom zmysle, že bráni právu na odpočítanie DPH dovozcovi, ak nedisponuje tovarom ako vlastník a ak náklady na dovoz na vstupe neexistujú alebo nie sú zahrnuté v cene konkrétnych transakcií na výstupe alebo v cene tovarov a služieb dodaných zdaniteľnou osobou v rámci jej hospodárskej činnosti.

Praktické dôsledky

Slovenské daňové úrady v súčasnosti priznávajú právo na odpočet DPH iba zdaniteľnej osobe, ktorá je v dovoznom colnom vyhlásení uvedená ako dovozca alebo príjemca tovaru. Právo na odpočet je ďalej podmienené existenciou vlastníckeho práva k tovaru v čase dovozu a jeho použitím na zdaniteľné transakcie. Tento prístup môže v praxi spôsobovať problémy, napríklad v prípadoch, keď príjemca tovaru nenadobudne vlastnícke právo k tovaru alebo sa stane jeho majiteľom neskôr po jeho dovoze (napr. pri dodaní do konsignačného skladu alebo v rámci finančného lízingu).

SD EÚ v prípade Weindel stanovil, že osoby dovážajúce tovar bez vlastníctva k nemu nemôžu mať nárok na odpočet DPH, pokiaľ nepreukážu, že náklady na tovar sú zahrnuté v cene konkrétnych plnení na výstupe alebo v cene tovarov a služieb dodaných alebo poskytovaných zdaniteľnou osobou v rámci jej ekonomickej činnosti. Takéto náklady možno považovať za náklady priamo a bezprostredne súvisiace s ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby.

Toto rozhodnutie môže byť vnímané ako pozitívne pre príjemcov tovaru na Slovensku, ktorí si chcú uplatniť právo na odpočet DPH pri dovoze, ale v okamihu dovozu nemôžu preukázať jeho vlastníctvo (napr. príjemcovia tovaru dodaného s dodacou podmienkou DDP). Na základe uznesenia SD EÚ by v takomto prípade malo byť právo na odpočet DPH pri dovoze priznané, ak sú náklady na dovoz započítané do ceny zdaniteľných plnení na výstupe.

V konkrétnom prípade spoločnosti Weindel však Najvyšší súd SR rozhodol, že spoločnosť vystupovala len ako poskytovateľ služieb bez toho, aby dovezený tovar nadobudla alebo znášala náklady na jeho dovoz. To naznačuje, že neexistovala dostatočná priama a bezprostredná súvislosť medzi nákladmi na obstaranie tovaru a ekonomickou činnosťou spoločnosti. V situáciách, keď zdaniteľná osoba vykonáva práce na tovare bez toho, aby ho vlastnila, je preto potrebné preskúmať alternatívne možnosti nastavenia transakcie s cieľom eliminovať náklady na DPH pri dovoze. Príkladom môže byť využitie colných režimov, napríklad aktívny zušľachťovací styk, ktoré nezakladajú prepustenie tovaru do voľného obehu, čím pomáhajú dosahovať neutralitu DPH.

V prípade záujmu o bližšie informácie sa neváhajte obrátiť na autorov článku,  poradcov daňového oddelenia EY:

Juraj Ontko, associate partner na oddelení daňového poradenstva

Kristína Vaváková, manažérka na oddelení daňového poradenstva

  • Tax Alert - English version

    Court of Justice of the EU: Is VAT deduction on imported goods dependent on ownership?

    The Court of Justice of the European Union (CJEU) has decided on the case between the Financial Directorate of the Slovak Republic and Slovak company Weindel Logistik Service SR spol. s.r.o. (“Weindel”). The case concerned interpretation of Articles 167 and 168 (e) of Council Directive 2006/112/EC of 28 November 2006 on the common system of VAT (“EU VAT Directive”) in connection with the appellant’s right to deduct VAT assessed on imported goods.

    The decision was issued in the form of an Order, a device the CJEU typically employs when it believes that its response to a referral is sufficiently unambiguous and can be clearly deduced from existing case law.

    Situation

    Weindel, a company established and registered for VAT purposes in Slovakia, imported goods from Switzerland, Hong Kong and China for the purposes of repackaging them in the territory of Slovakia. As the stated consignee and declarant on the import customs declaration, Weindel released the goods into free circulation and simultaneously became liable to pay Slovak import VAT. After the goods were repackaged, they were exported to a third country and the repackaging services were invoiced to the customer. The foreign customer retained ownership of the goods throughout this time.
    Weindel paid the VAT from the imported goods to the customs authority and claimed the right of deduction. The tax authority denied the VAT deduction on the grounds of non-compliance with domestic legislation, specifically due to the fact that Weindel was not the owner of the goods and did not assume the right to dispose of the goods as owner. The cost of the goods was thus not directly and immediately linked with its economic activity because Weindel had neither sold them in its national territory, nor supplied them to an EU or third country.

    Questions referred

    The CJEU was requested to answer the following questions:

    1. Do Articles 167 and 168(e) of the EU VAT Directive make a taxable person’s right to deduct the VAT they are required to pay on imported goods conditional on their ownership of the imported goods or right to dispose of them as owner? 
    2. Does Article 168(e) of the EU VAT Directive make a taxable person’s right to deduct the VAT they are required to pay on imported goods conditional on use of the goods for taxable transactions, represented by their sale in domestic territory, supply to another EU Member State or export to a third country? 
    3. In such circumstances, is the condition that there is a direct and immediate link between the goods purchased and the output transaction satisfied? More specifically, can this traditional interpretation be applied to a case in which cost components have not arisen in relation to the goods and therefore cannot be reflected in the price of the output supply?

    Decision

    According to the CJEU Order, Article 168 (e) of the EU VAT Directive must be interpreted as precluding the right to deduct VAT for an importer who does not dispose of the goods as owner and where there are either no input import costs, or they are not incorporated in the prices of specific output transactions or goods and services supplied by the taxable person in the course of their economic activities.

    Practical implication

    The Slovak tax authorities currently grant the right to deduct VAT only to a taxable person stated as importer or recipient of the goods in the import customs declaration. This is further conditional on holding title to the goods at the moment of import and their use for taxable transactions. This may cause issues in practice, for example when the recipient of the goods does not take title or becomes their owner later, after they have been imported (e.g., consignment stock or financial leasing situations).

    The CJEU’s Order on the Weindel case, clarified that persons importing goods without owning them cannot benefit from the right to deduct VAT, unless they can establish that the import costs are incorporated in the prices of particular output transactions or the goods or services they supply in the course of their economic activities. Such costs can be considered as directly and immediately related to the overall economic activity of the taxable person.

    It appears that the Order may be considered good news for recipients of goods in Slovakia who seek deduction of import VAT but cannot prove ownership at the moment of import (e.g., consignees buying goods on DDP Incoterms). In such a case the right to deduct import VAT should be justifiable if the costs of the import are incorporated in the price of the person’s taxable output transactions.

    However, in the specific case at hand, the Slovak Supreme Court identified that Weindel intervened only as a service provider, without having acquired the imported goods or borne the cost of their import. This suggests that in the immediate case, the link between payment of import VAT and the price of services provided by Weindel was insufficient. To avoid bearing import VAT costs under similar structures, when a taxable person renders work on goods without owning them, it will be necessary to explore possibilities of redesigning transactions. An example could be declaration of goods in customs regimes, such as inward processing, which, in not involving release of the goods into free circulation, consequently assist in achieving VAT neutrality.